Rekordná preprava ruského plynu do Európy a otázny ukrajinský koridor
Rusi dodali minulý rok do Európy rekordné množstvo zemného plynu. Aj vďaka tomu nás Alexander Medvedev, podpredseda predstavenstva Gazpromu, počas 11. ročníka Európskej plynárenskej konferencie (EGC) presviedčal, že budeme potrebovať aj ďalší ich plynovod Nord Stream II. Navyše sa blíži rok 2020, kedy vyprší kontrakt na prepravu ruského plynu cez Ukrajinu, čo určite významne zasiahne aj Slovensko.
Rusi v posledných rokoch významne lobujú v EÚ za svoj nový plynovod Nord Stream II, ktorým chcú nadviazať na jeho dvojičku položenú na dne Baltického mora.
Zdroj: Gazprom
Aby sa im to mohlo podariť, silou mocou nás presviedčajú, že v budúcnosti budeme potrebovať stále viac a viac ich plynu. Samozrejme budúcnosť nevieme odhadnúť, ale treba priznať, že minulý rok bol pre Gazprom ukážkový. Do Európy, t.j. európskych štátov mimo bývalého SNŠ, v roku 2017 dodali rekordných 192,2 miliárd m³ zemného plynu.
Zdroj: prezentácia A. Medvedeva
Dnes musí Gazprom na prepravu svojho plynu na európske trhy využívať tak Nord Stream I, ako aj plynovod cez ukrajinské územie, ktorý pokračuje ďalej na Slovensko. Avšak všetci dobre vieme, že medzi Rusmi a Ukrajincami je sťažená komunikácia a teda po vypršaní ich súčasnej zmluvy na prepravu plynu cez Ukrajinu v roku 2019, je ďalšia dohoda neistá. Rusi teda dlhodobo presadzujú náhradné, v lepšom prípade duplicitné riešenie v podobe výstavby plynovodu Nord Stream II a otvorene pripúšťajú koniec prepravy cez Ukrajinu. Na to ukrajinská strana reagovala zvýšením súčasných prepravných poplatkoch, aby mohla zrýchlene odpísať prepravný systém, čo sa nemohlo skončiť inak, ako podaním na medzinárodný arbitrážny súd.
Viedenská konferencia EGC 2018 však bola zaujímavá aj preto, že A. Medvedev na našu priamu otázku či by nebolo lepšie pre všetky strany najprv uzatvoriť novú prepravnú dohodu s Ukrajinou a až potom prípadne stavať Nord Stream II s už menším európskym odporom odpovedal, že sa sami pýtali svojich odberateľov na preferovanú trasu a tí sa mali vyjadriť v prospech nového plynovodu popod Baltické more, keďže ukrajinská trasa je podľa nich spojená s mnohými rizikami. Asi je korektné priznať, že k týmto rizikám významne prispel aj Gazprom, avšak asi sa nemožno čudovať ani západoeurópskym firmám, ak chcú eliminovať počet tranzitných štátov. Na druhej strane si tiež treba uvedomiť, že ovládnutím prepravných trás si Gazprom zlepšuje svoju vyjednávaciu pozíciu aj voči všetkým svojim odberateľom, ale aj ostatným prevádzkovateľom plynovodov.
Zároveň A. Medvedev pridal aj ďalší argument v prospech Nord Streamu II a to novú ťažbu z jamalského megapoľa - Bovanenko , odkiaľ je bližšie do Nemecka cez Baltické more ako cez Ukrajinu.
Zdroj: Gazprom
A hoci v marcovej aukcii už Gazprom zakúpil významnú časť prepravnej kapacity v smere z ČR na Slovensko, bolo by vhodné, aby pokračoval aj tok plynu v smere východ-západ cez Ukrajinu. Určite si tým pomôže slovenský prepravca eustream, ale aj štátny rozpočet. Práve eustream sa pokúša v konzorciu s talianskym SNAM-om prevziať manažovanie prepravy plynu na Ukrajine. Ide o riešenie, ktoré môže prispieť k náprave a minimálne k nadviazaniu komunikácie cez sprostredkovateľa medzi Gazpromom a ukrajinským Naftogazom. Hoci z aktuálnych informácií je zrejmé, že nielen eustream sa snaží byť na Ukrajine aktívny, treba veriť, že vstup európskych firiem pomôže zvýšiť kredibilitu prepravy plynu cez ukrajinsko-slovenský koridor.
Jozef Badida, analytik portálu energieprevas.sk
© Autorské práva vyhradené
