Vietor - živel, ktorý zatiaľ využívame minimálne
Krajiny okolo z neho ťažia, my však zaostávame. Áno, reč je o obnoviteľnom zdroji energie – vetre, ktorého potenciál Slovensko nevyužíva. Zlé poveternostné podmienky alebo politická nevôľa? Skutočný dôvod tohto stavu, ostáva zatiaľ zahalený rúškom tajomstva.
Spoločnosť je v poslednej dobe čoraz viac nútená čeliť problémom obmedzenosti a postupného vyčerpávania zásob fosílnych palív, ktoré v súčasnosti tvoria väčšinový podiel na celkovej svetovej energetickej spotrebe. Okrem redukovania zásob neobnoviteľných zdrojov energie sa ako závažný globálny problém javí aj neustále zvyšovanie záťaže životného prostredia, ktoré je spojené s ťažbou a následnou spotrebou týchto zdrojov. Tieto faktory sú v kombinácii s rastúcou populáciou, a teda aj rastúcou energetickou spotrebou, v dlhodobej perspektíve neudržateľné, čo spôsobuje čoraz väčší záujem o využívanie obnoviteľných zdrojov energie.
Veterná energia predstavuje jeden z dlhodobo využívaných obnoviteľných zdrojov energie, ktorý je v súčasnosti primárne využívaný pre výrobu elektrickej energie. Využívanie veternej energie ponúka možnosť zásobovania verejnej siete ako aj možnosť samostatného energetického zdroja pre domácnosti. V rámci stabilnej energetickej bezpečnosti a udržateľného rozvoja sa produkcia elektrickej energie prostredníctvom veterných elektrární javí ako jedno z možných riešení diverzifikácie zdrojov. Podľa van Kuik sa budúce udržateľné energetické systémy výrazne spoliehajú práve na veternú energiu, a to tak na mori, ako aj na pevnine.
Slovenská republika nie je surovinovo bohatá a je teda silne závislá od importu surovinových zdrojov, najmä ropy a zemného plynu. Väčšina elektrickej energie na Slovensku je produkovaná v jadrových elektrárňach, pomocou využívania atómovej energie. Za rok 2016 bol podiel jadrových elektrární v rámci primárnych energetických zdrojov na dodanej elektrine až 55%. Atómová energia však nie je v súčasnosti považovaná za obnoviteľný zdroj energie. Zvýšenie úrovne využívania lokálne dostupných obnoviteľných zdrojov – a teda aj veternej energie, by preto mohlo prispieť k zaisteniu stabilnejšieho energetického mixu Slovenska.
Slovenská republika sa ako členský štát Európskej únie zaviazla k postupnému zvyšovaniu úrovne využívania obnoviteľných zdrojov energie. Záväzok SR, čo sa týka podielu OZE na celkovej produkcii energie do roku 2020 je vo výške 14% a záväzok EÚ je 20%. Každý štát však disponuje inými možnosťami pre využívanie konkrétnych zdrojov. Využívanie veternej energie je ekonomicky efektívne iba v lokalitách s dostatočnou priemernou rýchlosťou vetra. Z tohto dôvodu sa môže veterná energia zdať ako nespoľahlivý energetický zdroj najmä v krajinách s vnútrozemskou geografickou polohou, akú má aj Slovensko.
Rozvoj veternej energetiky na Slovensku v súčasnosti výrazne stagnuje, najmä v porovnaní s okolitými štátmi. Podľa dostupných štatistických údajov agentúry WindEurope boli na Slovensku ku koncu roka 2016 inštalované celkom 3 veterné zariadenia na výrobu elektrickej energie, zatiaľ čo v susednom Rakúsku bolo takýchto zariadení inštalovaných 2 632. Veterná energetika má svoje stabilné postavenie aj u našich ďalších susedov. V Poľsku bolo na konci roka 2016 inštalovaných 5 782 veterných zariadení, v Maďarsku celkom 329 inštalovaných zariadení a v Českej republike 281 veterných zariadení.
Otázkou teda zostáva, prečo je situácia s využívaním veternej energie ako obnoviteľného zdroja energie na Slovensku takáto? Môžu za minimálne využívanie tohto druhu energie zlé veterné podmienky? Alebo stojí za nízkym inštalovaným výkonom veterných elektrární niečo iné? Zostaňte nám verní aj v ďalších v príspevkoch a dozviete sa viac.
Autor:
Bc. Karolína Fabianová
študentka Fakulty regionálneho rozvoja a medzinárodných štúdií Mendelovej univerzity v Brne
