Energetický mix SR a vplyv hospodárenia SEPS na ceny elektriny
Slovenská elektrizačná prenosová sústava (SEPS), ktorá prevádzkuje „kostru“ slovenskej energetiky, elektrické vedenia vysokého napätia naprieč SR, nedávno zverejnila svoju výročnú správu. Dozvedeli sme sa z nej našu minuloročnú bilanciu výroby, spotreby a dovozu elektrickej energie, ako aj energetický mix SR, ktorý by sa však mal vďaka „Mochovciam“ a „Novákom“ ešte významne zmeniť. Nie menej zaujímavé sú aj ekonomické výsledky SEPS, ktoré majú priamy súvis s cenami elektriny slovenských odberateľov. Jednoducho, SEPS ako prirodzený monopol zarába a na to, ako sa s jej ziskom naloží, či sa použije na zníženie cien elektriny, investície alebo sa odvedie do štátneho rozpočtu, majú rozhodujúci vplyv Ministerstvo financií SR (MF SR) a Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (URSO).
Minulý rok došlo k poklesu spotreby, ale aj výroby elektriny na Slovensku. Pokiaľ spotreba klesla len mierne z 31 TWh na 30,9 TWh, pri výrobe to bolo výraznejšie, keďže v roku 2017 sme dokázali na našom území vyprodukovať 28 TWh, avšak minulý rok už len 27,1 TWh elektrickej energie. Celkovo teda došlo k prehĺbeniu salda, čiže negatívnej bilancie importu a exportu elektriny za účelom uspokojenia domácej spotreby. Najväčší prepad vo výrobe zaznamenali vodné elektrárne, čo bolo spôsobené predovšetkým extrémnym suchom, a teda nedostatočnými prietokmi v minulom roku.
Vývoj výroby a spotreby elektriny v SR, zdroj: SEPS
Samozrejme zdrojová základňa domácej výroby elektriny by sa mala v nasledujúcich rokoch významne zmeniť a to spustením 3. a 4. bloku jadrovej elektrárne Mochovce a pravdepodobným odstavením elektrárne v Novákoch. Avšak ktovie, kedy tie „Mochovce“ naozaj začnú vyrábať a čo sa stane s elektrárňou v Novákoch v roku 2023, t.j. po ukončení finančnej podpory spaľovania domáceho uhlia vyťaženého na Hornej Nitre, hradenej cez naše účty za energiu.
Navyše aj pri jadrovej energii existuje určitá skepsa na pôde Európskeho parlamentu či vo viacerých členských štátoch EÚ. Aktuálne sa totiž v legislatívnom procese nachádza návrh, ktorý má motivovať súkromných investorov k financovaniu zelených aktivít, vrátane energetickej transformácie, a to zadefinovaním a následnou podporou ekologických investícií. Cieľom je klasifikovať hospodárske aktivity, vrátane výroby energie podľa toho, či sú udržateľné a teda klíme a životnému prostrediu prijateľné, čo by ich malo na finančných trhoch zvýhodňovať alebo naopak limitovať. A práve jadrová energetika bude musieť ešte tuho zabojovať, aby sa dostala do skupiny udržateľných zdrojov, keďže v I. čítaní ju odtiaľ europoslanci, kvôli produkcii neobnoviteľného odpadu, vyhodili.
Podiel jednotlivých zdrojov na výrobe elektriny v SR, zdroj: SEPS
Pokiaľ ide o ekonomické výsledky samotnej SEPS-ky, tak oproti roku 2017 jej poklesli tržby, čo zdôvodňuje predovšetkým znížením výnosov z cezhraničného prenosu elektriny, ktoré sú naozaj ťažko predvídateľné. Jednoducho sa pri prideľovaní cezhraničných kapacít realizujú aukcie a pochopiteľne sa nedá dopredu povedať, aká bude výsledná cena, resp. tržba. Vo finále však má SEPS tieto financie efektívne využívať na investície, ktorými sa odstránia „úzke hrdlá“ na hraniciach, aby neboli obchodníci kapacitne obmedzovaní a ceny elektriny sa časom v okolitých krajinách čím viac priblížili až zrovnali. Prirodzene efektivitu nakladania SEPS, ako štátom vlastneného prirodzeného monopolu, s utŕženými prostriedkami majú jeho akcionár - ministerstvo financií a ďalšie zodpovedné orgány dôsledne kontrolovať.
Ekonomické ukazovatele SEPS, zdroj: SEPS
Dlhodobo najväčšie toky elektriny smerujú z ČR cez Slovensko do Maďarska, resp. ďalej na Balkán. Práve preto je posilnenie prepojenia na nášho južného suseda jednou z prioritných investícií (Rimavská Sobota, Gabčíkovo/Ďúr), čo bude dôležité aj kvôli vyvedeniu dodatočného výkonu z nových blokov v Mochovciach, akonáhle začnú vyrábať.
Cezhraničné toky elektriny v 2018 v GWh, zdroj: SEPS
Medzi ďalšie významné investície tiež patrí posilnenie uzlového bodu Bystričany, ktorým sa má zlepšiť bezpečnosť dodávok elektriny po očakávanom odstavení elektrárne v Novákoch. Súčasťou projektu je nielen navyšovanie transformačného výkonu, ale aj výstavba nových 400 kV vedení. Aj pri tomto projekte sa musí SEPS poponáhľať, keďže spolufinancovanie Európskej banky pre obnovu a rozvoj má stanovené časové termíny.
Zo zverejnených ekonomických ukazovateľov vyplýva, že SEPS ročne investuje desiatky miliónov eur a rovnako desiatky miliónov eur sú jej zisky spravidla „vyťahované“ MF SR. V tomto ohľade sa bude treba zamyslieť, čo do budúcna. Bude mať SEPS z čoho financovať svoje investície po tom, ako sa minimalizujú platby za cezhraničný prenos elektriny? Predovšetkým politikov sa preto treba spýtať či by si SEPS už dnes nemala pripravovať finančný vankúš na krytie budúcich investícií. Keďže v realite sa tak zatiaľ nedeje, otázkou je či má vôbec SEPS vytvárať nejaký zisk a vyplácať dividendu. Totiž v tržbách SEPS-u sú zastúpené aj príjmy z regulovaných poplatkov uhrádzaných všetkými odberateľmi elektriny na Slovensku. Nemalo by URSO radšej znížiť výšku týchto regulovaných taríf?
Prehľad úspor pri obstarávaní PPS v rokoch 2019 až 2021, zdroj: SEPS
Pozitívnym krokom v tomto smere bolo aspoň minuloročné zníženie tarify za systémové služby (TSS) na rok 2019 zo 6,8919 eur/MWh na 5,9464 eur/MWh vďaka úsporám SEPS-ky pri obstarávaní podporných služieb na roky 2019-21. Celkovo má v tomto ohľadne veľmi silné postavenie URSO s kompetenciou určiť či sa peniaze zarobené SEPS-om použijú na zníženie regulovaných taríf slovenských odberateľov alebo ako potenciálna dividenda MF SR. URSO je proste inštitúcia, ktorá do značnej miery ovplyvňuje hospodárenie jednotlivých podnikov, ale aj životnú úroveň obyvateľstva. Takže by jeho činnosť mala byť transparentná a voči verejnosti zrozumiteľná, čo, bohužiaľ, nie je vždy pravidlom.
Jozef Badida, analytik portálu energieprevas.sk
© Autorské práva vyhradené.
Článok bol uverejnený Hospodárskych novinách