Ako na Slovensku vykántriť energetickú chudobu
Podľa údajov Európskej komisie sú slovenské nízkopríjmové domácnosti v porovnaní s ostatnými krajinami EÚ najzraniteľnejšie, a teda náchylné k tzv. energetickej chudobe. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (URSO) prichádza s návrhom konceptu ochrany takýchto odberateľov a niekoľkými návrhmi opatrení, ktoré však energetické spoločnosti nie vždy prijímajú s nadšením.
Súčasťou zimného balíčka Európskej komisie bola aj Správa o cenách a nákladoch na energie porovnávajúca jednotlivé krajiny EÚ. Nanešťastie Slovensko z nej nevyšlo práve najlepšie, keďže tento pomyselný pelotón vedieme. V podstate je podiel nákladov na energie na celkových výdavkoch slovenských domácností v porovnaní s ostatnými členskými krajinami najvyšší. Celoeurópsky priemer je 5,8%, zatiaľčo na Slovensku až 14,5% všetkých nákladov našich domácností pripadá na energie (vykurovanie, príprava TÚV, plyn, elektrina).
Porovnanie podielu výdavkov na energie na celkových nákladoch domácností v roku 2014, Zdroj: Správa Európskej komisie o cenách a nákladoch energie v Európe
Ešte horšie vychádza porovnanie nízkopríjmových domácností. Pokiaľ priemer na úrovni EÚ je 8,6%, výdavky na energie našich nízkopríjmových domácností na ich celkových ročných nákladoch dosahujú neuveriteľných 22%.
Porovnanie podielu výkladov na energie na celkových nákladoch domácností v roku 2014 podľa príjmov, Zdroj: Správa Európskej komisie o cenách a nákladoch energie v Európe
Na pozadí týchto nie lichotivých výsledkov, predložil Úrad pre reguláciu sieťových odvetví koncom roka 2016 návrh Koncepcie na ochranu odberateľov spĺňajúcich podmienky energetickej chudoby na regulačné obdobie 2017 až 2021. Samotný pojem energetickej chudoby je v slovenskej legislatíve zadefinovaný viac menej vágne, keďže podľa §2, písm. o) zákona č. 250/2012 Z.z. o regulácii ide o stav, kedy priemerné mesačné výdavky domácnosti na spotrebu elektriny, plynu, tepla na vykurovanie a na prípravu teplej úžitkovej vody tvoria významný podiel na priemerných mesačných príjmoch domácnosti. Určite by sa lepšie pracovalo a jasne určili adresáti nevyhnutnej pomoci, ak by sme mali presne určené kritérium, resp. vzorec na stanovenie „významného“ podielu nákladov na energie na celkových príjmoch/výdavkoch domácností. Už priemerných slovenských 14,5%, nehovoriac o nízkopríjmových 22%, je v porovnaní so zvyškom EÚ alarmujúci, nateraz však nie je legislatívne určená žiadna hranica.
Rovnako sa v súčasnosti ani nevypláca žiadna osobitná adresná sociálna dávka na riešenie stavu energetickej chudoby a ako sa konštatuje v návrhu Koncepcie ani sa s takouto dávkou v regulačnom období 2017‑21 neráta. Všetka podpora štátu sociálne slabším osobám/rodinám je aktuálne pokrytá prostredníctvom pomoci v hmotnej núdzi. V budúcnosti by sa mal z tejto pomoci vyčleniť príspevok na bývanie s cieľom utvoriť podmienky pre udržateľnosť primeraného bývania, teoreticky pokrývajúci aj minimálne energetické potreby domácnosti. Ide o úlohu uloženú vládou SR ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny uznesením č. 13/2015 z dňa 7. januára 2015.
Správnym krokom vpred je určite snaha URSO o stanovenie hodnoty minimálnej energetickej potreby domácností, čo môže neskôr prispieť k definovaniu energetickej chudoby. Ako však správne naznačuje vo svojich pripomienkach MH SR, k stanovenému príkladu minimálnych hodnôt sa žiada uviesť aj zdroj, resp. štúdiu potvrdzujúcu odôvodnenosť týchto údajov pre jednotlivé typy domácností.
Príklad určenia minimálnej energetickej potreby domácnosti, zdroj: návrh Koncepcie na ochranu odberateľov spĺňajúcich podmienky energetickej chudoby (2017-21)
Kreditné meradlá
Samozrejme medzi najzaujímavejšie časti Koncepcie patria návrhy jednotlivých opatrení s potenciálom riešiť problém energetickej chudoby na Slovensku. URSO teda považuje za nevyhnutné inštalovať na odberných miestach domácností inteligentné meracie systémy (IMS) využívajúce kreditné meradlá, čo by v praxi mohlo znamenať, že „kúrite, iba pokiaľ máte kredit“ podobne ako volanie pri mobilných telefónoch. Zároveň URSO navrhuje riadenie spotreby elektriny takýchto domácností distribučnými spoločnosťami a to presunutím odberu elektrickej energie potrebnej na vykurovanie, resp. prípravu teplej vody mimo špičky, čiže v čase nižšej (lacnejšej) tarify.
K tomuto návrhu sa v pripomienkovom konaní vyjadrilo viacero energetických spoločností. Napríklad Východoslovenská distribučná, a.s. (VSD) sa celkom logicky dištancuje od povinnosti riadenia odberu spotrebiteľa, keďže “to môže len odberateľ v súčinnosti s dodávateľom“. Na druhej strane pri kreditnom systéme navrhuje nastavenie mechanizmu na denné limity, „ktorý pomáha vytvárať návyky pre „rozumné hospodárenie“ a zabezpečí sa tak, aby odberateľ kredit nevyčerpal za niekoľko málo dní a zvyšok mesiaca by bol bez elektriny“.
Podobne aj Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a.s. (SSE-D) súhlasí so zavedením kreditných meradiel „v prípade niektorých chronických neplatičov“. Na druhej strane poukazuje aj na určité nevýhody, ako napr.: „(i) odberateľ, ktorý bude odpojený z dôvodu nedostatočného kreditu môže zažiť osobnú/domovú nekomfortnosť, (ii) počas zimných mesiacov, odberateľ potrebuje vyšší kredit v porovnaní s nákladmi počas letných mesiacov, (iii) používanie kreditného meradla môže v konečnom dôsledku viesť k vyšším nákladom za dodanú elektrinu, nakoľko nepredpokladáme zvýšenú tarifnú konkurenciu zo strany dodávateľov elektriny ako v prípade klasických tarifných produktov či (iv) zvýšená cena kreditných meradiel“.
Kritická pri hodnotení zavádzania IMS bola aj SPP-Distribúcia, a.s. (SPP-D), ktorá uvádza, že „nevýhodou zavedenia IMS v sektore plynárenstva (aj vo všeobecnosti) sú pomerne vysoké bezprostredné náklady na obstaranie určených meradiel, a to bez toho, že by takto vynaložené náklady priniesli preukázateľnú zodpovedajúcu úsporu v nákladoch na energie vynakladaných odberateľmi“.
Špeciálne tarify
Ďalším z návrhov URSO, na ktorý sa vzniesla vlna kritiky, bolo optimalizovanie taríf (cien) pre odberateľov ohrozených energetickou chudobou. Napríklad SSE-D má za to, že „vytvorenie špeciálnych taríf na úrovni dodávky elektriny by malo za následok priamy dopad/zhoršenie liberalizácie trhu s elektrinou“ a rovnako „vytvorenie špeciálnej distribučnej tarify bude mať za následok zvýšenie cien pre ostatných odberateľov s "klasickými" tarifami, ktoré budú kompenzovať toto zníženie“. Podobne zásah do tarifných štruktúr odmieta aj SPP-D, podľa ktorej by išlo o „neprimeraný zásah do trhového prostredia s ťažko predvídateľnými a pravdepodobne všeobecnými dopadmi“.
Úspory energie
Za mimoriadne dôležité považuje URSO „zlepšovanie energetickej efektívnosti v oblasti bývania“, keďže najväčšie straty energie, ale aj samotné výdavky na energie súvisia s neefektívnym vykurovaním čí prípravou teplej vody. V tomto smere navrhuje URSO prijatie zákona, ktorý by zaviedol, mimo iného, aj „jednorazový príspevok v prípade doteraz nevykonaných opatrení na zvýšenie energetickej efektívnosti budov“. Podobne navrhuje „stanoviť nenávratný štátny príspevok pre identifikovaných odberateľov energie, ktorí spĺňajú podmienky energetickej chudoby“ na úhradu „čiastočných nákladov na kúpu energeticky efektívnejších spotrebičov a zateplenie príbytku“. Práve opatrenia energetickej efektívnosti získali aj značnú podporu energetických spoločností. Napríklad podľa SSE-D ide o „kľúčový nástroj na riešenie energetickej chudoby“. Podobne ZSE Energia, a.s. tvrdí, že „trhovo orientovaným riešením sú opatrenia energetickej efektívnosti (zateplenie, výmena spotrebičov, zvýšenie povedomia o možnostiach zníženia spotreby, zmena nevhodných taríf)“. Podľa SPP „najúčinnejšími opatreniami na boj s energetickou chudobou sú adresné opatrenia v oblasti sociálnej politiky prepojené s opatreniami v oblasti energetickej efektívnosti [...] vo forme zliav alebo dotácií [...] s cieľom modernizácie zastaraných budov vo forme napr. zatepľovania, výmeny starých okien alebo nákupu efektívnych kondenzačných plynových kotlov“.
Záver
Aj slovenské štátne orgány by sa teda mali seriózne zaoberať témou energetickej chudoby, avšak ako uvádza Koncepcia, je potrebné nájsť proporcionalitu, aby pomoc štátu nedemotivovala ľudí pracovať a zároveň nebola neprimeranou záťažou pre iných účastníkov trhu. V tomto stanovisku našlo URSO zhodu tak s Ministerstvo životného prostredia SR, ako aj so spoločnosťou Slovenské elektrárne, a.s. zdôrazňujúcou, že „riešenie koncepcie energetickej chudoby by v žiadnom prípade nemalo byť povinne financované alebo subvencované zo strany ostatných účastníkov trhu alebo zo strany ostatných spotrebiteľov, aby sa tak nedeformoval trh prípadne neprimerane finančne zaťažovali akýkoľvek ostaní spotrebitelia“.
Zdroj: Koncepcia na ochranu odberateľov spĺňajúcich podmienky energetickej chudoby a vznesené pripomienky počas MPK
