Veterná energetika zažíva vo svete úspech a stojí na popredných priečkach
O vzostupe využívania veternej energetiky vo svete svedčia dáta Svetovej agentúry pre obnoviteľnú energiu (IRENA), ktoré zaznamenávajú obrovský nárast celkovej kapacity inštalovaných zariadení v oblasti veternej energetiky. Príčin je viacero, jednou z nich je aj cena ropy a tými ďalšími sú posun k ekologickému vužívaniu obnoviteľných zdrojov energie. Kto je na tom vo svete najlepšie a kto skočil na chvoste zistíte v našom článku.
Oproti roku 2000, kedy celková svetová inštalovaná kapacita veternej energetiky predstavovala 17 333 MW, nastal už v roku 2008 obrovský nárast, došlo k viac ako šesťnásobnému zvýšeniu kapacity z roku 2000. Táto tendencia expanzívneho rastu bola zachovaná až do súčasnosti, kedy na konci roku 2014 predstavovala celková inštalovaná kapacita veterných elektrární až 369 608 MW (369,608 GW). V období posledných 10 rokov tak došlo k päťnásobnému zvýšeniu kapacity veterných elektrární. Tento nárast je podmienený týmito faktormi – prvotným zvýšením ceny ropy v 70. rokoch a následným obratom zmýšľania smerom k obnoviteľným zdrojom energie. Ďalšími faktormi sú súčasný narastajúci záujem spoločnosti o udržateľný rozvoj podporený rôznymi vládnymi záväzkami (nutný nárast spotreby energie generovanej z obnoviteľných zdrojov) a v neposlednom rade relatívne nízka nákladovosť a jednoduchosť prevádzky veterných elektrárni a minimálne dopady na životné prostredie. Výrazný rozvoj veternej energetiky sa prejavuje vo všetkých regiónoch sveta, no napreduje najmä Ázia, Severná Amerika a Európa.
Na konci roku 2014 bolo najviac svetovej kapacity pre spracovanie veternej energie inštalovanej v Ázii s celkovou hodnotou 142 777 MW (142,777 GW). Najvýraznejším producentom elektrickej energie generovanej vo veterných elektrárňach prevádzkovaných v Ázii je jednoznačne Čínska ľudová republika, ktorá na celkovej hodnote veternej energie vyprodukovanej v Ázii figuruje s väčšinovým podielom až 115 433 MW (115,433 GW). Druhým najväčším ázijským producentom veternej energie je India a za ňou Japonsko.
Na druhom mieste v celkovej svetovej produkcii elektrickej energie generovanej vo veterných elektrárňach sa nachádza Európa a vedúce postavenie v oblasti veternej energetiky patrí Nemecku. V rámci Európskej únie sú v súčasnosti v prevádzke veterné elektrárne s celkovým inštalovaným výkonom 142 GW, z toho 131 GW produkujú veterné elektrárne na pevnine a 11 GW elektrárne mimo pevniny - offshore. V roku 2015 došlo k nárastu inštalovaného výkonu o 11 GW, čím veterná energia predbehla vodnú energiu a stala sa tak tretím najpoužívanejším energetickým zdrojom v EÚ, s podielom takmer 16 % na celkovej produkcii energie. Čo sa týka spotreby elektrickej energie, veterná energia figuruje na celkovej spotrebe elektrickej energie v EÚ s podielom 11, 4 %. K rozvoju veternej energetiky v EÚ v roku 2015 prispeli investície vo výške približne 26 biliónov eur, čo je o 40 % viac ako bolo do veternej energetiky investované v roku 2014. Krajina s najväčším inštalovaným výkonom veterných elektrární v EÚ je jednoznačne Nemecko, ktoré disponuje veternými elektrárňami s celkovým inštalovaným výkonom až 45 GW.
Až 47 % novo inštalovaných veterných elektrární za rok 2015 bolo umiestnených práve na území Nemecka. Na druhom mieste za Nemeckom sa nachádza Španielsko s inštalovaným výkonom 23 GW. Štáty so zavedeným výkonom veterných elektrárni presahujúcim 10 GW sú v EÚ ešte ďalšie dva – Veľká Británia so zavedeným výkonom veterných zariadení 14 GW a Francúzsko s celkovým inštalovaným výkonom 10 GW. (EWEA, 2016). Veľká Británia dominuje európskemu trhu offshore veterných elektrární. Britské offshore veterné elektrárne predstavujú až 54 % zo všetkých offshore inštalovaných zariadení v Európskej únii (CWEA, 2015).
Celkovo tak 16 členských štátov EÚ disponuje výkonom veterných elektrární viac ako 1 GW a v deviatich z týchto štátov dosahuje inštalovaný výkon veterných elektrární viac ako 5 GW. Výkon veterných elektrární inštalovaných na území Českej republiky dosahoval ku koncu roku 2015 iba takmer 0,3 GW (300 MW). Veterné turbíny v Česku sú inštalované v 87 lokalitách a do budúcnosti sú plánované ďalšie investície do veternej energetiky. Ešte menej rozvinutá veterná energetika ako v Česku, je veterná energetika na území Slovenskej republiky. Na konci roku 2015 predstavoval celkový inštalovaný výkon veterných elektrární na Slovensku iba 0,0031 GW (3,1 MW) čo radí Slovensko na úplne poslednú priečku vo využívaní veternej energie ako obnoviteľného zdroja energie spomedzi všetkých členských krajín Európskej únie.
Tretí najvýznamnejší svetový producent veternej energie je Severná Amerika, s celkovým inštalovaným výkonom veterných elektrární 76,629 GW (76 629 MW), ku koncu roka 2014. Najdôležitejšiu úlohu v oblasti veternej energetiky v tomto regióne zohrávajú Spojené štáty americké s celkovým výkonom 64 770 MW (64,77 GW) inštalovanej kapacity veterných elektrární (ku koncu roka 2014). Na druhom mieste v severoamerickom regióne je Kanada s celkovou inštalovanou kapacitou 9 698 MW (9,698 GW). Najmenej veternej energie je dlhodobo vyprodukovanej v regióne Stredného Východu, kde je jediným producentom Irán s celkovou inštalovanou kapacitou veterných elektrární iba 117 MW (0,117 GW). Dôvodom nízkej úrovne veternej energetiky na Strednom Východe môže byť aj prílišná koncentrácia na ťažbu ropy, nakoľko sa na území tohto regiónu nachádzajú najväčšie svetové ložiská tohto fosílneho paliva.
V najbližšej dobe je možné očakávať ďalší nárast celkovej globálnej produkcie elektrickej energie generovanej vo veterných elektrárňach. Podľa predikcií GWEC (Global Wind Energy Council) bude Ázia aj naďalej dominovať svetovému trhu s veternou energiou a Európa si bude naďalej udržiavať svoju pozíciu so stabilným výkonom inštalovaných veterných elektrární, kde však tiež dôjde k miernemu nárastu. Výrazne rozvíjajúce sa sú trhy veternej energetiky v regiónoch Latinskej Ameriky a Afriky. (GWEC, 2015)
Autor: Bc. Karolína Fabianová
Zdroj údajov: Svetová agentúra pre obnoviteľnú energiu (IRENA)
