Porovnanie cien zemného plynu na Slovensku a v iných krajinách EÚ
Ceny energie tvoria významnú položku slovenských domácností, ale aj firiem. Hoci je Slovensko značne plynofikovaná krajina, dopláca na to, že naša vlastná ťažba je minimálna a takmer všetok plyn musíme dovážať z tretích krajín. V nasledujúcom článku Vám prinášame porovnanie koncových cien plynu na Slovensku a v iných krajinách Európskej únie.
Domácnosti
Nedávno sme Vám priniesli porovnanie cien elektrickej energie v členských krajinách EÚ, aby sme sa tentoraz zamerali na ceny zemného plynu. Hneď na prvom grafe môžete vidieť porovnanie cien plynu dodávaného domácnostiam v hlavných mestách jednotlivých krajín EÚ. Z uvedeného grafu vyznieva Bratislava celkom prijateľne, problémom však je nižšia cena samotnej komodity v porovnaní s nákladmi na prevádzku infraštruktúry (distribúcia, skladovanie, preprava) a DPH. A to si ešte treba uvedomiť, že slovenská cena pre domácností nie je zaťažená nejakými energetickými daňami na rozdiel od väčšiny členských krajín.
The breakdown of gas price paid by typical household customers in European capitals, March 2017, Zdroj obrázka: Quarterly Report on European Gas Markets, 1Q2017, European Commission, Directorate-General for Energy, Market Observatory for Energy
Na ďalšom obrázku už možno vidieť Európskou komisiou odhadované ceny zemného plynu dodávaného domácnostiam, ktoré ho využívajú aj na kúrenie (ročná spotreba od 5.560 kWh do 55.600 kWh). Z uvedeného porovnania vidieť, že slovenské regulované ceny sú nižšie ako v okolitých krajinách EÚ s výnimkou Maďarska, ktoré však plyn aj samo ťaží. Na druhej strane sú tiež o niečo nižšie ako v Poľsku, ktoré ho ťaží tiež.
Samozrejme polemika ohľadne regulácie cien dodávky komodity v SR pretrváva aj naďalej. V tomto ohľade je veľmi zaujímavé vyjadrenie Protimonopolného úradu SR:
„Regulácia pre domácnosti a malé podniky spôsobuje ťažkosti v presadzovaní sa ostatných dodávateľov na trhu a tým sa znižuje tlak na „tradičných“ dodávateľov energií. Zákaznícke portfóliá sú viac menej zastabilizované u súčasných dodávateľov a pre nových hráčov je komplikované sa dostať na trh. Okrem rôznych legislatívnych/systémových bariér (,ktoré priamo alebo nepriamo ovplyvňujú výšku cien pre koncových užívateľov, a to napr. zvyšovaním nákladov v dôsledku rôznych požiadaviek na dodávateľa, častej zmeny podmienok, atď.), cenová regulácia môže byť jedným z faktorov, ktorý prispieva k nedostatočnému rozvoju trhu, nakoľko môže ponechávať podnikateľom málo priestoru na vyvíjanie súťažného tlaku voči „tradičným“ dodávateľom. Riešením takejto nie úplne vyhovujúcej situácie teda nie je pokračovanie v cenovej regulácii, ale deregulácia, ktorej nevyhnutnou podmienkou je vytvorenie takých podmienok na trhu, ktoré v maximálnej možnej miere zintenzívnia súťaž na trhu. V takomto prostredí môže koncový užívateľ profitovať, okrem iného, aj z nižších cien, ktoré nebudú závislé na každoročnom administratívnom posudzovaní. Naviac dôležitým benefitom deregulácie je aj vytvorenie priestoru pre kreativitu dodávateľa tak, aby mohol v konkurenčnom boji o zákazníka prinášať inovatívne služby, resp. poskytovať služby, ktorými sa odlíši od svojich konkurentov v prospech zákazníkov.“
Retail gas price estimates for households in the EU – First quarter of 2017, Zdroj obrázka: Quarterly Report on European Gas Markets, 1Q2017, European Commission, Directorate-General for Energy, Market Observatory for Energy
Priemysel
Podnikateľov však určite budú zaujímať aj porovnania cien zemného plynu pre priemyselných odberateľov, ktoré napríklad na Slovensku regulované nie sú (ročná spotreba od 27.780.000 kWh do 277.800.000 kWh – tarifné skupiny 14-17). V tomto porovnaní už Slovensko nevyznieva tak dobre, keďže voči okolitým krajinám naše firmy platia najviac (s výnimkou Rakúska).
Retail gas price estimates for industrial consumers in the EU – First quarter of 2017, Zdroj obrázka: Quarterly Report on European Gas Markets, 1Q2017, European Commission, Directorate-General for Energy, Market Observatory for Energy
Dodávatelia plynu do EÚ
Ako sme už spomínali, Slovensko musí 99% svojej spotreby plynu dovážať zo zahraničia. Aj iné krajiny EÚ dovážajú časť svojej spotreby z tretích krajín, avšak len málokto je na dovoze závislý takmer na 100%. V nasledujúcom grafe Vám prinášame porovnanie dodávok plynu do EÚ ako celku z jednotlivých zdrojov.
Zdroj obrázka: Quarterly Report on European Gas Markets, 1Q2017, European Commission, Directorate-General for Energy, Market Observatory for Energy
