Partnermi portálu Energie pre Vás sú:

1
2
3
4

Chcete byť informovaní?

Najnovšie

Smart cities – budúcnosť nás všetkých

Bez pomoci by neprežili – ľudia chránia vtáky aj pred nárazmi do vedení

Otázka trvalého pobytu pri žiadostiach o dotácie na drevodomy

Nedostavaním Vodného diela Gabčíkovo-Nagymaros prichádzame o milióny

Kalendár akcií

Jesenná konferencia SPNZ
5.-6.10.2017, Starý Smokovec

PRIEMYSELNÉ EMISIE 2017
10.-11.10.2017, Hotel Chopin, Bratislava

FACILITY MANAGEMENT 2017
24.-25.10.2017, Hotel Patria, Štrbské Pleso

PR sekcia

Bez pomoci by neprežili – ľudia chránia vtáky aj pred nárazmi do vedení

PRIEMYSELNÉ EMISIE 2017

JAVYS: Preprava palivových článkov vyhoretého jadrového paliva

Vyberte si nový spotrebič rozumne a ušetríte za elektrinu

Ponuky

Voľné pozície v NET4GAS

Career at UNFCCC

Job openings at IEA

Späť na zoznam rozhovorov

David Carroll: Zemný plyn je kritickým palivom dneška aj zajtraška

Na Stredoeurópskom plynárenskom kongrese sa náš analytik Jozef Badida pozhováral s novým prezientom Medzinárodnej plynárenskej únie (IGU) Davidom C. Carrollom z USA, ktoré sa už niekoľko rokov „vezú“ na pozitívnej vlne bridlicovej revolúcie. V prvej časti rozhovoru nám pán Carroll predstavil americké predsedníctvo IGU, ich vízie a ambície spojené s lobingom v prospech zemného plynu, ktorý, podľa neho, „musí byť súčasťou nákladovo efektívnej a čistej energetickej budúcnosti“. V tomto smere pán Carroll zdôraznil, že zemného plynu, ktorý je široko dostupný, nesmierne flexibilný, čoraz nákladovo efektívnejší a cenovo dostupnejší, berúc do úvahy dodávky LNG, je jednoducho kritickým palivom dneška aj zajtrajška.

Pán Carroll, Americká plynárenská asociácia sa ujala predsedníctva IGU minulý rok v Paríži. Aké sú ambície a ciele amerického predsedníctva? Čo by ste počas tohto triénia (2015 až 2018) chceli dosiahnuť?

Rozhodli sme sa ako tím reprezentujúci USA zrealizovať pozitívne zmeny z pohľadu globálneho plynárenského priemyslu, ako aj z hľadiska IGU. Našou snahou bude silný lobing v prospech zemného plynu („gas advocacy“) ako paliva s kritickým významom v súčasnom aj budúcom energetickom mixe prostredníctvom osvety medzi tvorcami politík s presvedčivými vedeckými argumentmi, ktoré dokazujú, že zemný plyn musí byť súčasťou nákladovo efektívnej a čistej energetickej budúcnosti. Ďalším dôležitým cieľom predsedníctva je slúžiť našim členom a zabezpečiť, aby pre nich členstvo v IGU predstavovalo skutočný prínos. Členovia sa vyjadrili, že oceňujú networking s kolegami v rámci odvetvia aj mimo neho, vzájomnú výmenu informácií, spoluprácu s cieľom rozvoja odvetvia v rôznych výboroch a zvyšovanie významu IGU ako organizácie. A v neposlednom rade v júni 2018 plánujeme zorganizovať v hlavnom meste USA, Washingtone veľkolepú oslavu v rámci Svetovej plynárenskej konferencie, kde plánujeme pozvať účastníkov zastupujúcich široký prierez viacerými odvetviami, nielen plynárov, ale aj zástupcov vlád, tvorcov politík, zákazníckych skupín a finančníctva s cieľom iniciovať rozsiahlu diskusiu o úlohe zemného plynu v rámci energetického mixu budúcnosti.

Akým spôsobom budeme môcť v roku 2018 vyhodnotiť vaše predsedníctvo? Aké by podľa vás boli merateľné kritériá, na základe ktorých možno určiť, či bola vaša trojročnica úspešná, alebo nie?

Rovnakú otázku si kladieme aj my. Pristúpili sme k otázke v skutočne americkom štýle a pripravili sme si nástroj nazývaný vyvážený systém hodnotiacich kritérií (v angličtine balanced score card), t. j. špecificky vyvinutú maticu zameranú na meranie efektivity nášho predsedníctva. Tento systém sme predstavili členom IGU a zahŕňa faktor ako napr. podiel zemného plynu v globálnom energetickom mixe a iné.

Máte na mysli nejakú konkrétnu hodnotu, ktorú by ste chceli dosiahnuť?

Tá sa uvádza v štatistickej ročenke BP. Zameriame sa na začiatok a koniec nášho predsedníctva. Do akej miery sa nám podarí vývoj ovplyvniť nám ukáže čas. Účelom existencie IGU je zvýšiť podiel zemného plynu v globálnom energetickom mixe. Našim poslaním je tiež propagácia technického a hospodárskeho pokroku v našom odvetví. Jednou vecou je trhový podiel zemného plynu, ale čo sa týka merania prínosov pre členov IGU, po prvýkrát sme uskutočnili prieskum medzi našimi členmi a pýtali sme sa na ich spokojnosť na začiatku nášho predsedníctva. Takýto zber údajov budeme uskutočňovať každoročne, čo nám poskytne lepší prehľad o tom ako reagujeme na potreby členov. Rovnako sledujeme ostatné typy matíc, ktoré nám pomôžu určiť do akej miery je IGU efektívna ako globálny hlas plynárenského priemyslu. Meriame naše štatistické údaje v sociálnych médiách, konkrétne z hľadiska počtu „fanúšikov“, ktorí nás sledujú na sieťach ako Twitter a LinkedIn a tiež mieru preberania posolstva.

Klimatická dohoda prijatá v Paríži a podpísaná v New Yorku usiluje o dlhodobý cieľ, znížiť úroveň globálneho otepľovania pod 2 °C a ideálne obmedziť rast teploty na 1,5 °C nad priemernou teplotou z obdobia pred začiatkom priemyselnej revolúcie. To si bude vyžadovať oveľa nižšie emisie CO₂, ktoré sú z väčšej časti produktom spaľovania pevných palív. Nie je to pre zemný plyn dokonalá príležitosť ako nahradiť uhlie pri výrobe elektriny a tepla?

Parížska konferencia COP 21 predstavovala univerzálnu mobilizáciu, ktorú široko akceptujú a podporujú krajiny po celom svete. Ak tvorcovia politík naozaj myslia vážne to čo hovoria o rýchlej a nákladovo efektívnej redukcii emisií CO₂, ako aj o čistejších megametropolách po celom svete, výraznejšie využívanie zemného plynu pri výrobe elektriny a nahradenie neefektívneho uhlia bude predstavovať rozhodný krok, ktorý je možné podniknúť okamžite. Pripravili sme analýzu, ktorá sa sústredila na niekoľko skutočne veľkých metropol, ako napr. Istanbul, New York, Toronto a Peking a zhodnotili sme úlohu zemného plynu pri dramatickom zlepšení kvality ovzdušia. V správe, ktorú sme zverejnili na COP 21 sme tento faktor kvantifikovali a údaje poukazujú na kritický význam, ktorý môže zemný plyn mať pri zlepšovaní kvality ovzdušia, ktoré v týchto veľkomestách predstavuje zásadné zdravotné riziko. Problém však nemožno zredukovať na súboj uhlie verzus plyn. Riešenie tiež čiastočne spočíva v intenzívnejšom využívaní zemného plynu, ktorý má nahradiť drevo a drevené uhlie spaľované v interiérových zariadeniach na varenie, ako aj v dekarbonizácii dopravy.

Práve doprava, ktorá v súčasnosti výrazne závisí od ropy, bude predstavovať obrovskú výzvu. Vnímate aj ďalšiu príležitosť, ktorú má zemný plyn pri dekarbonizácii pozemnej a námornej prepravy?

Áno, naozaj vnímame význam zemného plynu v ťažkej preprave po zemi aj na mori, ktorý poháňajú predovšetkým ekonomické faktory, hoci v posledných rokoch to bolo o čosi náročnejšie z dôvodu zníženia cien benzínu a nafty, ako aj – a to je ešte dôležitejšie – kvôli ekologickým vylepšeniam. Mám tým na mysli obmedzenie emisií CO₂, pevných častíc a iných typov znečistenia spojených s používaním benzínu a nafty. Využívanie zemného plynu v doprave je na vzostupe, v niektorých regiónoch dokonca výrazne, rastie však z relatívne malej bázy. Jeho dosah na celkový energetický mix je preto limitovaný, očakávame však, že bude rásť.

Ako možno motivovať jednotlivcov aj súkromné spoločnosti, aby prešli na využívanie vozidiel na stlačený zemný plyn (CNG), prípadne lodí na pohon skvapalneným zemným plynom (LNG)? Len jeden príklad: Počas aprílového autosalónu v Bratislave bolo medzi vystavenými vozidlami len jedno jediné auto na CNG, a aj to prezentoval dodávateľ plynu a nie predajca alebo výrobca vozidiel.

Väčšiu šancu máme pravdepodobne v oblasti ťažkej prepravy, konkrétne pri kamiónoch a nákladných vozidlách. Napríklad v USA sú zhruba dve tretiny všetkých vozidiel na zber odpadkov na plynový pohon. Sú to neefektívne a ťažké vozidlá s nízkym počtom km na liter paliva a každý deň sa vracajú na svoju základňu či do garáže. S pohonom na zemný plyn je ich prevádzka tichšia a čistejšia. Myslím si tiež, že v súčasnosti sme v mestskom prostredí pri týchto ťažkých vozidlách, ako aj v mestských prístavoch svedkami čoraz prísnejších environmentálnych štandardov, ktoré nútia spoločnosti, aby zvážili prechod na zemný plyn. Prevádzkovateľom vozových parkov aj námorných flotíl to poskytuje možnosť spĺňať tieto prísne štandardy čoraz úspornejším spôsobom.

Aj keď ste spomínali mnohé pozitívne vlastnosti týkajúce sa zemného plynu, je to stále len fosílne palivo, hoci najčistejšie. Aj na 7. Stredoeurópskom plynárenskom kongrese sme počuli od podpredsedu Európskej komisie pre energetickú úniu Maroša Šefčoviča, že zemný plyn je prechodovým, ale nie cieľovým palivom. Súhlasíte s ním?

Nuž, nerád by som veci takto škatuľkoval. Škatuľky nie sú dobré, keď hovoríme o ľuďoch, a to isté platí aj pre jednotlivé druhy palív. Po prvé, zemný plyn je z mnohých dôvodov zásadnou súčasťou budúceho energetického mixu. Prirodzene, rôzne regióny sveta čelia rozličným výzvam, a naopak majú rozličné príležitosti. Preto môžu vnímať jednotlivé palivá rôznym spôsobom. V juhovýchodnej Ázii, v Číne, je zúfalá potreba poskytnúť svojim obyvateľom žijúcim v rýchlo rastúcich veľkomestách cenovo dostupné zdroje energie, a to takým spôsobom, ktorý by nespôsobil, že sa pomaly udusia. V Afrike, kde sa počet obyvateľov v priebehu najbližších 20 až 30 rokov zdvojnásobí je v súčasnosti viac než 600 miliónov ľudí bez prístupu k energii, takže nemajú spoľahlivý zdroj elektriny, aby mohli ich deti čítať, a ulice boli bezpečné. Takže tam je obrovský dopyt po energii. A zemný plyn, ktorý je široko dostupný, nesmierne flexibilný, čoraz nákladovo efektívnejší a cenovo dostupnejší, berúc do úvahy dodávky LNG, je jednoducho kritickým palivom dneška aj zajtrajška.

David C. Carroll
je prezident Medzinárodnej plynárenskej únie počas amerického predsedníctva v triéniu 2015 až 2018 a zároveň je prezidentom a generálnym riaditeľom spoločnosti Gas Technology Institute (GTI) v Des Plaines, Illinois, USA. Do GTI prišiel v roku 2001 zo spoločnosti Praxair, Inc., kde od roku 1996 zastával viaceré technické a manažérske pozície. Je členom Spoločnosti plynového osvetlenia a predstavenstva Národnej spoločnosti pre vykurovací plyn. D. C. Carroll získal titul bakalára chemického inžinierstva na University of Pittsburgh, magisterský titul v odbore Business Administration na Lehigh University.

Rozhovor pripravil Jozef Badida, analytik portálu energieprevas.sk a bol uverejnený v časopise Slovgas





Všetky práva k webovej stránke, príspevkom a fotografiám sú vyhradené. Copyright © EpV, s.r.o., 2014-2017 | Designed & Programmed by Richard Haríň

Prehliadaním webu vyjadrujete súhlas s používaním cookies, vďaka ktorým vylepšujeme naše služby. Viac info nájdete vo VOP.