Partnermi portálu Energie pre Vás sú:

1
2
3
4

Chcete byť informovaní?

Najnovšie

Štát obmedzí boom zelenej energie

Je nesporné, že klient usporí – Wklad garant bez poplatkov

Dni energie a ekológie na Slovensku (DENS) 2018

Ako byť v budovách energeticky efektívny s minimálnymi nákladmi

Kalendár akcií

PR sekcia

Je nesporné, že klient usporí – Wklad garant bez poplatkov

Ako byť v budovách energeticky efektívny s minimálnymi nákladmi

NAFTA organizovala tradičné cvičenie banských záchranárov

JAVYS, a. s., a SÚRAO podpísali dnes na konferencii ENEF memorandum o porozumení

Ponuky

Voľné pozície v NET4GAS

Career at UNFCCC

Job openings at IEA

Späť na zoznam komentárov

prof. Slugeň o mutáciách jadrovej energetiky na Slovensku – aj o (ne)dostavbe Mochoviec

Hádam nikomu netreba osobitne predstavovať najväčšiu investíciu slovenskej energetiky – výstavbu dvoch blokov jadrovej elektrárne v Mochovciach, ktorá sa významne predĺžila a predražila. Všetci vieme, že v tomto projekte už boli investované aj naše miliardy, a aby nedošlo k najhoršiemu, možnej traume celej spoločnosti, Slovenská nukleárna spoločnosť, prostredníctvom jej predsedu, uznávaného jadrového fyzika, profesora Vladimíra Slugeňa, podáva pomocnú ruku. Viac sa dozviete v jeho článku.

Rádioaktívne žiarenie môže spôsobiť rôzne mutácie. Vedci nevylučujú nekontrolovaný rast v ožiarených materiáloch a to dokonca už pri nízkych úrovniach ožiarenia. Je logické nevylúčiť i tú možnosť, že sa na mutáciách bankových účtov podieľalo i rádioaktívne žiarenie a vieme aj ako. Pre záujemcov o zásadnú zmenu na osobnom účte ponúkame ožarovanie kreditiek v našich laboratórnych podmienkach. Stačí ak nám tieto kreditky zašlete spolu s PINom a budete sa diviť ako skvelo to funguje. Autori: Mária a Pierre Currvie, Belize.

Úvodný odstavec je taká nekonečná blbosť, že nad ňou čitatelia Bulletinu SNUS snáď usmejú. A prečo takto začínam? Bol som v Prahe na 12. Európskom jadrovom fóre – ENEF2017, ktoré za tie roky akosi zmutovalo... Prestáva sa podobať medzinárodnému fóru o rozvoji jadrovej energetiky, jej bezpečnosti, efektivite, či transparentnosti. Viac začína pripomínať „lavicu obžalovaných“, prípadne fórum za obnoviteľné energetické zdroje. Všetko pod alibistickým úsmevom Európskej komisie, že na fóre môže predsa každý slobodne vyjadriť svoj názor. Má to však zopár háčikov. Je neprípustné zveriť réžiu v prvý deň organizácii Nuclear transparency watch (NTW), ktorú založila protijadrová politička z Francúzska Mária Rivasi (dnes poslankyňa európskeho parlamentu). NTW mala v sále cca 30 zástupcov, ktorí jediní vedeli scenár tzv. „World café“ a koordinovane pôsobili na obsah diskusií. Je naivné si myslieť, že účastníci ENEFu vedia naspamäť EURATOM Treaty a budú o tom vecne diskutovať (internet v sále nefungoval a tak len zopár zúfalcov čítalo cez mobil právne dokumenty v angličtine...). Naozaj si EC myslela, že CEO a stakeholderi sa budú 3 hodiny hrať pri stole s fixkami ako v pionierskom tábore a diskutovať s protijadrovými aktivistami, ktorí sa rovnomerne rozdelili a neúnavne tvrdili, že sa jadra aj tak boja a že treba viac transparentnosti? Polovina účastníkov sa po chvíľke vytratila. Zostal som pri stole až dokonca a spolu s p. Štullerom (zmocnenec vlády ČR pre výstavbu jadrových blokov a p. Šarišským z SE, a.s. sme našim dvom mladým „zeleným žabkám“ z Belgicka a Maďarska čosi vysvetľovali a hlavne zvedavo čakali, ako sa to celé skončí. Napokon si organizátori pozbierali papiere a fixky, zavesili ich na nástenku a bolo.

Druhý deň predniesli premiéri ČR i SR svoje príhovory – štandardné a v celku pro-jadrové. V médiách sa to výraznejšie neobjavilo a nasledovali 2 panelové diskusie (odpady a bezpečnosť) s množstvom otázok aktivistov. Už to vidím, ako sa riaditelia jadrových firiem, či ich subdodávatelia na takto zmutované fórum pohrnú. Poľská delegácia vyhlásila: „Nikdy viac! Spravíme si svoju konferenciu vo Varšave“. A čo chce spraviť jadrový priemysel, ktorý na tomto zdroji dlhodobo profitoval? Slnečné farmy alebo veterné elektrárne ako v okolí JE Dukovany a či ako vždy – dať hlavu do piesku, nepočujem, nevidím...

Aj naša jadrová energetika mutuje. Stačí sa podrobne pozrieť na spôsob dostavby MO 3,4. Jej pomalý priebeh najmä v posledných rokoch veľmi negatívne ovplyvňuje náš celý odbor, pracovné pozície i vnímanie verejnosťou. Jadrová energetika je napriek našej každodennej poctivej práci považovaná za skorumpované odvetvie, z ktorého mladí zhnusene utekajú (mnohí však majú hypotéky...). Redukujú sa pracovné miesta, kontrakty meškajú, domáci jadrový priemysel, výskum i vzdelávanie kolabuje.

Nekonečné navyšovanie ceny dostavby zo strany SE, a.s. je z pohľadu technikov, ktorí sa na výstavbe a spúšťaní prvých dvoch blokov v Mochovciach podieľali, neadekvátne. Diskusie na aprílovom Valnom zhromaždení SNUS priniesli mnohé absurdity priamo zo staveniska. Len za posledné dva roky stúpla cena dostavby 2x800 miliónov Euro (a to bez akýchkoľvek záruk, že suma je konečná a mnohokrát menené termíny čo len trochu záväzné...), pričom dostavanosť sa zvýšila len o pár percent. Za jeden mesiac intenzívnej dostavby sa dokážu SE, a.s. ľahko vyprodukovať i dva mesiace oneskorenia. Nuž asi sa im to oplatí. Suma 1,6 miliardy Euro je dokonca vyššia ako bolo v roku 2006 ohodnotené dofinancovanie všetkých nákladov na spustenie dvoch rozostavaných mochoveckých blokov. Peniaze na to dávame v konečnom dôsledku my daňoví poplatníci a preto žiadame, aby sa ministerstvo chovalo v zmysle svojho názvu - hospodárne. Ak zo súčasnej ceny 5,6 mld Euro by sme použili len 34%-tný podiel SR, máme 1,87 mld Euro. Teda väčšiu sumu ako stála dostavba EMO 1,2. Na viac na 3 a 4 bloku nebola potrebná demontáž riadiacich systémov ako na prvých blokoch a priamo „pod nosom“ existovala referenčná elektráreň aj s časťou dodávateľskej infraštruktúry. Je možné považovať spôsob privatizácie SE, a.s. i model dostavby len za omyl?

Energetika je všade „chrbtovou kosťou“ hospodárstva. MH SR nemôže len bezradne „krčiť plecami“! Pripomíname, že bankrot je v poslednom čase veľmi populárnym spôsobom zbavenia sa zodpovednosti a dlhov. Americký Westinghouse (bývalá jednotka na svetovom trhu) vyhlásil bankrot v marci 2017. Krachujúcu francúzsku spoločnosť AREVA (jednotka na európskom trhu) prevzala štátna firma EdF. Obe firmy zničili neúspešné výstavby jadrových blokov AP1000 (Vogtle 1,2) v USA, či EPR vo Fínsku a Francúzsku. Dnešné ceny elektriny, ale aj prístup EC k jadru výstavbe JE skutočne neprajú. Relatívne malé SE, a.s. môže ľahko postihnúť rovnaký osud, avšak na rozdiel od AREVA, či Westinghouse ide o výrobcu elektrickej energie! Je na takýto vývoj MH SR pripravené? Je si vedomé, ktoré kroky treba okamžite urobiť v prípade bankrotu firmy ako SE, a.s.? Ako je možné efektívne a dlhodobo zabezpečiť nám – občanom SR, ako aj priemyselným spotrebiteľom dostatok elektrickej energie? Má MH SR reálny plán B? Existujú analýzy, čo by nás reálne mala stáť dostavba, resp. nedostavba Mochoviec? Kde sú tímy relevantných odborníkov, analytikov, expertov? A či to nie sme náhodou i my? A nie je tu akosi priveľa otáznikov?

SNUS je občianskym združením ľudí pracujúcich v rôznych oblastiach mierového využívania jadrovej energie. Nakoľko tejto oblasti rozumieme a cítime zodpovednosť za jej ďalší vývoj, ponúkame neodkladné vypracovanie serióznej analýzy s ocenením rizík a odporúčaním optimálnych krokov zo strany MH SR. Odmietame sa nečinne pozerať na likvidáciu nášho odboru a na krátkodobú prosperitu (rozkrádanie) domácich, či zahraničných parazitujúcich firiem. Snažíme sa slušne hovoriť pravdu i v čase, keď je kvalitná odborná práca považovaná za niečo ako „tretí odboj“. V tomto prípade nám ide o to, aby najvýznamnejšia investícia v novodobej histórii Slovenska nezmutovala do škandálu storočia.

prof. Ing. Vladimír Slugeň, DrSc.

* 13.7.1962 v Bratislave. V roku 1985 ukončil medziodborové štúdium Jadrová energetika na Elektrotechnickej fakulte SVŠT v Bratislave. Vedeckú hodnosť kandidáta vied získal v roku 1993 v odbore „Stavba jadrových zariadení“ prácou „Systém obmedzovania rádioaktívnych únikov z jadrového paliva“. Absolvoval dve ročné stáže na viacerých oddeleniach SE-EBO (1987, 1989), kde sa venoval i riešeniu aktuálnych technických problémov najmä v oblasti palivového cyklu a jadrovej bezpečnosti. V rokoch 1992‑1993 absolvoval ročnú stáž IAEA v Nemecku u firmy Siemens AG (KWU). Druhú ročnú stáž (NATO research fellowship) absolvoval v rokoch 1996-1997 v Belgicku (University of Gent, SCK-CEN Mol), kde sa venoval sledovaniu radiačného krehnutia reaktorových ocelí a predlžovaniu životnosti JE. Pôsobil aj na Universität der Bundeswehr a TU Mníchov (2000-2001). Je autorom prípadne spoluautorom 6 kníh, 8 vysokoškolských skrípt a takmer 400 vedeckých, resp. odborných prác v oblasti jadrovej energetiky a materiálového výskumu (70 vedeckých článkov v databáze CC, cca 260 citácií v CC). Rozsiahla je aj jeho spolupráca s praxou formou konzultácií, výskumných projektov a expertných posudkov. Od roku 2005 je riadnym profesorom v odbore jadrová energetika (DrSc. 2011) V rokoch 2011 až 2015 pôsobil ako riaditeľ Ústavu jadrového a fyzikálneho inžinierstva FEI STU v Bratislave. V súčasnosti prednáša predmety Jadrové zariadenia, Prevádzka JE a Bezpečnosť a spoľahlivosť energetických zariadení a je odborným garantom Jadrového a fyzikálneho inžinierstva v Bc. a MSc. stupni vzdelávania na Slovensku. Od roku 2007 je podpredsedom rady správcov národného jadrového fondu SR. V roku 2015 založil v Bratislave European Decommissioning Academy. Od roku 2004 je predsedom Slovenskej nukleárnej spoločnosti a v rokoch 2009-2011 bol prezidentom Európskej nukleárnej spoločnosti so sídlom v Bruseli.

Článok prevzatý so súhlasom autora z Bulletinu SNUS (Slovenskej nukleárnej spoločnosti) 3/2017. Názov a perex redakcia.







Všetky práva k webovej stránke, príspevkom a fotografiám sú vyhradené. Copyright © EpV, s.r.o., 2014-2018 | Designed & Programmed by Richard Haríň

Prehliadaním webu vyjadrujete súhlas s používaním cookies, vďaka ktorým vylepšujeme naše služby. Viac info nájdete vo VOP.