Partnermi portálu Energie pre Vás sú:

1
2
3
4

Chcete byť informovaní?

Najnovšie

Európsky ekologický dohovor I

Analytik J. Badida o zvyšovaní cien energií na rok 2020

Minister Žiga oznámil nárast cien energie na rok 2020

Kotlíkové dotácie (financovanie kotlov na zemný plyn)

Kalendár akcií

6. Slovak Emission Trading
10.3.2020, Bratislava

PR sekcia

Medzinárodná konferencia o chladení a vykurovaní

Skupina MOL posilňuje svoju pozíciu v sektore kompaundácie recyklovaných plastov

Zdravé vykurovanie za rozumné peniaze

Skupina MOL prináša hospodárske výsledky za 3. štvrťrok a aktualizuje výhľad na rok 2019

Ponuky

Voľné pozície v NET4GAS

Career at UNFCCC

Job openings at IEA

Späť na zoznam článkov

Norbert Kurilla, generálny riaditeľ MŽP SR: možnosti financovania projektov nízko-uhlíkovej ekonomiky

Na podporu zabezpečenia prechodu na nízko uhlíkovú a zdrojovo efektívnu ekonomiku je potrebné zabezpečenie finančných prostriedkov, ktoré by napomohli tomuto prechodu. V súčasnosti je možne uvedenú nízko uhlíkovú ekonomiku financovať z nasledujúcich zdrojov:

  1. Operačný program Kvalita životného prostredia;
  2. Využitie výnosov z predaja emisných kvót skleníkových plynov v dražbách;
  3. Využitie výnosov z predaja priznaných jednotiek (AAU).

Nižšie uvádzame stručný prehľad uvedených možností.

1. Operačný program Kvalita životného prostredia (OP KŽP) na programové obdobie 2014 – 2020

Hlavným cieľom operačného programu je podporiť udržateľné a efektívne využívanie prírodných zdrojov, zabezpečujúce ochranu životného prostredia, aktívnu adaptáciu na zmenu klímy a podporu energeticky efektívneho nízkouhlíkového hospodárstva.

Operačný program je rozdelený do piatich prioritných osí. Z Kohézneho fondu budú podporované aktivity v rámci prioritných osí 1 a 2 zamerané na udržateľné využívanie prírodných zdrojov prostredníctvom rozvoja environmentálnej infraštruktúry (1,441 mld. eur) a aktivity v oblasti adaptácie na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy so zameraním na ochranu pred povodňami (419,34 mil. eur). Aktivity v rámci prioritných osí 3, 4 a 5 budú podporované z Európskeho fondu regionálneho rozvoja v celkovej výške viac ako 1,276 mld. eur. Z tejto sumy je na prioritnú os 3, ktorá je zameraná na podporu riadenia rizík, riadenie mimoriadnych udalostí a odolnosti proti mimoriadnym udalostiam ovplyvnenými zmenou klímy, vyčlenených 260,9 mil. eur. Na podporu aktivít prioritnej osi 4 v oblasti energeticky efektívneho nízkouhlíkového hospodárstva vo všetkých sektoroch je alokovaných 938,88 mil. eur a 77 mil. eur predstavujú zdroje na technickú pomoc v rámci prioritnej osi 5.


O finančnú pomoc budú môcť žiadať subjekty verejného i súkromného sektora, teda nielen obce, samosprávne kraje a orgány štátnej správy, ale aj široké spektrum združení, neziskových organizácií, pôsobiacich v oblastiach podpory operačného programu, ale aj fyzické a právnické osoby, oprávnené na podnikanie vo vymedzených oblastiach.

Podpora udržateľného a efektívneho využívania energetických zdrojov a prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo bude v rámci OP KŽP realizovaná prostredníctvom nasledujúcich investičných priorít spadajúcich do prioritnej osi 4 Energeticky efektívne nízkouhlíkové hospodárstvo vo všetkých sektoroch:

  • podpora výroby a distribúcie energie z obnoviteľných zdrojov (169 mil. eur),

  • podpora energetickej efektívnosti a využívania energie z obnoviteľných zdrojov v podnikoch (110 mil. eur),

  • podpora energetickej efektívnosti, inteligentného riadenia energie a využívania energie z obnoviteľných zdrojov vo verejných infraštruktúrach, vrátane verejných budov a v sektore bývania (414,8 mil. eur),

  • podpora nízkouhlíkových stratégií pre všetky typy území, najmä pre mestské oblasti, vrátane podpory udržateľnej multimodálnej mestskej mobility a adaptačných opatrení, ktorých cieľom je zmiernenie zmeny klímy (60 mil. eur),

  • podpora využívania vysoko účinnej kombinovanej výroby tepla a elektrickej energie na základe dopytu po využiteľnom teple (185 mil. eur).

Podrobnejšie informácie nájdete na TU.

2. Využitie výnosov z predaja emisných kvót skleníkových plynov v dražbách

Slovenská republika obchoduje v zmysle čl. 10 smernice 2003/87/ES s emisnými kvótami skleníkových plynov (EUA a EUAA) so svojím podielom určeným na aukcie. Finančné zdroje sú získané predajom emisných kvót skleníkových plynov podnikom, ktoré sú zaradené do schémy EÚ obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov. Funkciu aukcionára SR vykonáva EXIMBANKA SR. V súlade s §18 zákona č. 414/2012 Z. z. sú výnosy získané z predaja emisných kvót v dražbách príjmom Environmentálneho fondu, pričom:

  • 30 % sa použije na financovanie projektov reálne dosiahnuteľných a merateľných úspor emisií skleníkových plynov, zvyšovania energetickej účinnosti, znižovania spotreby primárnych zdrojov energie, náhrady fosílnych palív obnoviteľnými zdrojmi energie a zavádzania najlepšie dostupných technológií vedúcich k znižovaniu emisií skleníkových plynov a znečisťujúcich látok prostredníctvom schémy štátnej pomoci administrovanej ministerstvom,

  • 30 % sa použije na financovanie schémy štátnej pomoci prevádzkam, v prípade ktorých sa predpokladá značné riziko úniku uhlíka v súvislosti s premietnutím nákladov kvót do cien elektrickej energie administrovanej ministerstvom,

  • 20 % sa použije na podporu činností na dosiahnutie cieľov štátnej environmentálnej politiky,

  • 20 % sa použije na podporu špecifických činností určených v zákone č. 587/2004 Z. z. o Environmentálnom fonde, napr. na zvyšovanie energetickej hospodárnosti verejných budov.

Podrobnejšie informácie nájdete na http://www.envirofond.sk a zoznam projektov financovaných prostredníctvom Environmentálneho fondu v roku 2014 je dostupný TU.

3. Využitie výnosov z predaja priznaných jednotiek tzv. jednotky AAU

Kjótskym protokolom k Rámcovému dohovoru OSN o zmene klímy bol vytvorený medzinárodný režim obchodovania s emisiami. Protokol stanovil záväzné redukčné ciele pre krajiny v prílohe B na prvé obdobie (roky 2008-2012), a definoval podmienky na ich plnenie.

Všetkým krajinám, ktoré mali v zmysle Kjótskeho protokolu stanovený cieľ, bolo pridelené určité množstvo priznaných jednotiek tzv. AAU, ktoré v prípade ak štát prekročil svoj cieľ (vypustil menej emisií, mal tým pádom prebytok jednotiek) mohol predať iným štátom. Výnosy získané z predaja sú tiež použité na financovanie projektov na znižovanie skleníkových plynov ako napr. SlovSEFF.

Program SlovSEFF je úverová linka na podporu rozvoja energetickej efektívnosti a obnoviteľných zdrojov energie na Slovensku. SlovSEFF úspešne financoval investície do priemyselnej a rezidenčnej energetickej efektívnosti a do obnoviteľných zdrojov energie od svojho začiatku v roku 2007. SlovSEFF bol spustený s hodnotou 60 mil. EUR a bol predĺžený v roku 2010 s dodatočnými zdrojmi financovania z Európskej banky pre obnovu a rozvoj (EBRD) vo výške 90 mil. EUR určenými pre komerčné banky. Zdrojom financovania pre granty a technickú pomoc bol Medzinárodný fond pre podporu odstavenia Bohuníc (BIDSF).

V oboch fázach SlovSEFF bolo financovaných približne 700 projektov, ktoré vyústili do úspor primárnej energie 580 GWh za rok. Väčšina investícií bola nasmerovaná do oblasti rezidenčnej energetickej efektívnosti (>60%), čo viedlo k úspore energie v priemere o 33%.

V septembri 2014 začala tretia fáza programu SlovSEFF s termínom ukončenia 31. júla 2016. Jeho najnovšie rozšírenie spolufinancované Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky a Ministerstvom poľnohospodárstva, potravín a životného prostredia Španielska poskytuje úverový rámec vo výške 40 mil. EUR slovenským komerčným bankám. Granty sú financované zo ziskov z predaja priznaných jednotiek AAU zo Slovenskej republiky Španielsku s podporou EBRD a technická pomoc je financovaná Španielskom.

Program SlovSEFF III sa zameriava na aktivity, ktoré majú na následok zníženie emisií skleníkových plynov, najmä cez investície v oblasti obnoviteľných zdrojov energie a do energetickej efektívnosti v priemysle. Zúčastňujúce sa finančné inštitúcie pre SlovSEFF III sú Slovenská sporiteľňa, a.s. a VÚB, a.s.

Podrobnejšie informácie nájdete TU.

Norbert Kurilla
generálny riaditeľ na Ministerstve životného prostredia SR zodpovedný za politiku životného prostredia, európske záležitosti a medzinárodné vzťahy s osobitným dôrazom na prípravu SR na Predsedníctvo v Rade EÚ. Pán Kurilla je absolventom Fakulty medzinárodných vzťahov na Ekonomickej univerzite v Bratislave, (držiteľ titulu PhD. z 2007). V svojom akademickom a profesnom živote absolvoval viacero štúdijných pobytov, medzinárodných výmenných programov a školení doma či v zahraničí, napr. Gymnázium Drážďany, Nemecko (1997); Sejong University, Južná Kórea (2002); Clingendael Institute of International Relations, Holandsko (2005); Gent University, Belgicko (2006); UNEP, Keňa (2009); Európsky inštitút štátnej správy (2014) a iné. Svoju kariéru začal na Ministerstve životného prostredia SR ako koordinátor EÚ záležitosti (2003). Od apríla 2007 do júla 2014 pôsobil ako diplomat na Stálom zastúpení SR pri EÚ v Bruseli, kde zodpovedal za agendu životného prostredia, zmenu klímy a udržateľnej energetiky.




Všetky práva k webovej stránke, príspevkom a fotografiám sú vyhradené. Copyright © EpV, s.r.o., 2014-2019 | Designed & Programmed by Richard Haríň

Prehliadaním webu vyjadrujete súhlas s používaním cookies, vďaka ktorým vylepšujeme naše služby. Viac info nájdete vo VOP.