Partnermi portálu Energie pre Vás sú:

1
2
3
4

Chcete byť informovaní?

Najnovšie

Smart cities – budúcnosť nás všetkých

Bez pomoci by neprežili – ľudia chránia vtáky aj pred nárazmi do vedení

Otázka trvalého pobytu pri žiadostiach o dotácie na drevodomy

Nedostavaním Vodného diela Gabčíkovo-Nagymaros prichádzame o milióny

Kalendár akcií

Jesenná konferencia SPNZ
5.-6.10.2017, Starý Smokovec

PRIEMYSELNÉ EMISIE 2017
10.-11.10.2017, Hotel Chopin, Bratislava

FACILITY MANAGEMENT 2017
24.-25.10.2017, Hotel Patria, Štrbské Pleso

PR sekcia

Bez pomoci by neprežili – ľudia chránia vtáky aj pred nárazmi do vedení

PRIEMYSELNÉ EMISIE 2017

JAVYS: Preprava palivových článkov vyhoretého jadrového paliva

Vyberte si nový spotrebič rozumne a ušetríte za elektrinu

Ponuky

Voľné pozície v NET4GAS

Career at UNFCCC

Job openings at IEA

Späť na zoznam komentárov

Priority, očakávania, úlohy ministerstva životného prostredia počas slovenského predsedníctva EÚ

Slovenská republika bude po prvý krát v histórii od 1. júla 2016 reprezentovať všetkých 28 členských štátov EÚ. Ide vôbec o jednu z najnáročnejších úloh kladených na výkon štátnej správy od vstupu do EÚ. Jej náročnosť vyplýva aj zo skutočnosti, že predsednícky štát musí mať prehľad o všetkých aktivitách, ktoré sa prerokovávajú, musí vystupovať nezávislé a za týmto účelom navrhovať kompromisné riešenia ako dospieť k spoločnej dohode k diskutovaným otázkam. Uvedené kladie vysoké nároky na všetky osoby zainteresované do jednotlivých úloh počas predsedníctva.

V porovnaní s ostatnými rezortmi sa z pohľadu životného prostredia k zvyčajným úlohám kladeným na predsednícky štát t.j. predsedanie pracovným skupinám Rady EÚ v Bruseli, pridáva aj špecifická dimenzia, ktorou je koordinovanie postupov členských štátov EÚ a súčasne reprezentovanie EÚ navonok. Ide osobitne o medzinárodné environmentálne dohovory pod hlavičkou OSN, kde je nutné zaručiť koordinovanú, jednotnú pozíciu EÚ. Takýchto rokovaní medzinárodných dohovorov a protokolov s environmentálnou problematikou sa uskutoční počas SK PRES vyše 21 na rôznych kontinentoch sveta.

Ako jedna z najdôležitejších a v podstate aj mediálne najviac propagovaná bude určite novembrová konferencia zmluvných strán Rámcového dohovoru o zmene klímy (UNFCCC), ktorá sa tohto roku uskutoční v Marakéši, Maroku. Po historickom úspechu z Paríža kde sa podarilo prijať novú globálnu klimatickú dohodu nás bude čakať takzvaná implementačná konferencia, ktorá by mala napomôcť pri vypracovávaní jednotlivých rozhodnutí, pokynov, postupov na transparentné vykonávanie Parížskej dohody. Uvedené si bude určite vyžadovať nemalé technické a odborné kapacity zo strany predsedníckeho štátu, aby aj teraz EÚ hovorila jedným hlasom a presadila počas rokovaní čo najviac zo záujmov EÚ. Zároveň v tejto oblasti možno očakávať aj ďalšie aktivity, ktoré sa budú dotýkať povinností realizovaných na úrovni EÚ, ale aj na národných úrovniach. Jedna sa najmä o zabezpečenie následnej ratifikácia Parížskej dohody a jej implementácia na podmienky EÚ a členských štátov. Za týmto účelom nás určite čakajú nesmierne namáhavé a zložité rokovania pri reforme schémy EÚ obchodovania s emisnými kvótami, ktorá je v súčasnosti na stole a bude si vyžadovať, aby sa jej venovala zvýšená pozornosť. Zároveň aj ďalšie aktivity zo strany Európskej komisie budú smerovať na zabezpečenie implementácie záväzkov EÚ, ktoré sme dali ako vklad do Parížskej dohody. Pôjde o aktivity smerujúce k prerozdeleniu záväzkov EÚ v sektoroch, ktoré nespadajú do schémy EÚ obchodovania s emisnými povolenkami. Ide o sektory ako doprava, budovy, poľnohospodárstvo a lesy či odpady. Za kľúčovú možno označiť aj aktivitu týkajúcu sa dekarbonizácie dopravy, ktorá by mala načrtnúť spôsob ako sa vysporiadať s neustále rastúcimi emisiami z tohto sektora. V súvislosti so skleníkovými plynmi je potrebné spomenúť aj rokovania pod záštitou Montrealského protokolu o látkach poškodzujúcich ozónovú vrstvu Zeme, ktoré bude v Rwande. Práve medzinárodné rokovania počas SK PRES by mali kulminovať revíziou uvedeného protokolu a zaradením tzv. fluórovaných plynov do jeho rozsahu.

Za ďalšiu výzvu možno jednoznačnej pokladať aj rokovania a konferencie týkajúce sa ochrany prírody a tvorby krajiny. Medzi najdôležitejšie rokovania v tejto oblasti bude určite patriť decembrové rokovanie k dohovoru o biologickej diverzite, ktorá sa uskutoční v Mexiku. Medzi základné otázky rokovania bude aj súčasný stav v zastavení straty biodiverzity, plnenie stanovených cieľov na zvrátenie tohto stavu, strategické ciele na zvýšenie implementácie dohovoru vrátane možnosti zastavenia straty biodiverzity aj napríklad prostredníctvom lepšieho prepojenia so všetkými sektormi majúcimi dopad na biodiverzitu či už je to poľnohospodárstvo, lesníctvo, rybárstvo a turizmu, ale aj ďalšie sektory ako energetika, mestské a regionálne plánovanie, infraštruktúra, výrobný priemysel a ťažba surovín. Pre ilustráciu možno spomenúť, že spojením straty diverzity a zmeny klímy sa zvyšuje riziko nezvratných zmien a oslabuje hospodársky rozvoj a odolnosť spoločností voči novým výzvam. V roku 2015 zaradilo Svetové ekonomické fórum „stratu biodiverzity a kolaps ekosystémov“ medzi 10 najväčších globálnych rizík. Z uvedených vzájomných súvislosti a prepojení je možné usúdiť ako kompexná a náročná bude naša úloha pri týchto rokovaniach. Dôležitosť tejto problematiky sa ešte zvýrazní aj skutočnosťou, že očakávame zverejnenie a ďalšie kroky týkajúce sa dosahovania cieľov kľúčových smerníc v oblasti prírody, ktorými sú smernice o vtákoch a biotopoch. Až neuveriteľný počet 552 472 odpovedí z EÚ-28 i mimo nej bolo zaslaných na verejné konzultácie k tejto problematike. A na našich pleciach bude spočívať ako sa vysporiadame práve s výsledkom, ktorý bude navrhnutý zo strany Európskej komisie. Za zmienku stoja tiež namáhavé medzinárodné rokovania v kontexte obchodu s ohrozenými druhmi rastlín a živočíchov, ktoré sa uskutočnia v septembri 2016 v Juhoafrickej republike.

V legislatívnej oblasti – teda najmä rokovania v Bruseli - bude veľkou prioritou agenda obehovej ekonomiky s dôrazom na efektívne odpadové hopsodárstvo. V širšom ponímaní sa jedná o zavedenie legislatívnych predpokladov na zmenu súčasného systému využívania zdrojov t.j. aktivity prispejú k „uzavretiu kruhu“ životného cyklu výrobkov, ktoré sa budú viac recyklovať a znovu používať. Systém bude nastavený tak, aby sa v maximálnej miere využívali všetky suroviny, výrobky i odpad a viac sa zohľadňoval celý životný cyklus od výroby a spotreby až po nakladanie s odpadom a trh s druhotnými surovinami. Jedná sa o komplexnú agendu, ktorá by v konečnom dôsledku mala pozitívne vplyvy na životné prostredie, zníženie spotreby energie, ale aj pozitívny vplyv na hospodárstvo prostredníctvom posilnenia globálnej konkurencieschopnosti, udržateľného hospodárskeho modelu a tvorby nových pracovných miest. Samozrejme nie je možné uskutočniť takúto transformáciu fungovania celej ekonomiky bez väčšieho zapojenia výskumu a inovácií a postupnosti krokov, ktoré je potrebné realizovať. Za týmto účelom je potrebné dobre nastaviť aj legislatívny systém v oblasti odpadového hospodárstva, ktorý bude práve predmetom rokovaní na pôde Rady EÚ. Našou snahou bude vynaložiť maximálne úsilie na zabezpečenie všeobecnej zhody na pôde Rady EÚ k tejto problematike a tým vytvoriť východiskovú pozíciu pre úspešné dovršenie rokovaní aj s Európskym parlamentom nakoľko legislatívne akty sú schvaľované nielen medzi členskými štátmi v Rade EÚ, ale aj Európsky parlament musí súhlasíť s konečným návrhom.

Na záver mi nedá nespomenúť aj ďalšiu agendu, ktorá je národným príspevkom SR do priorít počas SK PRES. Jedna sa o jednu z dlhodobých priorít nášho rezortu a tou je problematika vôd. V tejto oblasti by sme radi vytvorili priestor na európsku diskusiu, poukázali na pozitívne skúsenosti z Dunajského regiónu, ktoré by sa mali dať do európskeho kontextu. Cieľom bude tiež upriamiť pozornosť na tému nedostatku vody a sucha na úrovni jednotlivých členských štátov EÚ, načrtnúť súčasný stav tejto problematiky pokiaľ ide o vedecko-technické poznatky, databázy, plynulo prejsť aj na stav výmeny informácií a praktických skúseností s riešením tejto otázky a najmä výsledkov v jednotlivých členských štátoch EÚ. Z uvedenej diskusie si sľubujeme, že výsledky budú slúžiť ako vstup na budúcu revíziu smernice o vodách, ktorú Európska komisia plánuje predložiť v roku 2018.

Nad rámec SK PRES a skôr s výhľadom na celé 4-ročné vládne obdobie si dovolím vyzdvihnúť viaceré skutočnosti. MŽP SR chce prejsť k systému informovaného rozhodovania a vytvoriť robustný analytický Inštitút environmentálnej politiky. Jeho úlohou bude poskytovať strategické hodnotenie a poradenstvo v súlade s ministerskými prioritami, analytické rozpracovanie navrhovaných opatrení a ich prepojenie na rozpočet, monitoring a hodnotenie realizovaných opatrení. Medzi jeho prioritné úlohy bude patriť vypracovanie Nízko uhlíkovej rozvojovej stratégie do 2050 vrátane identifikovania nákladovo-efektívneho znižovania emisií skleníkových plynov v jednotlivých sektoroch hospodárstva, ďalej komplexná, moderná Environmentálna stratégia s výhľadom do 2030 či projekt zdrojovej efektívnosti v úzkej spolupráci s OECD.

Tým, že MŽP SR bude presadzovať otvorenú a inkluzívnu politiku bude sa sústrediť aj na posilnenie neformálneho vzdelávania v oblasti životného prostredia, výchovy, osvety a budovania lepšieho environmentálneho povedomia prostredníctvom spolupráce s mimovládnymi organizáciami a inými partnermi využívajúc inovatívne nástroje financovania.

Norbert Kurilla
štátny tajomník Ministerstva životného prostredia SR (MŽP SR). Pán Kurilla je absolventom Fakulty medzinárodných vzťahov na Ekonomickej univerzite v Bratislave, (držiteľ titulu PhD. z 2007). V svojom akademickom a profesnom živote absolvoval viacero štúdijných pobytov, medzinárodných výmenných programov a školení doma či v zahraničí, napr. Gymnázium Drážďany, Nemecko (1997); Sejong University, Južná Kórea (2002); Clingendael Institute of International Relations, Holandsko (2005); Gent University, Belgicko (2006); UNEP, Keňa (2009); Európsky inštitút štátnej správy (2014) a iné. Svoju kariéru začal na MŽP SR ako koordinátor EÚ záležitosti (2003). Od apríla 2007 do júla 2014 pôsobil ako diplomat na Stálom zastúpení SR pri EÚ v Bruseli, kde zodpovedal za agendu životného prostredia, zmenu klímy a udržateľnej energetiky, aby následne pôsobil ako generálny riaditeľ MŽP SR zodpovedný za politiku životného prostredia, európske záležitosti a medzinárodné vzťahy s osobitným dôrazom na prípravu SR na Predsedníctvo v Rade EÚ.







Všetky práva k webovej stránke, príspevkom a fotografiám sú vyhradené. Copyright © EpV, s.r.o., 2014-2017 | Designed & Programmed by Richard Haríň

Prehliadaním webu vyjadrujete súhlas s používaním cookies, vďaka ktorým vylepšujeme naše služby. Viac info nájdete vo VOP.