Tlak na Slovenské elektrárne treba vyvíjať, ale nie panikáriť
Ohľadom dostavby 3. a 4. bloku jadrovej elektrárne v Mochovciach je v posledných mesiacoch naozaj horúco. A niet sa čomu čudovať, termíny sa posúvajú a rozpočet navyšuje. Okrem toho sa aktuálne mnoho diskutuje aj o jadrovej bezpečnosti. Práve tieto témy boli predmetom rozhovoru nášho analytika Jozefa Badidu uverejnenom v HN.
Prečo je dôležitý audit medzinárodných kontrolných organizácií v Mochovciach?
Bezpečnosť jadrových elektrární musí byť najvyššou prioritou. Ak teda existujú nejaké pochybnosti, je nevyhnutné ich preveriť. Pokiaľ ide o kontrolu zo zahraničia, takýto krok by nám nemal uškodiť. Avšak našou najvyššou autoritou je v tomto smere Úrad jadrového dozoru. Preto by stálo za zváženie, aby jeho zástupcovia predstúpili pred verejnosť a zodpovedali vznesené otázky.
Čo môže priniesť (či už pozitívny, alebo negatívny záver auditu)?
Samozrejme „viac očí, viac vidí“. No treba si uvedomiť, že inšpektori zo zahraničia nemajú u nás nejaké oprávnenia. Zodpovednosť tak či onak ostáva na Slovenských elektrárňach a spomínanom Úrade. Je správne, že slovenská verejnosť vytvára tlak a požaduje maximálnu kvalitu, no určite netreba panikáriť.
Boli ústupky, ktoré spravil v posledných týždňoch štát, resp. SE (v súvislosti s financovaním a pod.) adekvátne?
Po toľkých navýšeniach rozpočtu a predlžovaniu termínov je zrejmé, že Slovenské elektrárne a v minulosti jeho majoritný akcionár ENEL doslova precenili svoje sily. Ak by SR nevlastnila menšinový podiel, až tak by nás to nebolelo. Opak je však pravdou a keďže zástupcovia SR sedia v predstavenstve, dozornej rade či tzv. steering komisii, časť zodpovednosti znášajú aj oni a pochopiteľne aj politici, ktorí ich nominovali. Otázka teda znie, čo sa stane, ak sa náhodou zasa nedodrží rozpočet a stanovený termín – 2. polrok 2019?
Od začiatku projektu sa Mochovce značne predražili, vykompenzujú tieto rastúce náklady zvyšujúce sa ceny elektriny na trhoch, resp. v akom časovom horizonte je očakávateľná návratnosť investícií?
Jedna vec je zvyšovanie nákladov a druhá oddiaľovanie výroby, ktorá by mohla začať splácať dlh a časom prinášať dividendu aj do štátneho rozpočtu. Pri aktuálnych cenách elektriny prichádzajú Slovenské elektrárne o stovky miliónov eur ročne, avšak zatiaľ im banky veria. My môžeme len dúfať, že ceny budú kvôli rastu dopytu po elektrine priaznivé aj naďalej a prevádzka oboch blokov bude trvať aspoň 60 rokov.
Rozhovor bol publikovaný 27.9.2018 v Hospodárskych novinách.
