Partnermi portálu Energie pre Vás sú:

1
2
3
4

Chcete byť informovaní?

Najnovšie

Poistenie Hodnota života dostupné už aj online

Významný medzinárodný úspech spoločnosti JAVYS

Wüstenrotu sa darilo aj v treťom štvrťroku

Všetky špičky štátnej digitalizácie V4 sa stretnú na kongrese ITAPA

Kalendár akcií

PR sekcia

Poistenie Hodnota života dostupné už aj online

Významný medzinárodný úspech spoločnosti JAVYS

Wüstenrotu sa darilo aj v treťom štvrťroku

Všetky špičky štátnej digitalizácie V4 sa stretnú na kongrese ITAPA

Ponuky

Voľné pozície v NET4GAS

Career at UNFCCC

Job openings at IEA

Späť na zoznam článkov

Slovenská ekonomika patrí medzi najhoršie

V rámci boja proti klimatickým zmenám, prijali premiéri a prezidenti členských krajín EÚ klimaticko-energetický balíček, známy aj ako 20-20-20. Zámerom je prispieť k obmedzeniu globálneho otepľovania a to rastom podielu OZE, zlepšením energetickej efektívnosti a poklesom skleníkových plynov práve do roku 2020. Ani Slovensko si pri plnení týchto cieľov nevedie najhoršie, až na pomerne vysokú mieru energetickej náročnosti nášho hospodárstva.

Prvý významný cieľ sa týka dosiahnutia 20% podielu obnoviteľných zdrojov energie na celkovej spotrebe energie do roku 2020. Nie je to len (i) výroba elektriny zo slnečných, veterných a bioplynových elektrární, ale aj (ii) príprava vody na vykurovanie a teplej úžitkovej vody vďaka solárnym panelom, tepelným čerpadlám alebo kotlom na biomasu či (iii) primiešavanie biopalivovej zložky do benzínu. Ako vidieť z priloženého grafu, EÚ sa postupne blíži k svojmu 20% cieľu ako celku a niektoré krajiny svoje parciálne ciele dosiahli už v roku 2015. Medzi tých usilovnejších patria napr. Fínsko, Švédsko, ale aj ČR, Rumunsko či Bulharsko. Pokiaľ ide o SR, postupne sa k svojmu 14% cieľu blížime. Problém však môže nastať, len čo spustíme dlho očakávané Mochovce 3,4 a kedy sa nám podiel OZE na celkovej spotrebe energie určite zníži.

Zdroj: Share of renewable energy in the EU

Slovko efektivita sa dnes skloňuje hádam v každom sektore, ináč tomu nie je ani v energetike. Pochopiteľne, čím je ekonomika menej náročná na energetické zdroje, tým menej je závislá na dovoze z iných krajín (ak náhodou nejde o Saudskú Arábiu alebo Rusko) a zároveň má menší negatívny dopad na životné prostredie a klímu. Aj preto sme si v EÚ stanovili jasný cieľ, znížiť spotrebu energie (zvýšiť energetickú efektívnosť) do roku 2020 o 20%. Najlepšie sa v tomto ohľade darí krajinám ako Írsko, Dánsko, Malta, Luxembursko, ale aj Spojené kráľovstvo, ktoré spotrebujú najmenej energie pri generovaní svojho HDP, čo bude spôsobené predovšetkým ich zameraním na služby. Na druhej strane sa nachádzajú štáty ako Bulharsko, Estónsko, ČR, Poľsko, Rumunsko, Maďarsko, ale aj Slovensko, čiže post-komunistické štáty so zvýšenou energetickou náročnosťou ich hospodárstva. Samozrejme to čiastočne súvisí aj s našim zameraním na strojárstvo a vôbec ťažký priemysel. Už dlhšiu dobu je však jasné, že kvôli zvýšeniu našej konkurencieschopnosti budeme musieť zlepšiť aj energetickú účinnosť.

Zdroj: Energy Intensity, 2015

Už niekoľko rokov dozadu vedci združení v Medzinárodnom paneli pre klimatické zmeny celkom jasne pomenovali dôvody globálneho otepľovania – ľudskou činnosťou produkované skleníkové plyny. Aj preto sa EÚ a jednotlivé členské krajiny zaviazali emitovať menej „uhlíka“. V tomto ohľadne je EÚ vcelku úspešná, keďže už v roku 2015 prekonala hranicu 20% určenú až pre rok 2020. Určite je to spôsobené, aj ekonomickou krízou, ktorá znamenala menší dopyt a hospodárske utlmenie. Keďže najviac emisií vzniká spaľovaním fosílnych palív, najviac znečisťujúcimi sektormi sú energetika, ale aj doprava.

Zdroj: Greenhouse gas emissions, 1990-2014





Všetky práva k webovej stránke, príspevkom a fotografiám sú vyhradené. Copyright © EpV, s.r.o., 2014-2017 | Designed & Programmed by Richard Haríň

Prehliadaním webu vyjadrujete súhlas s používaním cookies, vďaka ktorým vylepšujeme naše služby. Viac info nájdete vo VOP.