Partnermi portálu Energie pre Vás sú:

1
2
3
4

Chcete byť informovaní?

Najnovšie

Smart cities – budúcnosť nás všetkých

Bez pomoci by neprežili – ľudia chránia vtáky aj pred nárazmi do vedení

Otázka trvalého pobytu pri žiadostiach o dotácie na drevodomy

Nedostavaním Vodného diela Gabčíkovo-Nagymaros prichádzame o milióny

Kalendár akcií

Jesenná konferencia SPNZ
5.-6.10.2017, Starý Smokovec

PRIEMYSELNÉ EMISIE 2017
10.-11.10.2017, Hotel Chopin, Bratislava

FACILITY MANAGEMENT 2017
24.-25.10.2017, Hotel Patria, Štrbské Pleso

PR sekcia

Bez pomoci by neprežili – ľudia chránia vtáky aj pred nárazmi do vedení

PRIEMYSELNÉ EMISIE 2017

JAVYS: Preprava palivových článkov vyhoretého jadrového paliva

Vyberte si nový spotrebič rozumne a ušetríte za elektrinu

Ponuky

Voľné pozície v NET4GAS

Career at UNFCCC

Job openings at IEA

Späť na zoznam článkov

Ak by sa sneh dal predávať, tak občania severovýchodného Slovenska by boli milionári

Pre tých najmenších radosť, pre dospelých otrava a obava. Áno, reč je o bohatej snehovej nádielke, ktorá za posledné dni nešetrí predovšetkým obyvateľov severovýchodného Slovenska. Hustá snehová pokrývka spôsobuje obyvateľom obavy o ich príbytky, keďže vrstva ťažkého mokrého snehu môže poškodiť strechy domov. Okrem toho pridáva obyvateľom prácu spojenú s odpratávaním snehu a mestám zvyšuje náklady. Výkyvy počasia sú viditeľné v podobe extrémne vysokých teplôt v lete a aktuálne aj podľa množstva snehových zrážok.

Medzi rekordérov, v ktorých majú obyvatelia snehu až po krk, a to doslovne, patrí mesto blízko poľskej hranice na severovýchode Slovenska – Medzilaborce. V spojitosti s ním si môžete vybaviť krásne a jediné múzeum v Európe, Múzeum moderného umenia Andyho Warhola, ktoré sme navštívili aj my. Okrem tohto, je ďalší skvostom, práve bohatá snehová nádielka, s ktorou sa bohužiaľ nedá obchodovať. Ak by sa dalo, Medzilaborčania by si značne prilepšili.

„V niektorých regiónoch Slovenska, predovšetkým na východe a severovýchode, napadlo do soboty rána, t. j. 14. januára 2017, rekordné množstvo nového (čerstvého) snehu. Napríklad v Medzilaborciach napadlo v priebehu piatka – 13. januára 2017 až 35 cm snehu, v Kamenici nad Cirochou 22 cm a v Michalovciach 18 cm. Vo všetkých troch prípadoch ide o najvyššiu výšku novej snehovej pokrývky pre 13. január, a to aspoň od roku 1961, resp. 1951. Keďže snežilo aj v predošlých dňoch (už od začiatku roka), v Medzilaborciach sa od začiatku roka naakumulovala mimoriadne vysoká snehová pokrývka. Napríklad v sobotu ráno namerali v Medzilaborciach celkovú výšku snehu až 86 cm. Opäť ide o jednu z najvyšších hodnôt, ktorú sme v tejto oblasti v prvej polovici januára zaznamenali (aspoň od roku 1961),“ povedal Mgr. Jozef Pecho zo Slovenského hydrometeorologického ústavu, Odbor Klimatologická služba.

Množstvo snehu zaťažuje mesto Medzilaborce aj po finančnej stránke. Podľa slov primátora Medzilaboriec Ing. Vladislava Višňovského mesto za december a polovicu januára minulo na údržbu a odstraňovanie snehu 10.000 Eur. V porovnaní s minuloročnou zimou je to desaťkrát viac.

„Na tieto práce sme využívali technické služby mesta, avšak s neustále pribúdajúcim množstvom snehu sme museli osloviť aj externé firmy, keďže naše vlastné kapacity už na to nestačili. Sneh vyvážame na voľné plochy mimo mesta, samozrejme na pozemky v našom vlastníctve,“ dodáva primátor Medzilaboriec.

„Situáciu zvládame pomerne dobre, zatiaľ bez väčších komplikácií, keďže sme na to boli pripravení. Ak by však napadlo ešte napríklad pol metra snehu, budeme nútení vyhlásiť kalamitný stav a požiadať o pomoc aj vládu SR,“ uzatvára Ing. Vladislav Višňovský.

Globálne otepľovanie planéty alebo návrat tuhých zím?

„Zmeny klímy sme tu mali odjakživa. Teraz je aktuálna iba jedna časť zo všetkých klimatických zmien, a to tá, ktorú spôsobil človek svojimi aktivitami a nazývame ju „klimatická zmena“. Klimatická zmena postupne zvyšuje svoj význam a spôsobila, že sa v posledných desaťročiach aj u nás klíma významne otepľuje, asi o 2 °C len od roku 1980. Na druhej strane musím zdôrazniť, že počasie je u nás veľmi premenlivé a v dlhom období pozorovaní nájdeme veľa extrémov, ktoré platia dodnes. Je to tak aj v prípade výšky snehovej pokrývky,“ povedal prof. Lapin z Univerzity Komenského v Bratislave, Fakulta matematiky, fyziky a informatiky.

Profesor Lapin hovorí, že klimatická zmena priniesla do režimu sneženia a snehovej pokrývky predsa len nové prvky, ktoré sa v minulosti tak často nevyskytovali. V polohách nižších ako 800 m sa môže snehová pokrývka roztopiť niekoľkokrát za zimu a výrazné jarné topenie snehu sa stráca. Keďže najviac snehu padá pri teplote tesne pod bodom mrazu, v posledných rokoch je pozorovaný častejší výskyt veľkého množstva nového snehu (za 24 hodín), a to aj na nížinách. Pri teplote pod -10 °C už padá málo snehu z dôvodu menšej vlhkosti v atmosfére.

„Veľa snehu miestami na východe Slovenska je dôsledok vhodnej synoptickej situácie, ktorá sa vyskytovala aj v minulosti. Klimatický význam to bude mať až vtedy, ak sa počas budúcich 30 rokov zmenia celkové snehové pomery. Jeden prípad v jednej zime neznamená potvrdenie klimatickej zmeny,“ dodáva prof. Lapin.

Aj Jozef Pecho zo SHMÚ potvrdzuje, že globálne otepľovanie a klimatická zmena sa neprejavujú len postupným zvyšovaním teploty vzduchu, ale aj zásadnými zmenami v hydrologickom cykle planéty, čo je viditeľné aj u nás. Medzi výskytom extrémne vysokých denných zrážok, vrátane tých snehových a globálnym otepľovaním vidí zdôvodniteľné fyzikálne prepojenie súvisiace s tým, že teplejšia atmosféra dokáže obsiahnuť aj väčšie množstvo vodnej pary. Doba trvania snehovej pokrývky sa v dôsledku vyššej teploty významne skracuje (a jej výskyt je nepravidelnejší), predovšetkým na juhu Slovenska. Napriek tomu, však v dôsledku vlhšej atmosféry môže v krátkom čase napadnúť viac nového snehu.

„Ľudia spochybňujú teóriu klimatickej zmeny. Takéto tvrdenia sú pritom len účelovo poskladanou argumentáciou, ktorá má u ľudí vyvolať dojem, že kvôli tuhým mrazom je akákoľvek diskusia o otepľovaní neopodstatnená či zbytočná. To je ale omyl. Teória klimatickej zmeny totiž neprináša poznanie, že kvôli otepľovaniu už nemôžeme zažívať obdobia veľmi chladného počasia, práve naopak. V posledných dvoch až troch desaťročiach sme stále viac vystavení náhlym zmenám počasia, inak povedané výkyvy teploty vzduchu v priebehu niekoľkých dní sú stále väčšie. Aj preto môžeme zažiť v priebehu zimy obdobia s veľmi vysokými teplotami, ale na druhej strane aj obdobia tuhých mrazov – pritom takýto charakter mali zimy aj v minulosti, no dnes sa ešte zvýrazňuje,“ dodáva Jozef Pecho.

Aká klimatická budúcnosť nás čaká?

„Budúcnosť je zrejme taká, že na Slovensku zaznamenáme pokles počtu dní so snehovou pokrývkou a častejší výskyt tekutých zrážok hocikedy v zime. Do výšky 800 až 1000 m n. m. sa teda zhoršia snehové podmienky na zimné športy, no bude to mať aj negatívne environmentálne dôsledky, lebo sa naruší zimný pokoj rastlín a živočíchov. Nad 1000 m n. m. bude, ale stále dosť chladno na to, aby sa snehová pokrývka udržala a bude jej tam zrejme viac ako v minulosti lebo očakávame zvýšenie zimných zrážok o 20 až 30%,“ uzatvára prof. Lapin.

Otepľuje sa nielen vo všetkých ročných obdobiach, ale dokonca aj počet rekordov extrémne vysokých teplôt výrazne prevyšuje počet chladných rekordov (a to až päťnásobne) dokonca aj v zime. Navyše, výskyt teplých rekordov sa pozoruhodne koncentruje vo väčšej miere až po roku 1981, resp. 1991, zatiaľ čo chladné prevládali pred rokom 1980. Nikto z klimatológov však netvrdí, že extrémne nízke teploty v dôsledku globálneho otepľovania z nášho klimatického režimu úplne vymiznú. Vyskytovať sa budú stále, no pravdepodobnosť takýchto prípadov sa bude výrazne znižovať (v prospech extrémne vysokých teplôt). To znamená, že aj v budúcnosti môžeme na Slovensku ešte zažiť skutočne tuhú zimu (ako napríklad v rokoch 1962/63), ale už to nebude tak častý jav ako v povedzme v prvej polovici 20. storočia,“ uzatvára Mgr.Jozef Pecho.

Na záver ...

Klimatické zmeny tu vždy boli, sú aj budú. Aj sám človek svojimi aktivitami prispieva k tomu, že výkyvy počasia sú čím ďalej, tým výraznejšie. Pravdepodobne nás čakajú čoraz častejšie extrémne vysoké teploty, ale nevyhneme sa ani tým nízkym. Príroda však aj týmito rekordnými snehovými zrážkami môže nad nami dvíhať varovný prst.





Všetky práva k webovej stránke, príspevkom a fotografiám sú vyhradené. Copyright © EpV, s.r.o., 2014-2017 | Designed & Programmed by Richard Haríň

Prehliadaním webu vyjadrujete súhlas s používaním cookies, vďaka ktorým vylepšujeme naše služby. Viac info nájdete vo VOP.