M. Obert: SEPS plánuje v roku 2018 investovať €127 mil.
Na konci roka 2017 sme sa ešte stihli pozhovárať s pánom Miroslavom Obertom, predsedom predstavenstva a generálnym riaditeľom významnej štátnej elektroenergetickej firmy – Slovenská elektrizačná prenosová sústava, a.s. (SEPS), ktorej šéfuje od januára tohto roku. Prezradil nám dôvody znížených investícií spoločnosti v rokoch 2016-17, čo sa však má v roku 2018 významne zmeniť. Rovnako ozrejmil postoj SEPS k pripájaniu výrobcov elektriny z obnoviteľných zdrojov energie (OZE), ako aj ich vplyv na prevádzku prenosovej sústavy v SR. V rozhovore sme nemohli opomenúť ani zamýšľané vytvorenie štátneho mega podniku – energetického holdingu, na čo má pán Obert tiež jasný postoj.
1) V akom stave ste našli SEPS po Vašom nástupe do pozície generálneho riaditeľa a predsedu Predstavenstva tejto spoločnosti?
SEPS je už dlhodobo stabilná a úspešná spoločnosť a ja som prišiel do funkčnej spoločnosti bez zásadných problémov.
2) Aké priority ste si v novej pozícii stanovili? Prečo práve tie?
Napriek predchádzajúcej odpovedi – teda mojej celkovej spokojnosti s úrovňou a kvalitou fungovania SEPS pri mojom príchode do firmy, bol by som zlým manažérom, keby som neprichádzal s víziami ako ju urobiť ešte lepšou a posunúť ju na vyššiu úroveň. Mám rád poriadok a preto som nastavil v niektorých oblastiach nové pravidlá, prípadne, ak niekde nebola jasná interpretácia pravidiel, snažil som sa o ich jasnejšie zadefinovanie. Verím, že takéto kroky prispievajú k lepšej atmosfére a čitateľnejším vzťahom na pracovisku a prispievajú aj k motivácii zamestnancov. Upravili sme organizačnú štruktúru spoločnosti, aby sme lepšie reflektovali na nové skutočnosti, hlavne rastúce povinnosti a záväzky vyplývajúce z členstva v medzinárodných organizáciách a potrebu zvýšenia úrovne IT bezpečnosti.
Našou hlavnou úlohou vždy bolo a je najmä bezpečné a spoľahlivé prevádzkovanie prenosovej sústavy a za rovnako dôležitú považujem aj ekonomickú efektívnosť, čiže minimalizovanie nákladov. Keď sa na svoje pôsobenie pozerám z hľadiska postu predsedu predstavenstva a generálneho riaditeľa významného strategického podniku v oblasti elektroenergetiky, naša spoločnosť si podľa mňa vyžaduje dlhodobé a perspektívne riadenie a preto je práve toto mojou prioritou.
3) Ako by ste zhodnotili ostatných 11 mesiacov v SEPS?
Bolo vymenované nové predstavenstvo spoločnosti a sformovalo sa jej nové vedenie, zložené z profesionálov, s ktorými si rozumieme odborne i ľudsky. Dôležité je tvoriť tím, kde sa jeho členovia vzájomne podporujú, čo sa nám zatiaľ darí. Úspešne pokračujeme aj v aktivitách, na ktorých pracovalo ešte predchádzajúce vedenie spoločnosti. Napríklad na jar sme podpísali dôležitú zmluvu s Maďarskom o dobudovaní medzištátneho profilu SK – HU a realizácia tohto projektu je na nasledujúce obdobie naša najväčšia výzva. Samozrejme, pracujeme aj na menších investičných projektoch.
4) Investície SEPS v posledných rokoch klesali. Aký bude z tohto pohľadu rok 2017 a čo ste si v tomto smere pripravili na rok 2018? Prečo?
Akciová spoločnosť SEPS plánuje na realizáciu investičných akcií v roku 2017 vynaložiť finančné prostriedky vo výške cca 52 miliónov eur. Je to menej ako v rokoch 2013 až 2015, ale určite by som to nevnímal ako klesajúci trend. Nižší objem investícií v roku 2016 a 2017 bol spôsobený ukončením realizácie významných stavieb ako napríklad vedenie Gabčíkovo – Veľký Ďur a spínacia stanica 400 kV Gabčíkovo a oneskorením začiatku realizácie ďalších významných investícií, predovšetkým Diaľkové riadenie a výmena transformátora v elektrickej stanici (ESt) Podunajské Biskupice vrátane komplexnej rekonštrukcie rozvodne 400 kV, Výmena transformátorov a diaľkové riadenie v ESt Spišská Nová Ves a Inovácia riadiaceho a informačného systému slovenského elektroenergetického dispečingu (RIS SED) najmä z dôvodu problémov pri verejnom obstarávaní. Medzi objemovo najvýznamnejšie investície roku 2017 patrí okrem vyššie uvedených aj Výmena transformátora v ESt Moldava.
V roku 2018 budú pokračovať práce v ESt Podunajské Biskupice a ESt Spišská Nová Ves ako aj na inovácii RIS SED. Okrem toho by sa mali zintenzívniť práce na súbore stavieb Transformácia 400/110 kV Bystričany. Ukončenie tohto súboru stavieb je plánované na rok 2021. Dôvodom realizácie je náhrada dožívajúcich zariadení 220 kV sústavy.
V roku 2018 spoločnosť SEPS plánuje na realizáciu investičných akcií vynaložiť finančné prostriedky na úrovni 127 miliónov eur. Súčasne prebieha príprava výstavby nových 400 kV cezhraničných prepojení medzi Slovenskom a Maďarskom, konkrétne Rimavská Sobota – Sajóivánka a Gabčíkovo – Gönyű – Veľký Ďur. Na slovenské úseky vedení už máme vydané právoplatné územné rozhodnutia a momentálne zabezpečujeme projektovú dokumentáciu pre stavebné povolenia. Realizácia vedení je plánovaná na roky 2019 – 2020. Uvedené termíny sú však závislé na koordinácií aktivít s maďarským prevádzkovateľom prenosovej sústavy.
Zdroj: Výročná správa SEPS 2016
Straty v prenosovej sústave SR závisia od veľkého množstva vplyvov, pričom dopad jedného z nich je nemožné vyhodnotiť v kontexte koncových cien elektriny. Straty závisia od technických parametrov prenosových technológií, poveternostných vplyvov, izolačných náplní spínacích prvkov a transformátorov, rozdelenia tokov v jednotlivých vetvách sústavy a podobne. Ich pokles, ako vidno z grafu, nastal iba v niektorých mesiacoch, čo potvrdzuje ich závislosť od rôznych vplyvov a v decembri už nenastal, čo pravdepodobne znamená, že sa prejavil vplyv teploty.
6) Významnou mierou zasahuje odberateľov elektriny na Slovensku finančná podpora výroby elektriny (i) z obnoviteľných zdrojov energie, (ii) z domáceho uhlia a (iii) vysoko účinnou kombinovanou výrobou elektriny a tepla prenesená do koncových cien elektriny. Aj napriek tomu sa dlh príslušnej tarify za prevádzkovanie systému stále nabaľuje a stáva sa z neho vážny problém. Jedným z navrhovaných riešení by mohlo byť prevzatie dlhu alebo aspoň garancie zaň SEPS-kou. Ako takéto nápady vnímate a ako ináč by bolo možné celý problém riešiť?
Spoločnosť SEPS sa aktívne zapája do odbornej diskusie o potrebe legislatívnych zmien pod vedením MH SR. Z doterajšieho priebehu vnímame, že snahou MH SR je komplexnejšia revízia systému podpory výroby elektriny z OZE a KVET. Riešenie historického deficitu v systéme TPS je len časťou pripravovaných zmien, aj keď veľmi citlivou a dôležitou. Riešenie problému s historickým deficitom nie je jednoduchá úloha, nakoľko je potrebné akýkoľvek návrh podrobiť skúmaniu z právneho, účtovného a daňového hľadiska. Pri takto zložitom probléme je ale potrebné hľadať návrhy spoločne nielen medzi prevádzkovateľmi sústav, Úradom a MH SR, ale aj v spolupráci s expertmi MF SR, nakoľko akékoľvek riešenie bude musieť, okrem toho, že bude nediskriminačné voči zúčastneným stranám, zodpovedať aj fiškálnym pravidlám a štandardom EÚ. Táto problematika je ešte v štádiu riešenia.
7) S obnoviteľnými zdrojmi energie je spojená aj ďalšia výzva a to už niekoľko rokov trvajúci stop-stav na pripájanie akýchkoľvek výrobcov elektriny nad 10 kW do siete. Ako by sa mal z Vášho pohľadu riešiť tento problém?
Pohľad SEPS na túto oblasť je dlhodobo ustálený. Ako opakovane deklarujeme, zásadnou podmienkou z pohľadu SEPS na odblokovanie vami spomínaného STOP stavu je úspešné sprevádzkovanie nových cezhraničných vedení do Maďarska. Ich realizácia nateraz napreduje úspešne a pevne verím, že tieto projekty dotiahneme čo najskôr aj do úspešného konca. Uvedenie týchto vedení do prevádzky predpokladáme koncom roka 2020. Aké konkrétne dôvody na udržiavanie STOP stavu sú na strane distribučných sústav, do ktorých sa uvedené OZE pripájajú, na to je potrebné sa opýtať príslušných prevádzkovateľov. Dá sa však jednoznačne preukázať, že rozvoj decentralizovaných zdrojov na úrovni distribučných sústav má mnohokrát nezanedbateľný vplyv na prevádzku prenosovej sústavy. Dôležité sú však, podľa môjho názoru, aj rozhodnutia na úrovni štátnej správy, konkrétne MH SR a ÚRSO, resp. aj vlády SR. Mierim k tomu, že motivácia na pripájanie malých OZE je v rukách týchto inštitúcií, ktoré vytvárajú podmienky nielen pre pripájanie malých OZE, ale aj na pripájanie iných technológií na výrobu elektriny, ktoré sú potrebné na reguláciu a udržiavanie celej elektrizačnej sústavy v rovnovážnom stave. Posledné roky musí SEPS vyvíjať oveľa väčšie úsilie na zabezpečenie dostatočného objemu podporných služieb, ktorých potreba pripájaním malých OZE iba narastie. Čiže zo strany zodpovedných orgánov v SR by mali byť vytvárané vhodné podmienky pre podporu výstavby aj iných zariadení na výrobu elektriny, nielen OZE, aby došlo k vytvoreniu optimálneho zdrojového mixu. Pretože jedna vec je exportovať prebytky z OZE do zahraničia – a tu ide o potrebu spomínaných prepojení do Maďarska, ale druhá vec je prevádzka a regulovateľnosť elektrizačnej sústavy – tu myslím potrebu podporných služieb a ich dostatočnosť. Ako vidíte, jednoduché riešenie pre túto problematiku určite neexistuje.
Jednofázové 400/220 kV transformátory s označením T401, zdroj: SEPS
8) SEPS dlhodobo poukazuje na nedostatok regulačných rezerv, predovšetkým sekundárnej regulácie výkonu. Aké opatrenia ste už prijali v rámci SEPS, resp. čo by sa malo udiať na celoslovenskej úrovni na zlepšenie tejto situácie?
V prvom rade treba zdôrazniť, že možnosti spoločnosti SEPS sú dané unbundlingom a tým, že nielen trh s elektrinou, ale aj podpornými službami je liberalizovaný. V rámci možností, ktoré naša spoločnosť má, boli úpravou dokumentu Technické podmienky prístupu a pripojenia, pravidlá prevádzkovania prenosovej sústavy zavedené niektoré zmeny, ktoré umožňujú poskytovanie podporných služieb aj prostredníctvom tzv. virtuálnych a fiktívnych blokov, čím SEPS dostáva plnohodnotnú službu agregáciou služieb na viacerých zariadeniach, za ktorú je zodpovedný poskytovateľ služby.
Posledné analýzy vývoja portfólia zariadení poskytujúcich podporné služby, ako aj výsledkov výberových konaní, nás vedú k úvahám o príprave a organizácii výberového konania na obdobie dlhšie ako jeden rok. Od obstarania podporných služieb na dlhšie obdobie (3 – 4 roky) očakávame hneď niekoľko benefitov. Na jednej strane očakávame väčšiu motiváciu zo strany súčasných, ale i prípadných nových poskytovateľov podporných služieb investovať do rozšírenia regulačných možností existujúcich zariadení, prípadne investovať do nových zariadení poskytujúcich podporné služby. Z pohľadu našej spoločnosti očakávame, že stabilita na strane ponuky podporných služieb by sa mala prejaviť v lepšom zabezpečení požadovaného objemu a v neposlednom rade v lepších jednotkových cenách niektorých typov podporných služieb.
Asi najdôležitejším aspektom v oblasti podporných služieb však do budúcnosti bude postupnézavádzanie povinností vyplývajúcich z EBGL (Electricity Balancing Guideline), ktorý predpokladá zavedenie platforiem pre zdieľanie a výmenu podporných služieb a regulačnej elektriny. Tieto nové pravidlá radikálne zmenia celý model bilancovania, ako ho poznáme v súčasnosti.
9) Viacero politikov už operovalo potrebou vytvorenia tzv. energetického holdingu, ktorý by zjednotil kontrolu nad štátnymi podielmi v energofirmách. Vidí sa aj SEPS niekde v tomto zoskupení a čo by mu to mohlo priniesť v prípade, žeby boli požiadavky unbundlingu zachované?
Vzhľadom na nevyhnutnosť oddelenia výroby a dodávky elektriny od prenosu v zmysle platnej legislatívy EÚ je táto otázka pre nás irelevantná, naša spoločnosť by nemohla byť súčasťou takéhoto holdingu.
10) Ďakujeme za rozhovor a na záver by sme sa Vás radi spýtali, čo by ste zaželali SEPS a našim čitateľom do nového roka 2018?
Našej spoločnosti udržať bezpečnú a spoľahlivú prevádzku prenosovej sústavy a riadenie elektrizačnej sústavy Slovenska za optimalizácie nákladov. Všetkým kolegom prajem hlavne veľa zdravia, šťastia a spokojnosti, pohodu v rodinách a dobré vzťahy na pracovisku. Všetkým čitateľom prajem v roku 2018 veľa zdravia a pozitívnej energie!
Ing. Miroslav Obert Narodil sa v roku 1961 v Hlohovci. Vysokoškolské vzdelanie získal na Elektrotechnickej fakulte Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave, v odbore elektroenergetika, zameranie výroba a rozvod elektrickej energie, špecializácia jadrová energetika. Štúdium úspešne ukončil v roku 1984.
Ako absolvent Slovenskej vysokej školy technickej nastúpil do Atómových elektrární Bohunice vtedajšieho štátneho podniku Slovenské elektrárne ako technik. Postupne vykonával všetky riadiace funkcie na blokovej dozorni jadrovej elektrárne až po výkon funkcie vedúceho prevádzky JE. Podstatnú časť profesionálneho života strávil v akciovej spoločnosti Jadrová a vyraďovacia spoločnosť (JAVYS, a. s.), ktorá sa zaoberá vyraďovaním jadrových elektrární, nakladaním s rádioaktívnymi odpadmi, vyhoretým jadrovým palivom a prepravou rádioaktívnych materiálov. V JAVYS, a. s., pracoval od roku 2006 a vystriedal viacero postov od riaditeľa sekcie prevádzky V1 a riaditeľa divízie V1 cez člena predstavenstva až po podpredsedu predstavenstva. V rokoch 2010 až 2014 pôsobil ako člen Dozornej rady akciovej spoločnosti Jadrová energetická spoločnosť Slovenska. Od septembra 2014 do marca 2016 pôsobil na Ministerstve hospodárstva SR ako štátny tajomník zodpovedný za oblasť energetiky a štrukturálnych fondov. V tom období bol aj členom Dozornej rady Národného jadrového fondu. Od marca 2015 do júla 2016 bol členom Rady banky Exportnej – importnej banky SR. Od marca do decembra 2016 zastával post riaditeľa divízie vyraďovania JE V1 a PMU v spoločnosti JAVYS, a. s.
S účinnosťou od 1. 1. 2017 je zvolený za člena predstavenstva a určený za predsedu predstavenstva akciovej spoločnosti Slovenská elektrizačná prenosová sústava. Predstavenstvom spoločnosti bol menovaný za generálneho riaditeľa s účinnosťou od 10. 1. 2017.
