Partnermi portálu Energie pre Vás sú:

1
2
3
4

Chcete byť informovaní?

Najnovšie

Rozhovor s Martinom Magáthom, novým šéfom SEPS-u

RTVS :24 - MH SR: Na faktúre nikto neuvidí nárast cien

RTVS :24 - Pomoc vlády s cenami energií na budúci rok

Štátna pomoc pre najväčších znečisťovateľov

Kalendár akcií

PR sekcia

SEPS úspešne obstarala podporné služby na rok 2024 s úsporou € 15 mil.

SPP informuje o cenách za dodávku energie v roku 2024

Pozitívny výsledok hospodárenia štátneho SEPS-u

SPP – distribúcia spolu s partnermi podporí nákup nového kotla sumou do výšky 600 EUR

Ponuky

Voľné pozície v NET4GAS

Career at UNFCCC

Job openings at IEA

Späť na zoznam komentárov

Šanca pre plynárenstvo

Európska, no i svetová, energetika prechádza transformáciou, ktorá má prispieť k jej dekarbonizácii, ak naše ciele z Parížskej klimatickej dohody nemajú ostať len na papieri. Tomuto stavu sa bude musieť prispôsobiť aj plynárenstvo, keďže zemný plyn je síce najčistejšie, no predsa len fosílne palivo.

Prakticky celý svet sa zaviazal zabrániť nadmernému otepľovaniu planéty v historickej, klimatickej dohode z Paríža. Dlhodobý cieľ je udržať rast globálnej teploty pod 2 °C, ideálne pod 1,5 °C v porovnaní s predindustriálnou érou. Významne sa preto musia dekarbonizovať asi všetky sektory ľudského života, vrátane energetiky a dopravy. Ani Európska únia a jej jednotlivé členské štáty „nespia“ na vavrínoch a prijímajú ciele znižujúce emisie skleníkových plynov. Oproti roku 1990 by mali byť naše spoločné emisie nižšie o 20% v 2020, o 40% v 2030 a o úctyhodných 85-90% v 2050.

V energetike je trend najbližších 10-20 rokov jasný – odklon od spaľovania uhlia, ktorým sa produkuje teplo či elektrická energia. Spojené kráľovstvo (UK) nastavilo prísne ekologické štandardy a tak väčšina uhoľných elektrární bude zatvorená do 2022 a zostávajúce najneskôr do októbra 2025. Holandsko oznámilo stop pre všetky uhoľné elektrárne do roku 2030. Výroba elektriny z uhlia vo Francúzsku sa dokonca skončí už v roku 2021. No a jeden z najväčších svetových producentov a samozrejme aj spotrebiteľov uhlia, Nemecko, plánuje odklon na etapy. Časť nemeckých elektrární zatvoria do 2022, polovicu do 2030 a všetky ostatné najneskôr do 2038. V tomto smere je vhodné spomenúť aj rozhodnutie slovenskej vlády ukončiť podporu výroby elektriny z domáceho uhlia najneskôr do roku 2023, čo bude pravdepodobne znamenať aj zatvorenie uhoľnej elektrárne Nováky.

Samozrejme odstavené výrobné zdroje bude treba niečím nahradiť. Pokiaľ na Slovensku rátame so spustením dvoch jadrových blokov v Mochovciach, v krajinách západnej Európy to budú predovšetkým paroplynové elektrárne. Spaľovaním zemného plynu sa totiž uvoľňuje približne o polovicu menej uhlíka ako pri spaľovaní uhlia. Podobné kroky možno očakávať aj v štátnych teplárňach na Slovensku, ktoré nateraz využívajú aj uhlie. Príkladom je košická tepláreň nahrádzajúca staré kotly spaľujúce uhlie novými kogeneračnými jednotkami na zemný plyn.

Čím však budeme bližšie k roku 2050, a teda aj k bezuhlíkovej ekonomike, energetiku bude treba takmer 100% dekarbonizovať, čo by mohlo viesť k úplnému koncu vo využívaní zemného plynu a rozsiahlej plynárenskej infraštruktúry v Európe. Počas Európskej plynárenskej konferencie vo Viedni sme sa však od Steinera Eikaasa, viceprezidenta nórskeho giganta Equinor, dozvedeli, že „zemný plyn v priebehu mimoriadne studenej zimy 2012/2013 poskytol Európe ohromné množstvo flexibilnej energie, o 1.500 TWh viac ako je bežná spotreba“, čo by sa dalo len veľmi ťažko nahradiť.

Zdroj: Peder Bjorland

Na druhej strane, nejako sa toho uhlíka zbaviť musíme, a práve preto sa veľké očakávania spájajú s vodíkom. Spaľovaním vodíka totiž vzniká len voda a je teda využiteľný tak pri produkcii elektriny, tepla, ako aj v doprave. Vodík možno vyrobiť viacerými spôsobmi. Pri elektrolýze vody, ktorou prechádza elektrina a produktom je „zelený“ vodík a kyslík, je využiteľná nadbytočná elektrická energia pochádzajúca napríklad z veterných alebo slnečných elektrární. Ide o riešenie, ktorým sa uskladňuje prebytočná elektrina vyrobená v čase, kedy ju nedokážeme spotrebovať. Druhým spôsobom produkcie „modrého“ vodíka je reformovanie zemného plynu aplikáciou tepla, pričom však vzniká, ako vedľajší produkt, aj CO₂. V tomto prípade je teda nevyhnutným doplnkom aj technológia zachytávania a uskladňovania uhlíka (CCS). Práve počas spomínanej viedenskej konferencie sme sa od Nórov dozvedeli, že aktuálne hodnotia možnosti nasadenia veľkokapacitnej výroby vodíka v pilotnom projekte v Holandsku (H2M – Magnum). Cieľom tohto projektu je konverzia paroplynovej elektrárne na elektráreň vodíkovú s lodnou prepravou a uskladnením uhlíka vo vyťažených ložiskách zemného plynu a ropy v Severnom mori

Zdroj: Steiner Eikaas

Veľký potenciál je tiež spojený s prepravou a uskladňovaním vodíka, resp. syntetického metánu, ktorý je produktom premeny vodíka a CO₂. Ako už bolo spomenuté, Európa disponuje rozvinutou plynárenskou infraštruktúrou a bola by naozaj škoda ju nevyužiť aj v bezuhlíkovom svete. Samozrejme, inžinieri budú musieť vyriešiť zásadnú technologickú otázku, ako upraviť existujúce plynovody na prepravu vodíka, ktorý má predsa len iné vlastnosti ako zemný plyn. Aj táto otázka bude predmetom ďalšieho zaujímavého projektu (Jupiter 1000), tentoraz z dielne francúzskeho operátora vysokotlakových plynovodov GRTgaz. Cieľom je výroba „zeleného“ vodíka a syntetického metánu a ich následné vtláčanie do plynárenskej siete.

Zdroj: Communication GRTgaz (youtube)

Budúcnosť sú teda inovácie a aby plynárenstvo nebolo len premostením medzi súčasnosťou a bezuhlíkovou budúcnosťou, musí tiež „ozelenieť“, doslova sa zbaviť uhlíka. A práve vodík mu môže v tejto misii významne pomôcť. Je chvályhodné, že medzi podporovateľmi vodíkovej iniciatívy predstavenej počas rakúskeho predsedníctva v Rade EÚ, „svieti“ aj logo slovenského ministerstva hospodárstva. Akurát by bolo vhodné zvážiť, aspoň kvôli príjmom slovenského rozpočtu z prepravy zemného plynu, podporu nielen „zelenému“, ale aj „modrému“ vodíku.

Jozef Badida, analytik portálu energieprevas.sk

© Autorské práva vyhradené.

Článok bol uverejnený Hospodárskych novinách







Všetky práva k webovej stránke, príspevkom a fotografiám sú vyhradené. Copyright © EpV, s.r.o., 2014-2023 | Designed & Programmed by Richard Haríň

Prehliadaním webu vyjadrujete súhlas s používaním cookies, vďaka ktorým vylepšujeme naše služby. Viac info nájdete vo VOP. Logo na stiahnutie.