Partnermi portálu Energie pre Vás sú:

1
2
3
4

Chcete byť informovaní?

Najnovšie

Poistenie Hodnota života dostupné už aj online

Významný medzinárodný úspech spoločnosti JAVYS

Wüstenrotu sa darilo aj v treťom štvrťroku

Všetky špičky štátnej digitalizácie V4 sa stretnú na kongrese ITAPA

Kalendár akcií

PR sekcia

Poistenie Hodnota života dostupné už aj online

Významný medzinárodný úspech spoločnosti JAVYS

Wüstenrotu sa darilo aj v treťom štvrťroku

Všetky špičky štátnej digitalizácie V4 sa stretnú na kongrese ITAPA

Ponuky

Voľné pozície v NET4GAS

Career at UNFCCC

Job openings at IEA

Späť na zoznam komentárov

Odpojenie sa od CZT zdražuje teplo odberateľom, ktorí zostanú na CZT pripojení. Riešením je dôraz na efektívnosť a stratégiu obcí

Už viac ako rok sa vedie široká a kontroverzná diskusia o sťaženej možnosti odpojenia sa od sústavy centralizovaného zásobovania teplom (SCZT). Vo svojom príspevku sa preto budem zaoberať predmetným špecifickým ustanovením novelizovaného zákona č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike (zákon) vyvolávajúcom značnú polemiku medzi odbornou, ale aj laickou verejnosťou a zároveň sa pokúsim načrtnúť možné východiská zo vzniknutej situácie.

Predmetom sporu je ustanovenie §12, ods. 10 zákona, podľa ktorého, „ak sa povoľuje výstavba sústavy tepelných zariadení alebo jej časti na vymedzenom území dodávateľa zo zdroja tepla v sústave centralizovaného zásobovania teplom“, je dodávateľ v konaní podľa stavebného zákona dotknutým orgánom a jeho stanovisko je záväzné. Týmto ustanovením sa prakticky znemožnilo odpojenie sa odberateľa od SCZT. Ustanovenie, z ktorého sú dodávatelia tepla a prevádzkovatelia SCZT nadšení a na druhej strane časť odberateľov, najmä tá, ktorá uvažovala nad odpojením sa od SCZT je mierne povedané naštvaná. Niektorí do takej miery, že organizujú protesty, spisujú petície, prípadne hľadajú iný spôsob ako dosiahnuť svoj cieľ.

Čo je horšie, hoci ide v podstate najmä o odbornú problematiku, je táto téma zneužívaná na začínajúci sa predvolebný boj a stranícku agendu. Od podaní na Ústavný súd SR, cez agitáciu u samotného prezidenta SR, až po rôzne a protichodné vyjadrenia poslancov NR SR či predstaviteľov miestnej samosprávy.

Skôr ako sa dostanem k návrhu možných východísk zopakujem všeobecne platné zásady energetickej politiky EÚ, ako aj SR, uvediem niektoré iné ustanovenia zákona o tepelnej energetike a trošku si pomôžem aj fyzikou.

Ak by sa mala stručne vyjadriť filozofia EÚ a SR v energetike, je to úspora fosílnych palív, zníženie spotreby primárnej energie paliva, a tým aj zníženie množstva znečisťujúcich látok a skleníkových plynov vypúšťaných do ovzdušia. Ide o známy cieľ 20/20/20, ktorý má byť realizovaný do roku 2020. Na dosiahnutie tohto cieľa sú preferované a podporované obnoviteľné zdroje energie (OZE). Vo výrazne menšej miera sa hovorí o vysoko účinnej kombinovanej výrobe (VÚ KVET – je to súčasná výroba elektriny a tepla v jednom technologickom zariadení), ktorou sa dosiahne smernicou EÚ zadefinovaná úspora primárneho paliva.

Z fyzikálneho princípu technológie KVET vyplýva, že na vyrobenie tepla a elektriny kombinovanou výrobou sa spotrebuje menej paliva ako pri výrobe rovnakého množstva tepla a elektriny v oddelených technológiách výroby. Pre ilustráciu uvediem názorný príklad, v ktorom je množstvo vyrobenej elektriny (E) a tepla (Qt) zvolené tak, aby bol príklad jednoduchý a zrozumiteľný, a to E = Qt = 40 MWh, čo sú požadované hodnoty výslednej energie. Teda ak má výrobca využívajúci technológiu kombinovanej výroby k dispozícii palivo s energiou 100 MWh, vyrobí z neho 40 MWh elektriny a 40 MWh tepla. Ak to isté palivo s energiou 100 MWh má k dispozícii výrobca elektriny v oddelenej výrobe vyrobí z neho iba 40 MWh elektriny, zvyšok sú straty. Na výrobu 40 MWh tepla v oddelenej technológii výroby je však potrebné ďalšie palivo s energiou 44,44 MWh. Na konštatovaní, že VÚ KVET je výhodná sa zhodne asi celá technická verejnosť. Uvedený príklad je graficky znázornený v stĺpcovom grafe premeny energie paliva.


Kombinovaná výroba tepla a elektriny v jednom zariadení je úspornejšia ako ich oddelená produkcia

Málokto zo zainteresovaných vníma skutočnosť, že na uvedenú výhodu VÚ KVET sa dá pozrieť aj z iného uhla. Ak zavedenie technológie VÚ KVET prinesie úsporu paliva voči oddeleným technológiám výroby potom naopak, odpojenie sa od sústavy CZT, kde zdrojom tepla je niektorá z technológií VÚ KVET prinesie nárast spotreby paliva, čo je v rozpore so základnou tézou energetickej politiky EÚ aj SR. K nárastu spotreby paliva by nedošlo iba v prípade, ak by subjekt, ktorý sa chce odpojiť od SCZT, kde je v zdroji nainštalovaná technológia VÚ KVET, bol povinný po odpojení sa nainštalovať si technológiu VÚ KVET.

Z vyššie uvedenej úvahy vychádza návrh prvého opatrenia na riešenie súčasného konfliktného stavu. V § 20, ods. 3 platného znenia zákona o tepelnej energetike je daná nasledovná podmienka pre odpájanie sa od SCZT: odberateľ sa môže odpojiť od SCZT, ktorého zdrojom je OZE, iba ak zabezpečí vo svojom zdroji dodávku tepla vyrobeného z obnoviteľných zdrojov energie v podiele o 20 % vyššom ako má súčasný dodávateľ tepla. V prípade, že súčasný dodávateľ má podiel OZE na výrobe tepla dokonca vyšší ako 60%, tak odpojenie sa od SCZT je možné iba v prípade, ak odberateľ zabezpečí celú dodávku tepla výrobou z OZE. Pri akceptovaní skutočnosti, že VÚ KVET má pre úsporu paliva a znižovanie emisií rovnaký efekt ako OZE, stačí pripraviť kratučkú novelu zákona o tepelnej energetike. Do predmetného ustanovenia by sa k OZE mala doplniť aj inštalácia technológie VÚ KVET ako podmienky pre odpojenie sa od SCZT. Uvedený názor zase nie je až taký nový a prevratný. Už približne pred 5 rokmi, kedy téza 20/20/20 bola ešte relatívne čerstvá, sa k tejto téme na konferencii Energofutura vyjadril pán prof. Kadrnožka z VÚT Brno, jeden z najväčších odborníkov na problematiku kombinovanej výroby, ale aj klimatických zmien. Podľa neho, ak je téza 20/20/20 myslená zo strany EÚ úprimne, vyžaduje si v prvom rade masívnu podporu technológiám VÚ KVET.

Návrh druhého opatrenia tiež vychádza z platného znenia zákona o tepelnej energetike a tu dokonca nie je potrebné ani nič novelizovať. Stačí jednoducho príslušné ustanovenie dôsledne dodržiavať. V § 31 písm. a) zákona sa hovorí, že obec s počtom obyvateľov nad 2 500 zabezpečí do 31. decembra 2007 vypracovanie koncepcie rozvoja obce v oblasti tepelnej energetiky. Koncepcia rozvoja obce v oblasti tepelnej energetiky sa po schválení obecným zastupiteľstvom stáva odvetvovou koncepciou obce a použije sa pri spracovaní územnoplánovacej dokumentácie obce postupom podľa osobitného zákona – t.j. podľa stavebného zákona.

Stavebný zákon má zase ustanovenie §7a, podľa ktorého sa v územnoplánovacej činnosti využívajú existujúce dokumenty a súbory informácií, ktoré obsahujú informácie o území a z týchto dokumentov sa povinne využívajú stratégie trvalo udržateľného rozvoja, stratégie štátnej environmentálnej politiky, environmentálne akčné programy a odvetvové koncepcie. Pre posilnenie významu koncepcií rozvoja obce v oblasti tepelnej energetiky je na zváženie či do stavebného zákona nezapracovať ustanovenie, že záväzné závery koncepcie rozvoja obce v oblasti tepelnej energetiky sú záväzné aj pre stavebný úrad pri vydávaní územných rozhodnutí, ako aj stavebných povolení. Z doterajšej praxe vyplynula nejasnosť výkladu ustanovenia o povinnom využití odvetvovej koncepcie v stavebnom konaní. Buď toto ustanovenie nemá jednoznačný výklad alebo sa jednoducho obchádza. Ak v tejto časti nenastane náprava, je povinnosť vypracovávať koncepcie rozvoja obce v oblasti tepelnej energetiky úplne zbytočná a zo zákona o tepelnej energetike sa môže vypustiť. Práve záväznosť koncepcie tepelnej energetiky obce by mala byť kľúčom k riešeniu problematiky odpájania sa od SCTZ. Ak sa obec v koncepcii rozhodne, že teplo bude zabezpečované z individuálnych kotolní, potom je odpájanie sa legitímne. Ak však obec v koncepcii odsúhlasí, že teplo bude zabezpečované z SCZT, potom treba SCZT dôsledne chrániť.

Na záver niekoľko krátkych poznámok k odpájaniu sa odberateľov od SCZT. A naozaj iba poznámok, pretože problematika odpájania sa je veľmi zložitá a ďaleko presahuje rámec tohto príspevku. Najčastejším argumentom tých, čo sa chcú od SCZT odpojiť je nižšia cena tepla. Toto tvrdenie môže byť pravda, ale určite nie v takej výške ako to býva prezentované predajcami malých kotlov. Samostatnou problematikou, s ktorou sa budú musieť prevádzkovatelia SCZT, ale aj URSO vysporiadať, je efektívnejšia príprava teplej úžitkovej vody (TÚV) v zariadeniach využívajúcich slnečnú energiu, prípadne v kombinácii s tepelným čerpadlom.

Pre prevádzkovateľov SCZT to znamená ďalší pokles množstva dodaného tepla, ale aj fakt, že sa prevádzkovateľ SCZT stane pre takéhoto odberateľa záložným dodávateľom tepla a s veľkou pravdepodobnosťou aj dodávateľom tepla na účely prípravy TÚV v zimnej špičke, t.j. pri teplotách vonkajšieho vzduchu pod – 5°C. Súčasne je to pre prevádzkovateľov SCZT výzva, aby sa cez vlastné investičné projekty snažili postupne zabezpečovať teplo na prípravu TÚV využívaním OZE a tepelných čerpadiel.

Pre prevádzkovateľa SCZT inštalácia takýchto technológií znamená nárast nákladov na výrobu tepla. ÚRSO využívanie sústavy SCZT ako záložného zdroja zohľadňuje čiastočne vo fixnej zložke ceny tepla, kde pre takýto odber umožňuje regulačný príkon počítať cez koeficient 2000 namiesto bežne používaného 5300. Prepočet regulačného príkonu iným koeficientom, ale príjmy prevádzkovateľa SCZT nezvýši, znamená iba iné prerozdelenie fixných nákladov medzi všetkými odberateľmi tepla z danej sústavy CZT. Pre prevádzkovateľov SCZT vyššie popísaný scenár dodávky tepla na prípravu TÚV znamená v prvom rade nárast palivových nákladov (zhoršenie účinnosti prevádzky a zvýšenie ceny paliva, pretože pri rovnako vysokom dennom maxime sa výrazne zníži celkové ročné množstvo dodaného plynu). Túto skutočnosť by mal ÚRSO zohľadniť v príslušnej vyhláške, ktorou sa určuje cena tepla.

Druhým najčastejším argumentom je právo slobodného rozhodovania. Avšak zabúda sa na základné pravidlo slobodnej voľby – právo na slobodné rozhodnutie končí, ak začnú byť dotknuté práva iného. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že právo na teplo za primeranú cenu by malo patriť ku základným právam každého občana. Zdravý človek totiž bez stravy vydrží aj mesiac, bez vody týždeň, no na podchladenie zomiera za pár hodín. Za týmto konštatovaním nie je potrebné vidieť nič dramatické. Ide o to, že odpájanie sa od SCZT znamená znižovanie dodávky tepla a tým nárast fixnej zložky ceny tepla. Zvýšenie ceny tepla znamená reťazovú reakciu so snahou ďalších odberateľov o odpojenie sa. Neviem si predstaviť kam až môže narásť cena tepla a ako budú riešiť situáciu tí, ktorí si vlastnú kotolňu nedokážu zaplatiť, z technických príčin si ju nevedia postaviť alebo sa jednoducho nedokážu dohodnúť (koľko vlastníkov bytov sa vo Vašom spoločenstve pravidelne a aktívne zúčastňuje na domových schôdzach?). Ak teda dnes existujú aktivity na zmenu zákona, ktorý by zjednodušil odpájanie sa od SCZT, prípadne dodávku tepla úplne liberalizoval, nech sa súčasne hľadajú odpovede na otázky, čo s výrazným nárastom ceny tepla, čo s panelákovými dôchodcami, ktorí na ďalší nárast ceny tepla (a často ani na vlastnú kotolňu) jednoducho nemajú.

Ing. Ladislav Jediný
je od roku 2007 konzultantom Teplárenského združenia SR. Bohaté takmer 40-ročné skúsenosti získal na pozícii projektanta energetických výrobní a potrubných rozvodov v Energoprojekte Bratislava a následne od roku 2007 na URSO – odbore regulácie elektroenergetiky so zameraním na technológie kombinovanej výroby elektriny a tepla. Ing. Jediný je absolventom Strojníckej fakulty SVŠT v Bratislave – katedry Tepelných energetických strojov a zariadení a svoje vedomosti si rozšíril aj postgraduálnym štúdiom prevádzky jadrových elektrární na Elektrotechnickej fakulte SVŠT v Bratislave.







Všetky práva k webovej stránke, príspevkom a fotografiám sú vyhradené. Copyright © EpV, s.r.o., 2014-2017 | Designed & Programmed by Richard Haríň

Prehliadaním webu vyjadrujete súhlas s používaním cookies, vďaka ktorým vylepšujeme naše služby. Viac info nájdete vo VOP.