Partnermi portálu Energie pre Vás sú:

1
2
3
4

Chcete byť informovaní?

Najnovšie

Smart cities – budúcnosť nás všetkých

Bez pomoci by neprežili – ľudia chránia vtáky aj pred nárazmi do vedení

Otázka trvalého pobytu pri žiadostiach o dotácie na drevodomy

Nedostavaním Vodného diela Gabčíkovo-Nagymaros prichádzame o milióny

Kalendár akcií

Jesenná konferencia SPNZ
5.-6.10.2017, Starý Smokovec

PRIEMYSELNÉ EMISIE 2017
10.-11.10.2017, Hotel Chopin, Bratislava

FACILITY MANAGEMENT 2017
24.-25.10.2017, Hotel Patria, Štrbské Pleso

PR sekcia

Bez pomoci by neprežili – ľudia chránia vtáky aj pred nárazmi do vedení

PRIEMYSELNÉ EMISIE 2017

JAVYS: Preprava palivových článkov vyhoretého jadrového paliva

Vyberte si nový spotrebič rozumne a ušetríte za elektrinu

Ponuky

Voľné pozície v NET4GAS

Career at UNFCCC

Job openings at IEA

Späť na zoznam rozhovorov

Nikolaj Tymoščuk: Ukrajinský koridor zostáva najvýhodnejšou trasou pre ruský plyn

II. časť rozhovoru s Nikolajom Tymoščukom, riaditeľom Zastupiteľskej kancelárie Ukrajinskej ligy priemyselníkov a podnikateľov v EÚ

V prvej časti rozhovoru povedal Nikolaj Tymoščuk, obhajujúci záujmy ukrajinských spoločností v EÚ, že „dlhodobým a udržateľným riešením [na zlepšenie energetickej nezávislosti Ukrajiny] sa javí byť zvýšenie domácej ťažby plynu“. V druhej časti sme sa zhovárali o pozícii Naftogazu, plynárensko-naftárskom gigantovi Ukrajiny, a jeho prípadnej privatizácii, konkurenčnom plynovode – Turecký prúd, ale aj bolestivom zvyšovaní účtov ukrajinských domácnosti za dodávky zemného plynu.

1. Môže raz Naftogaz patriť do rovnakej ligy ako národné energetické spoločnosti (NOC) z Ruska – Gazprom, Číny – CNPC alebo Saudskej Arábie – Saudi Aramco?

Nie, nanešťastie sa Naftogaz nikdy nebude môcť zaradiť do tejto spoločnosti a existuje pre to hneď niekoľko dôvodov.

Ukrajina nedisponuje porovnateľnými ložiskami zdrojov ako menované krajiny: bohatými a ľahko dostupnými zásobami uhľovodíkov.

Navyše tieto podniky, skôr ako získali svoje významne postavenie, spolupracovali dekády rokov so súkromnými energetickými spoločnosťami (IOC). To znamená roky učenia sa, získavania skúseností, know-how a čo je najdôležitejšie, technológií. Toto je tiež doplňujúca odpoveď k jednej z Vašich otázok ohľadne možných prekážok rastu ukrajinského plynárenského a ropného priemyslu. Daňová reforma a monopolné postavenie štátom vlastnených spoločností je iba jedna časť problému. Druhou časťou je stav, kedy ani štátne podniky, vrátane Naftogazu, nevyužívajú nové technológie. Jednoducho k nim nemajú prístup. Nepozývajú odborníkov, spoločnosti či subdodávateľov, aby im tieto technológie priniesli. Preto je nemožné, aby v tejto dobe Ukrajina značne zvýšila svoju domácu produkciu. Len na udržanie súčasnej úrovne ťažby zo starých ložísk sú potrebné mnohé investície.

Aby som bol konkrétnejší, uvediem Vám nasledujúci príklad. Keď som pracoval pre TNK-BP, až v roku 2011 sme oznámili nárast ťažby vďaka produkcii z novoobjavených ložísk, hoci spoločnosť fungovala už od roku 2003. Viete si predstaviť, že od 2003 do 2010 boli medziročné navýšenia ťažby naviazané len na už existujúce ložiská, charakterizované predchádzajúcim úpadkom ťažby? TNK disponovala zdrojmi a BP modernými technológiami a spoločne pracovali na existujúcich ložiskách otvorených ešte v 70-tych rokoch počas sovietskej éry. A každý rok sme boli schopní dosiahnuť výrazný nárast produkcie využívaním pokročilých technologických riešení.

Týmto chcem povedať, že použitím najnovších technológií na už existujúce či starnúce ložiská môžeme výrazne zvýšiť produkciu uhľovodíkov na Ukrajine. A viem, že americké Ministerstvo energetiky roky rokovalo o možnostiach poskytnutia financií, expertov a technológií pre starnúce ložiská s Ukrgazvydobuvannya (UGV) a inými štátnymi spoločnosťami. Jedinú vec, ktorú od UGV, štátneho ťažiarenského podniku a ostatných spoločností požadovali, bolo zvýšenie transparentnosti a zdieľania kontroly nad týmito ložiskami a vrtmi so zahraničnými investormi. Nanešťastie, dodnes neboli schopní dohodnúť sa.

2. Niektorí ukrajinskí politici a odborníci už spomínajú aj privatizáciu Naftogazu. Aká je Vaša pozícia?

Ak hovoríme o potenciálnej privatizácii Naftogazu, musíme najprv spomenúť jeho unbundling. Musíme zabezpečiť oddelenie ťažby, skladovania a prepravy od dodávateľských a obchodníckych aktivít. Úplne rozumiem tomu, ak sú prepravný systém a podzemné zásobníky považované za strategické objekty národnej bezpečnosti. Preto nemôžu byť pod úplnou kontrolou súkromných entít, predovšetkým nie v tak geopoliticky citlivom regióne. To sa však nevzťahuje na prieskum a ťažbu, ktoré môžu a mali by byť plne v súkromnom vlastníctve, pretože iba takto sa môžu posunúť vpred. Je to jediný spôsob ako urobiť tento priemysel ziskovým a rastúcim.

Pri prepravnom systéme a podzemných zásobníkoch plynu by mal istotne kontrolný, 51% balík zostať pod kontrolou štátu. Ale predajom časti akcií v týchto štátnych spoločnostiach možno získať dodatočné investície, pretože štát nemá dostatok vlastných zdrojov na ich modernizáciu. Možno to tiež docieliť aj braním si dlhodobých, nízko úročených pôžičiek od medzinárodných finančných inštitúcií, ale tie musia byť, samozrejme, splatené. Preto si nemyslím, že je to postačujúce. Je nevyhnutné aspoň čiastočne zapojiť aj súkromných investorov, ktorí môžu priniesť manažérsku efektívnosť. Totiž v súčasnosti sú tieto štátom vlastnené podniky spravované veľmi neefektívne. Je to spôsobené nedostatkom skúseností a vedomostí, ale taktiež zastaranou legislatívou.

3. Pripúšťate čiastočnú privatizáciu strategických podnikov, ako napríklad tranzitných plynovodov. Avšak budú investori ochotní „naliať“ svoje peniaze do prepravy plynu cez Ukrajinu, ak vedia o ruských zámeroch ukončiť tieto toky v roku 2019? Aká bude ziskovosť Naftogazu a potenciálnych investorov, ak by boli dodávky plynu pre Európu skutočne presmerované z Ukrajiny do Turecka?

Nemyslím si, že Rusko v blízkej budúcnosti zastaví prepravu plynu cez v Ukrajinu. Prečo? Lebo cez ukrajinský systém sú stále prepravované významné množstvá plynu a navyše táto trasa predstavuje najlacnejšiu, najkratšiu a najvýhodnejšiu variantu prepravy ruských uhľovodíkov do EÚ. A v tomto odvetví, rovnako ako v akomkoľvek inom podnikaní, rozhoduje ekonomika. A ak ekonomický model vraví, že táto trasa je ziskovejšia, kratšia a bezpečnejšia, tak potom bude využívaná aj naďalej bez ohľadu na dočasné politické komplikácie, ktoré samozrejme nastať môžu. Takže v dohľadnej dobe naozaj neočakávam ruské obchádzanie Ukrajiny pri dodávkach plynu do Európy.

4. V poriadku, ale ak raz Rusko dokončí Turecký prúd (plynovod do Turecka, pozn. redakcie), budú sa, s veľkou pravdepodobnosťou, snažiť o jeho maximálne využitie, aby sa dokázal splatiť. Ako vnímate túto hrozbu pre Ukrajinu?

Úprimne povedané, nie som veľmi oboznámený s týmto plánom, ale môžem Vám povedať jednu vec. Tento projekt ešte môže natrafiť na dodatočné problémy pretože nejde len o Rusko, Turecko a Ukrajinu, ale aj o EÚ. Navyše komodita prepravovaná touto trasou nemusí byť nevyhnutne určená pre rovnakých odberateľov, ako plyn prechádzajúci Ukrajinou v súčasnosti. A opätovne zdôrazňujem, že logistika a dodatočná vzdialenosť sú významné položky premietnuté do ceny. Preto si myslím, že zákazníci najviac závislí na ukrajinskej preprave budú aj naďalej považovať túto trasu za najvýhodnejšiu. A dodávateľ bude pokračovať vo využívaní súčasného koridoru s cieľom splniť požiadavky klientov a čo je najdôležitejšie, zabezpečiť si predvídateľnosť svojho príjmu.

5. Takže Vy nepovažujete Turecký prúd za reálny projekt?

Ja iba nevidím priestor na tak výrazné zvýšenie spotreby plynu, ak všetko, o čo sa dnes EÚ snaží je zníženie tejto spotreby, predovšetkým dovozu z Ruska. Hľadáme v tom zmysluplnosť. Ľudia sa snažia zhodnotiť tento alternatívny projekt avšak nachádzajú len nepatrnú maržu a žiadne, ani len, predbežne potvrdené kontrakty... Vidíme, že európska spotreba plynu neporastie v takých objemoch ako sú ponúkané prostredníctvom tejto dodatočnej rúry. Navyše ani ruská produkcia plynu nenarastá do týchto rozmerov.

6. Verchovná Rada (ukrajinský parlament, pozn. redakcie) nedávno prijala legislatívu Energetického Spoločenstva ohľadne liberalizácie cien a unbundlingu Naftogazu. V dôsledku toho by mali ceny pre koncových odberateľov plynu postupne narastať s cieľom dosiahnuť trhové hodnoty. Nemyslíte si, že tento cenový nárast môže byť neúnosným pre niektoré sociálne skupiny a zároveň ľahkým terčom pre opozičných politikov?

Áno, plne s Vami súhlasím. Avšak veľmi jednoducho povedané, Ukrajina nemá inú možnosť ako zvýšiť tarify. Nanešťastie je to nevyhnutný a nezvratný proces, ktorým si krajina musí prejsť. Desiatky rokov ukrajinskej spoločnosti tvrdili, že nízke tarify pre domácností sú normálnou záležitosťou, hoci v susednom Bielorusku, Rusku či Kazachstane sú omnoho vyššie. Neustále ich prezentovali ako úspech tej či onej vlády. Na druhej strane nikdy nebolo priznané, že tento úspech je jednoducho uhradený desiatkami miliárd hrivien či dolárov daňových poplatníkov, ktoré potom chýbajú vo vzdelávaní, sociálnej či zdravotnej starostlivosti alebo pri infraštruktúrnych projektoch. Práve naopak, sú určené na pokrytie enormného deficitu, ktorý bol každý rok naakumulovaný Naftogazom z dôvodu poskytovania dotácií na dodávky plynu ukrajinskému verejnému sektoru a domácnostiam. Všetko však treba zaplatiť, keďže obed zadarmo neexistuje. Ak dovážate drahý plyn, resp. ho ťažíte za rovnaké náklady ako v iných krajinách, nemôžete ho predávať 10 krát lacnejšie ako kdekoľvek vo svete. Ak to predsa len robíte, niekto musí kompenzovať tých zvyšných 90%. Stále som vravel, že za plyn neplatí štát, ale ľudia prostredníctvom svojich daní.

Samozrejme existuje aj veľká časť populácie, ktorá nemôže uniesť drahšie účty, a práve pre tieto rodiny vláda ohlásila kompenzačný balíček vo výške 12,5 miliárd hrivien. Na druhej strane, obyvateľstvo a štátna správa by sa namiesto platenia vysokých účtov mali zamyslieť nad nižšou spotrebou plynu. V súčasnosti totiž nemajú motiváciu stať sa efektívnejšími, investovať, napríklad, do zateplenia či hľadať alternatívne zdroje tepla alebo elektriny.

7. Pri Ukrajine nemôžeme obísť ani otázku reverzného toku plynu. Teraz Gazprom vykonáva niektoré úlohy Uktransgazu, ukrajinského operátora prepravnej siete, čo v skutočnosti narúša ukrajinské snahy využívať veľký reverzný tok zo Slovenska a Eustream, slovenský operátor siete, sa preto zdráha podpísať prepojovaciu dohodu so svojim náprotivkom ohľadom predávacieho bodu vo Veľkých Kapušanoch. Myslíte si, že unbundling Naftogazu môže viesť k riešeniu tohto problému?

Teoreticky áno, ak sa ukrajinský prepravný systém, reprezentovaný Ukrtransgazom, stane samostatnou a oddelenou entitou, s ktorou bude možné rokovať na transparentných základoch. Avšak všetko, čo je spojené s Gazpromom je, v tejto chvíli, spolitizované. Preto aj keby existovala na ukrajinskej strane čisto nová spoločnosť, so súkromným kapitálom, odčlenená, transparentná, atď., nemáme istotu, že nevzniknú ďalšie problémy. Komplikovanosť veľkého reverzu prekračuje otázku ekonomiky. Samozrejme, že unbundling Naftogazu a väčšia transparentnosť Ukrtransgazu by boli v tomto smere podstatné, avšak nebudú jedinou požiadavkou. Bezpochyby Gazprom, ako dôležitý dodávateľ plynu do EÚ, disponuje významným vplyvom, predovšetkým na svojich najviac závislých zákazníkov a krajiny. Z tohto dôvodu môže Gazprom buď priamo, zarezervovaním voľných prepravných kapacít, využívajúc tak svoje prednostné právo vyplývajúce zo zmlúv s jeho európskymi odberateľmi alebo nepriamo prekaziť reverzné toky plynu na Ukrajinu. Navyše na pozadí súčasnej vojny Ukrajiny s Ruskom a geopolitickej krízy spôsobenej týmto konfliktom je tento variant reverzných dodávok stále dosť zraniteľný.

Nikolaj Tymoščuk
je riaditeľom Zastupiteľskej kancelárie Ukrajinskej ligy priemyselníkov a podnikateľov v EÚ (ULIE), najväčšieho združenia ukrajinského biznisu, sídliacej v Kyjeve a v Bruseli. Predtým mal Nikolaj na starosti vzťahy s vládou reprezentujúc na Ukrajine svetovú energetickú dvojku – americký Chevron. Tejto pozícii predchádzala 5-ročná skúsenosť v rusko-britskom plynárenskom a ropnom gigantovi TNK-BP na pozícii riaditeľa pre medzinárodné vzťahy.

Zhováral sa Jozef Badida, analytik portálu energieprevas.sk

Rozhovor vyšiel na portáli European Energy Review pod názvom Ukrainian Corridor Remains the Most Convenient Route for Russian Gas a jeho slovenská verzia bola publikovaná so súhlasom vydavateľa.





Všetky práva k webovej stránke, príspevkom a fotografiám sú vyhradené. Copyright © EpV, s.r.o., 2014-2017 | Designed & Programmed by Richard Haríň

Prehliadaním webu vyjadrujete súhlas s používaním cookies, vďaka ktorým vylepšujeme naše služby. Viac info nájdete vo VOP.