Partnermi portálu Energie pre Vás sú:

1
2
3
4

Chcete byť informovaní?

Najnovšie

Poistenie Hodnota života dostupné už aj online

Významný medzinárodný úspech spoločnosti JAVYS

Wüstenrotu sa darilo aj v treťom štvrťroku

Všetky špičky štátnej digitalizácie V4 sa stretnú na kongrese ITAPA

Kalendár akcií

PR sekcia

Poistenie Hodnota života dostupné už aj online

Významný medzinárodný úspech spoločnosti JAVYS

Wüstenrotu sa darilo aj v treťom štvrťroku

Všetky špičky štátnej digitalizácie V4 sa stretnú na kongrese ITAPA

Ponuky

Voľné pozície v NET4GAS

Career at UNFCCC

Job openings at IEA

Späť na zoznam rozhovorov

Exkluzívny rozhovor s Petrom Čižnárom - šéfom spoločnosti JAVYS

Jadrová energetika je podstatnou súčasťou slovenského energetického mixu, a preto je dôležité jej venovať pozornosť. K významným hráčom na tomto poli rozhodne patrí Jadrová a vyraďovacia spoločnosť, a. s., zabezpečujúca činnosti v oblasti záverečnej časti jadrovej energetiky, čím sa významne podieľa na energetickej bezpečnosti Slovenska. Nie menej dôležitú úlohu zohráva jej dcérska spoločnosť JESS v projekte potenciálnej výstavby nového bloku jadrovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach. Pri všetkých svojich činnostiach kladie JAVYS dôraz na ochranu životného prostredia. Viac o tom, kto je JAVYS a aká je jej činnosť sa dozviete v exkluzívnom rozhovore s generálnym riaditeľom a predsedom predstavenstva v jednej osobe Ing. Petrom Čižnárom, PhD., MBA.

1. Najdôležitejším procesom, kvôli ktorému spoločnosť pred viac ako 12-timi rokmi vznikla, je postupné vyraďovanie jadrovej elektrárne A1 a dvoch blokov jadrovej elektrárne V1 v Jaslovských Bohuniciach. Tento náročný proces bol rozdelený na etapy a jeho ukončenie je naplánované na rok 2033. Pokračujú práce podľa harmonogramu a čo vám pri nich spôsobilo/spôsobuje najväčšie problémy?

V oblasti vyraďovania jadrovej elektrárne (JE) A1 po realizácii prípravných činností, v rámci ktorých bolo odvezené do Ruskej federácie všetko vyhoreté jadrové palivo (VJP) z JE A1, vybudované nevyhnutné technologické systémy na spracovanie kvapalných a pevných rádioaktívnych odpadov (RAO) a Republikové úložisko rádioaktívnych odpadov (RÚ RAO), začal od roku 1999 samotný proces vyraďovania, ktorý je rozdelený do piatich kontinuálnych a na seba nadväzujúcich etáp, s plánovaným termínom ukončenia všetkých činností vyraďovania v roku 2033.

Tento proces kontinuálne pokračuje aj v súčasnosti a postupne je plánovaná likvidácia napríklad primárneho okruhu, jeho súvisiacich technologických častí, technologických zariadení použitých pri príprave vyhoretého jadrového paliva na transport, parogenerátorov a turbokompresorov a nakoniec i samotného reaktora. V priebehu procesu vyraďovania nenastali také skutočnosti, ktoré by podstatným spôsobom zdržali proces vyraďovania A1 aj napriek tomu, že ide o havarovanú JE, ktorej vyraďovanie je podstatne zložitejšie a náročnejšie ako vyraďovanie štandardne odstavenej jadrovej elektrárne.

Z tých najzložitejších činností v doterajšom procese vyraďovania JE A1 je potrebné spomenúť zvládnutie problematiky spracovania chladiva vyhoretého jadrového paliva (chrompiku). Aj napriek mimoriadnej zložitosti celého procesu vyraďovania JE A1, vzhľadom k dôsledkom havarijnej udalosti počas jej prevádzky v roku 1977, môžeme v súčasnosti konštatovať, že priebeh jej vyraďovania pokračuje plynule a dokonca v predstihu voči plánovanému harmonogramu.

Po ukončení vyraďovania bude časť areálu JE A1 uvoľnená na ďalšie priemyselné využitie a časť objektov elektrárne bude začlenená do komplexu jadrového zariadenia Technológie na spracovanie a úpravu rádioaktívnych odpadov.

Záväzok odstaviť bloky 1 a 2 jadrovej elektrárne JE V1 v rokoch 2006 a 2008 prijala Slovenská republika na základe Uznesenia vlády SR č. 801/1999 zo dňa 14.09.1999. 1. blok bol odstavený k 31.12.2006, 2. blok k 31.12.2008.

Po odstavení blokov elektrárne nasledovala etapa ukončovania prevádzky a príprava na samotné vyraďovanie JE V1. V rámci tejto etapy po dochladení vyhoretého jadrového paliva nasledoval jeho transport do medziskladu vyhoretého jadrového paliva, čo bola jedna z nevyhnutných podmienok pre získanie povolenia na vyraďovanie JE V1. Táto etapa bola ďalej zameraná najmä na spracovanie prevádzkových (historických) rádioaktívnych odpadov, fyzickú inventarizáciu a rádiologickú charakterizáciu technologických zariadení a stavebných objektov a modifikácie technologických systémov s cieľom umožnenia začatia činností vyraďovania JE V1.

V júli 2011 vydal ÚJD SR povolenie na 1. etapu vyraďovania JE V1. V rámci tejto etapy bola realizovaná demontáž nekontaminovaných technologických systémov a zariadení, demolácia nekontaminovaných stavebných objektov, dobudovala sa infraštruktúra pre nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi, bolo ukončené spracovanie prevádzkových (historických) rádioaktívnych odpadov a realizovala sa príprava dokumentácie pre 2. etapu vyraďovania JE V1.

V decembri 2014 vydal ÚJD SR povolenie na 2. etapu vyraďovania JE V1, ktorá v súčasnosti prebieha. Trvanie 2. etapy vyraďovania JE V1 je plánované do roku 2025. V rámci tejto etapy budú vyradené kontaminované technologické systémy a zariadenia, bude vykonaná demolácia kontaminovaných stavebných objektov, nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi z vyraďovania a uvoľňovanie materiálov do životného prostredia. V súčasnosti sú aktivity vyraďovania realizované v súlade s harmonogramom prác vyraďovania JE V1 tak, aby bol splnený primárny cieľ, t.j. ukončiť vyraďovanie do konca roka 2025.

Cieľom vyraďovania jadrových elektrární JE A1 a JE V1 je vyňatie ich areálu spod pôsobnosti Atómového zákona a dosiahnutie stavu tzv. „brown field“, t.j. areálu na ďalšie priemyselné využitie.

2. Jadrová a vyraďovacia spoločnosť, a. s., (JAVYS) sa zaoberá aj nakladaním s rádioaktívnymi odpadmi (RAO). Republikové úložisko RAO v Mochovciach je v prevádzke už 15 rokov, od roku 2016 sú v prevádzke aj nové úložné priestory pre veľmi nízko aktívne odpady (VNAO). V roku 2016 previezla spoločnosť JAVYS do areálu úložiska 420 kusov vláknobetónových kontajnerov. Doteraz bolo v RÚ RAO uložených 4 804 ks a zostáva kapacita 2 396 ks. Postačuje táto kapacita a na ako dlho? Plánujete ďalšie investície do úložiska?

Jadrové zariadenie Republikové úložisko rádioaktívnych odpadov (RÚ RAO) v Mochovciach je úložisko povrchového typu, určené na konečné uloženie pevných a spevnených nízkoaktívnych rádioaktívnych odpadov (NAO) a veľmi nízkoaktívnych rádioaktívnych odpadov (VNAO).

Úložisko je vybudované v geologickom prostredí s nízkou priepustnosťou a vysokou sorpčnou kapacitou. Základnou bezpečnostnou požiadavkou pre úložisko je, aby pri prevádzke, počas následnej inštitucionálnej kontroly i po jej ukončení, nedošlo k úniku rádionuklidov do životného prostredia, čo je dosiahnuté vybudovaným bariérovým ochranným systémom.

Areál úložiska umožňuje v závislosti od reálnej potreby postupné vybudovanie celkom 7,5 úložných dvojradov, s kapacitou 27 tis. vláknobetónových kontajnerov so spevnenými NAO, čo predstavuje pokrytie maximálnej potreby pre uloženie všetkých NAO vyprodukovaných v SR.

V súčasnosti existujúca voľná kapacita pre ukladanie nízkoaktívnych RAO upravených a fixovaných vo vláknobetónových kontajneroch je postačujúca približne do roku 2023. Z dôvodu zabezpečenia potrebných kapacít sa v súlade s aktuálnymi požiadavkami na ukladanie NAO z vyraďovania a prevádzky jadrových zariadení v SR buduje tretí dvojrad úložných boxov s kapacitou 3600 vláknobetónových kontajnerov pre ukladanie NAO, ktorého uvedenie do prevádzky je plánované v roku 2018.

Okrem toho, pre ukladanie VNAO, t. j. odpadov, ktorých aktivita len málo prevyšuje najvyššie prípustné hodnoty rádioaktívnej kontaminácie pre ich uvoľnenie do životného prostredia, sú v rámci areálu úložiska budované samostatné úložné štruktúry. V roku 2016 bolo ukončené vybudovanie 1. etapy úložiska VNAO s úložnou kapacitou 20 000 m3 VNAO z vyraďovania JE A1. Do roku 2019 je plánovaná realizácia výstavby 2. etapy úložiska VNAO s úložnou kapacitou 9000 m3 pre VNAO z vyraďovania JE V 1.

3. Do budúcna prichádzajú do úvahy aj takzvané hlbinné úložiská. Podľa Programu vývoja hlbinného úložiska v SR medzi najdôležitejšie úlohy patrí vytipovanie vhodnej lokality. V ktorom štádiu ste v súčasnosti?

Súčasťou riešenia problematiky ukladania rádioaktívnych odpadov je v súlade s požiadavkami EÚ spracovaný národný program vývoja hlbinného úložiska pre vyhoreté jadrové palivo (VJP) a vysokoaktívne rádioaktívne odpady (VAO). Vďaka systému inžinierskych a geologických bariér sú úložiská takéhoto typu schopné zabezpečiť trvalú izoláciu vyhoretého paliva a vysokoaktívneho rádioaktívneho odpadu od životného prostredia. Ide o konečnú etapu nakladania s vyhoretým jadrovým palivom. Spoločnosť JAVYS, a. s. aktívne pracuje na scenári tzv. dvojitej cesty, t.z. znamená zabezpečuje vývoj slovenského hlbinného úložiska na priame ukladanie vyhoretého jadrového paliva a vysokoaktívnych rádioaktívnych odpadov a zúčastňuje sa taktiež na aktivitách, ktoré by mohli viesť k vybudovaniu medzinárodného hlbinného úložiska.

Vývoj hlbinného úložiska v Slovenskej republike sa začal systematicky riešiť v roku 1996. Do roku 2001 sa procesom postupného hodnotenia vybralo päť prieskumných lokalít, v ktorých sa vykonal základný výskum. V roku 2016 bol ukončený projekt „Hlbinné úložisko – výber lokality 1. etapa “, ktorý trval od roku 2012. Nadväzoval na dovtedy získané poznatky v tejto oblasti, súčasťou ktorých je okrem iného aj návrh ďalšieho postupu vývoja hlbinného úložiska v SR. V súlade s týmto návrhom bude v ďalšom období pokračovať realizácia prác projektom „Hlbinné úložisko – výber lokality, 2. časť, ktorý bude riešiť všetky potrebné geologické činnosti a práce predovšetkým v dvoch kandidátskych lokalitách. V tomto období budú realizované ďalšie práce (terénne prieskumné práce, bezpečnostné hodnotenie, práca s verejnosťou a pod.) vo vytipovaných lokalitách tak, aby bolo možné do roku 2030 rozhodnúť o umiestnení hlbinného úložiska SR a následne vybudovať a sprevádzkovať hlbinné úložisko na území SR do roku 2065.

4. V nadväznosti na teroristické útoky v Paríži v roku 2015 malo predstavenstvo spoločnosti prijať mimoriadne bezpečnostné opatrenia na ochranu svojich jadrových zariadení s dôrazom na skladovanie vyhoretého jadrového paliva. O aké opatrenia išlo?

Konkrétny obsah opatrení nie je možné z bezpečnostných dôvodov zverejniť. Vo všeobecnosti však možno uviesť, že bol zameraný na posilnenie technických a personálnych prostriedkov ochrany objektov, vrátane prístupových komunikácií. Prijaté opatrenia boli uplatnené v spolupráci so všetkými bezpečnostnými zložkami podieľajúcimi sa na ochrane areálov a v koordinácii s odborom bezpečnosti a krízového riadenia Ministerstva hospodárstva SR.

5. Minulý rok navštívila navštívila jadrové zariadenia spoločnosti päťčlenná japonská delegácia z oblasti Fukušimi v sprievode zástupcov MAAE (Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu) a Úradu jadrového dozoru SR. Čo ich okrem technologického procesu či kontrolných mechanizmov pri návšteve inšpirovalo najviac?

Slovensko v oblasti vyraďovania jadrových elektrární a nakladania s RAO a VJP patrí na medzinárodnom poli ku krajinám s rozsiahlymi, dlhoročnými a profesionálnymi skúsenosťami o čom svedčí aj uvedená návšteva japonskej delegácie z oblasti Fukušima. Účelom ich návštevy bolo získať teoretické aj praktické skúsenosti vedúce k bezpečnému procesu vyraďovania jadrových elektrární a nakladania s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi.

V Japonsku po havárii atómovej elektrárne v súčasnosti riešia vybudovanie efektívneho a bezpečného systému nakladania s rádioaktívnymi odpadmi a vyhoretým jadrovým palivom a inšpiráciu hľadajú v krajinách, ktoré takéto skúsenosti s týmito činnosťami už majú. Japonci si v rámci návštevy Slovenska prezreli Republikové úložisko rádioaktívnych odpadov, v ktorom sa ukladajú nízko a veľmi nízko aktívne rádioaktívne odpady a v lokalite Jaslovské Bohunice technologické linky pre nakladanie s rôznymi druhmi rádioaktívnych odpadov. Zaujímali sa predovšetkým o technológie vysokotlakového lisovania a spaľovania RAO, ale tiež o oblasť charakterizácie rádioaktívneho odpadu, ako aj o aplikáciu národnej a medzinárodnej legislatívy v týchto oblastiach.

6. V roku 2009 vláda rozhodla o výstavbe nového jadrového zdroja v Jaslovských Bohuniciach, ktorý by mala mať na starosti Jadrová a vyraďovacia spoločnosť v spolupráci so spoločnosťou ČEZ. Predpokladaný termín začatia výstavby je rok 2021. Ako vyzerá situácia v súčasnosti?

Jadrová energetická spoločnosť Slovenska, a. s., (JESS, a. s.) zabezpečuje plnenie stanovených cieľov a míľnikov projektu v súlade so stanoveným harmonogramom schváleným akcionármi. Jednou z najdôležitejších činností, ktorá bola v súvislosti s uvedeným projektom zrealizovaná bolo vypracovanie Štúdie realizovateľnosti a zvládnutie náročného medzinárodného procesu posudzovania vplyvov projektu na životné prostredie (tzv. EIA) ukončeného vydaním súhlasného Záverečného stanoviska MŽP SR v apríli 2016. V súlade s programovým vyhlásením vlády SR sa v súčasnosti analyzujú možnosti ďalšieho postupu týkajúceho sa vybudovania nového jadrového zdroja v lokalite Jaslovské Bohunice.

7. Ktoré najdôležitejšie kroky alebo investície či už v spomenutých oblastiach, ale tiež v zhodnocovaní surovín z vyraďovania plánujete na najbližšie obdobie?

Okrem už spomínaných investičných projektov dobudovania úložných kapacít Republikového úložiska RAO a výberu lokality na vybudovanie hlbinného úložiska pre VJP a VAO prebieha v súčasnosti projekt výstavby pracoviska na prestavbu kovových materiálov a príprava realizácie dobudovania skladovacej kapacity VJP v lokalite Jaslovské Bohunice.

Jedným z cieľov vyraďovania je uvoľniť čo najväčšie množstvo materiálov do životného prostredia a zároveň ich zhodnotiť vo forme druhotných surovín. Výrazným spôsobom nám tento cieľ pomôže naplniť aj v súčasnosti budované pracovisko na prestavbu kovových materiálov, pričom už v súčasnosti z procesu vyraďovania jadrových elektrární A1 a V1 naša spoločnosť do recyklačného procesu každoročne vracia stovky ton druhotných surovín a tým výrazným spôsobom prispieva k ochrane životného prostredia.

Jadrová a vyraďovacia spoločnosť, a. s., (JAVYS) zabezpečuje na Slovensku činnosti v oblasti záverečnej časti jadrovej energetiky, čím sa podieľa na energetickej bezpečnosti Slovenska. Medzi jej hlavné aktivity patrí vyraďovanie jadrových elektrární, aktuálne JE A1 a V1 v Jaslovských Bohuniciach, nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi, vyhoreným jadrovým palivom, inštitucionálnymi rádioaktívnymi odpadmi a zachytenými rádioaktívnymi materiálmi. Rozsiahle a dlhoročné skúsenosti Slovenska v danej oblasti sú medzinárodne uznávané.

Ing. Peter Čižnár, PhD., MBA
Je predsedom predstavenstva a generálnym riaditeľom spoločnosti JAVYS, a. s. V spoločnosti JAVYS, a. s., začal pracovať v januári 2007 ako riaditeľ sekcie ekonomiky a účtovníctva. V októbri toho istého roku sa stal riaditeľom divízie ekonomiky a obchodu a podpredsedom predstavenstva. Od júla 2012 je predsedom predstavenstva a generálnym riaditeľom spoločnosti JAVYS, a. s. Je držiteľom osvedčenia pre V. e kategóriu držiteľa povolenia pre jadrové zariadenia JE V1, TSÚ RAO, MSVP, RÚ RAO, FS KRAO a JE A1 a osvedčenia o absolvovaní špecializovaného školenia Základy prevádzky a vyraďovania jadrových zariadení.

Zdroj: Jadrová a vyraďovacia spoločnosť, a. s. (názov, perex - redakcia portálu)



Všetky práva k webovej stránke, príspevkom a fotografiám sú vyhradené. Copyright © EpV, s.r.o., 2014-2017 | Designed & Programmed by Richard Haríň

Prehliadaním webu vyjadrujete súhlas s používaním cookies, vďaka ktorým vylepšujeme naše služby. Viac info nájdete vo VOP.