Partnermi portálu Energie pre Vás sú:

1
2
3
4

Chcete byť informovaní?

Najnovšie

Poistenie Hodnota života dostupné už aj online

Významný medzinárodný úspech spoločnosti JAVYS

Wüstenrotu sa darilo aj v treťom štvrťroku

Všetky špičky štátnej digitalizácie V4 sa stretnú na kongrese ITAPA

Kalendár akcií

PR sekcia

Poistenie Hodnota života dostupné už aj online

Významný medzinárodný úspech spoločnosti JAVYS

Wüstenrotu sa darilo aj v treťom štvrťroku

Všetky špičky štátnej digitalizácie V4 sa stretnú na kongrese ITAPA

Ponuky

Voľné pozície v NET4GAS

Career at UNFCCC

Job openings at IEA

Späť na zoznam komentárov

Slovenské predsedníctvo v Rade EÚ bude prejednávať bezpečnosť aj ceny energie

Slovensko neprebralo predsedníctvo v Rade EÚ práve v najjednoduchšej situácii. Mohlo by sa zdať, že popri Brexite išli ostatné témy bokom. Opak je však pravdou. Už v druhom týždni nášho „úradovania“ sme totiž v Bratislave zorganizovali neformálne zasadnutie ministrov energetiky k naozaj dôležitým témam. Ministri prejednávali (i) ceny energie majúce vply na konkurencieschopnosť nášho priemyslu, a teda aj zamestantnosť a (ii) potenciálne dodávky skvapalnehého zemného plynu (LNG) prispievajúce k zvýšeniu našej energetickej bezpečnosti.

Práve energetická bezpečnosť bude jedna z najdôležitejších tém nášho predsedníctva. V nasledujúcich mesiacoch totiž budú naši zástupcovia hľadať pragmatický prístup k návrhu Európskej komisie ohľadne revízie nariadenia o bezpečnosti dodávok plynu. Dôležitým bodom tejto novej legislatívy má byť zavedenie princípu solidarity a užšia regionálna spolupráca. Slovensko by spoločne s Českom, Nemeckom a Poľskom malo vypracovať preventívny a záchranný plán pre prípad prerušenia dodávok plynu v našom regióne. Navyše, ak by v niektorej krajine skutočne nastal nedostatok plynu spôsobený externými faktormi, ostatné krajiny by mali zabezpečiť dodávky aspoň domácnostiam a sociálnym zariadeniam, vrátane nemocníc. Práve zavedenie tohto princípu solidarity medzi členskými štátmi EÚ by bol naozaj historickým prelomom. Samozrejme bude nevyhnutné doriešiť súviace otázky, ako napríklad mechanizmus kompenzácií, no posun k lepšej previazanosti krajín je určite krok správnym smerom. Hlavne si treba uvedomiť v akej situácii sa nachádza Slovensko, ktoré prakticky všetok plyn dováža zo zahraničia, dokonca z jednej krajny – Ruskej federácie, čo nás robí náramne zraniteľnými. Aj uvedený návrh by mal zabrániť opakovaniu plynovej krízy z januára 2009, kedy sme zostali na 2,5 týždňa odrezaný od externých dodávok plynu.

Ďalším významným dokumentom prejednávaním počas nášho predsedníctva bude návrh rozhodnutia o medzivládnych dohodách v energetike. Možno si ešte niektorí pamätajú problém, ktorý nastal pri dohodách Ruska s Bulharskom a Maďarskom ohľadne výstavby plynovodu South Stream. Výstavbou tejto rúry chcelo Rusko zavŕšiť svoj grandiózny plán na obídenie Ukrajiny – Nord Stream severom a South Stream juhom. Pochopiteľne by došlo k presmerovaniu tokov plynu aj mimo SR s potenciálne negatívnym dopadom na príjmy Eustreamu a jeho akcionárov (51% SR, 49%, EPH) z prepravy ruského plynu pre európskych zákazníkov. Našťastie postoj Európskej komisie bol v tomto smere principiálny, keď nepopustila a žiadala odstránenie rozporu týchto medzinárodných zmlúv s európskum právom (napr.: otázka oddelenia prepravcu plynu a operátora siete či diskriminácia tretích spoločností pri prístupe do plynovodu). Aj keď členské krajiny mali snahu situáciu riešiť, bolo to dosť komplikované, keďže zmluvy už boli podpísané. Novinkou, s ktorou prichádza Brusel je kontrola súladu medzivládnych zmlúv v energetike s právom EÚ ešte pred ich podpisom. Zavedenie väčšej transparentnosti by bolo vhodným celoúnijným riešením.

Z pohľadu bežného spotrebiteľa bude zaujímavá revízia nariadenia o označovaní energetickej účinnosti výrobkov. Už niekoľko rokov sú vybrané spotrebiče (napr.: umývačky riadu, práčky, chladničky/mrazničky) v rámci EÚ označované štítkami, z ktorých možno vyčítať ich spotrebu energie. Nie len kúpna cena výrobku je dôležitá, ale aj informácia o nákladoch spojených s následnou prevádzkou zákazníka určite zaujíma. Je určite rozdiel či počas 10-ročnej životnosti chladničky zaplatíme €250 alebo €500. Práve jednoduchšie rozhodovanie ohľadom energetickej spotreby výrobku nám má umožniť spomínaná legislatíva, ktorá zjednotí systém štítkovania. Písmenom „A“ budú označené najefektívnejšie spotrebiče, horšie výrobky budú označované ďalšími písmenami abecedy až po najväčších „žrútov“ energie v triede „G“.

Okrem už spomínaných návrhov možno počas nášho predsedníctva v Rade EÚ očakávať aj ďalšie významné legislatívne iniciatívy, keďže tím okolo eurokomisára Šefčoviča je vcelku aktívny. Veľmi očakávané sú návrhy týkajúce sa dizajnu trhu s elektrinou a revízie smernice o podpore obnoviteľých zdrojov energie (OZE). Súčasný trh s elektrinou je totiž značne deformovaný, keďže dotované OZE vyrábajú lacnú elektrinu, ktorá však komplikuje „život“ konvenčným producentom jadrových a tepelných elektrární. Je preto nevyhnutné podporiť uskladňovanie „lacnej“ elektriny, aby sa predišlo významným prebytkom na trhu a využitiu tejto elektriny v čase zvýšenej spotreby. Dôležitými budú tiež revízie smerníc o energetickej efektívnosti a energetickej hospodárnosti budov. Nie nadarmo sa totiž vraví, že najlepšia a najlacnejšia je energia, ktorá sa ani nevyrobí. Práve pri budovách existuje ohromný potenciál úspor energie, keďže na ich vykurovanie a chladenie sa spotrebuje až 50% všetkej energie skonzumovanej v EÚ. Riešením je obnova budov, efektívnejšie zdroje vykurovania (napr.: kondenzačné kotly) či viac OZE - tepelné čerpadlá, solárne systémy. Častým problémom je motivácia šetriť energie, ak sú byty prenajímané. Aj tejto témy by sa mala dotknúť očakávaná legislatíva v rámci EÚ.

Spotebitelia sa tiež môžu tešiť na analýzu Európskej komisie, v ktorej chce predstaviť porovnanie štruktúry koncových cien elektriny v jednotlivých krajinách . Podiel silovej elektriny ako komodity sa v koncovej cene v posledných rokov značne zmenšil, zatiaľ čo neenegetický element narástol. Vlády v členských štátoch totiž rokmi zaťažujú koncových spotrebiteľov svojimi prioritami, ako napríklad u nás podpora baníctva, výroba elektriny z OZE, kogenerácia, splácanie historického dlhu spojeného s uskladňovaním vyhoretého jadrového paliva, atď. Spomínaná analýza nastaví jednotlivým ministrom hospodárstva zrkadlo a určite vytvorí tlak na riešenie tohto problému. Veď si nemôžeme dovoliť neúnosne zaťažovať náš energeticky náročný priemysel, ktorý zamestnáva ľudí a musí čeliť globálnej konkurencii.







Všetky práva k webovej stránke, príspevkom a fotografiám sú vyhradené. Copyright © EpV, s.r.o., 2014-2017 | Designed & Programmed by Richard Haríň

Prehliadaním webu vyjadrujete súhlas s používaním cookies, vďaka ktorým vylepšujeme naše služby. Viac info nájdete vo VOP.