Efektívnejšie povoľovacie konanie podporí rozvoj OZE a konkurencieschopnosť Slovenska
Motivujúce ceny energie
Minulý rok sme v Európe museli čeliť astronomickým cenám energie a neskutočnej volatilite na komoditných trhoch. Forwardové ceny na referenčných burzách sa v auguste a septembri 2022 pri elektrine držali nad 500 eur/MWh a pri plyne nad 180 eur/MWh, čo logicky motivovalo mnohé firmy, samosprávy, ale aj domácnosti zamyslieť sa nad vlastnou výrobou energie, predovšetkým na báze obnoviteľných zdrojov.
Navýšené financie a ciele
Navyše, Ministerstvo hospodárstva SR minulý rok zrealizovalo výzvu z Plánu obnovy a odolnosti na podporu výstavby nových zariadení na výrobu elektriny z OZE s inštalovaným výkonom od 0,5 MW do 50 MW. Pôvodnú alokáciu 18 mil. eur dokonca navýšilo až na 39 mil. eur s tým, že ukončenie projektu, t.j. (i) nadobudnutie právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia alebo (ii) vydanie protokolu o úspešne vykonanej funkčnej skúške pripojenia zariadenia do sústavy, musí nastať do 31. marca 2026.
Tieto podporné kroky pochopiteľne súvisia s napĺňaním cieľa SR na dosiahnutie 19,2 % podielu OZE na koncovej spotrebe energie do roku 2030 a s financovaním poskytnutým z Plánu obnovy a odolnosti. Motivácia k ďalšej podpore pravdepodobne ešte porastie v súvislosti s očakávaným navýšením celoeurópskeho cieľa pre OZE z 32% na 42,5% do roku 2030 s dodatočným orientačným navýšením o 2,5%, na ktorom sa predbežne dohodli Európsky parlament a Rada EÚ. Rovnako, ani finančné zdroje z EÚ na rozvoj OZE nie sú zanedbateľné. V Pláne obnovy a odolnosti je na podporu budovania nových zdrojov elektriny z OZE a modernizáciu tých existujúcich vyčlenených 165 mil. eur. Ďalšie stovky miliónov eur na podporu OZE sú „zaparkované“ v Modernizačnom fonde či Operačnom programe Slovensko.
Koniec stop-stavu
Máme teda ciele a európske zdroje, ktoré by sa mali použiť na investičnú a nie prevádzkovú podporu a po viac ako siedmych rokoch došlo v 2021 i k ukončeniu stop-stavu. Slovenská elektrizačná prenosová sústava totiž, po dobudovaní slovensko-maďarského prepojenia, uvoľnila kapacitu na pripájanie nových zdrojov elektriny v rozsahu 1 837 MW, z čoho 407 MW a od 2023 až 577 MW rezervovala pre fotovoltické a veterné elektrárne. A navyše, voľné kapacity na pripájanie OZE vo forme lokálneho zdroja (233 MW na rok 2023) už niekoľko rokov prideľuje i samotné MH SR.
Obmedzené pripájanie väčších OZE
Dalo by sa teda očakávať, že nové zdroje sa budú vo veľkom pripájať a ich inštalovaný výkon porastie ako „huby po daždi“. Avšak reálne čísla tieto predpoklady nie celkom potvrdzujú. Jasne to dokumentuje i prezentácia Branislava Sušilu, niekdajšieho manažéra pre reguláciu vo Východoslovenskej distribučnej (aktuálne už štátneho tajomníka MH SR), z ktorej vyplýva, že pokiaľ pri malých zdrojoch do 10 kW a lokálnych zdrojoch inštalovaný výkon rastie, nejaký zádrh existuje pri veľkých zdrojoch, ktorým voľnú kapacitu určuje SEPS. Zo zverejnených údajov vyplýva, že všetkých 129 MW pridelených VSD na pripojenie fotovoltických a veterných elektrární je už rezervovaných a ako uviedol v diskusii Sušila, pri 120 MW je už podpísaná zmluva o pripojení i zaplatený distribučný poplatok. Avšak za 15 mesiacov sa reálne pripojilo menej než 0,7 MW takýchto nových zariadení. Podobný scenár sa nám ukazuje i v prípade ZSDiS a SSD, kde inštalovaný výkon pre FVE a VE je takmer všetok vyčerpaný.
Reprofoto z konferencie Smart NRG Forum, zdroj: B. Sušila
Ak teda majú daní investori zaplatený i distribučný poplatok, asi ťažko ich možno nazvať špekulantmi, ktorí zarezervovali kapacitu, ale reálne neplánujú stavať nové zdroje. Problém teda pravdepodobne súvisí s povoľovacím konaním a jeho zdĺhavosťou a náročnosťou.
Zdĺhavé povoľovacie konanie
O komplexnosti celého postupu svedčí aj to, že samotné povoľovacie konanie sa skladá z územného konania o umiestnení stavby a využití územia, stavebného a kolaudačného konania. Navyše tomuto postupu predchádza rozhodovanie podľa zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (EIA) a investori sa neraz stretnú i s konaním v rámci integrovanej prevencie a kontroly znečisťovania životného prostredia (IPKZ). Aj preto SR v rámci novej kapitoly Plánu obnovy a odolnosti – REPowerEU prichádza s celkom logickým konceptom spojenia viacerých konaní:
REPowerEU, zdroj: ÚV SR
Poslanecké novely a prezidentkino veto
Samozrejme je nevyhnutné dostať do rovnováhy právo verejnosti na jej účasť na rozhodovacom procese pri zásahoch do ŽP s prirodzenou snahou obmedziť možnú špekulatívnu činnosť jednotlivcov či združení. Zásadným problémom totiž býva preťaženie úradov spôsobená i s podávaním šikanóznych podnetov, čo sa poslanci NR SR snažili vyriešiť spôsobom, že „na zjavne nedôvodnú pripomienku sa neprihliada. Pripomienka je zjavne nedôvodná, ak sa zjavne netýka navrhovanej činnosti alebo jej vplyvov na životné prostredie“ (§ 20, ods. 4 zákona o EIA). Zároveň predmetnou novelou (z 20.12.2022) vylúčili z procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie kolaudačné konanie (§ 3, písm. j) zákona o EIA) a umožnili orgánom neprihliadať na niektoré podnety doručené po lehote (§ 29, ods. 9 a § 30, ods. 8 zákona o EIA). S týmito legislatívnymi úpravami však nesúhlasila Prezidentka SR, keďže ich možno považovať za „obmedzenie práv účastníkov konania“ a odporúčala zákonodarcom skôr „zadefinovať v zákone, čo sa rozumie pod zneužitím práva alebo šikanóznym konaním“. Parlament však nakoniec (17.02.2023) prezidentkine veto prelomil, a preto interpretácia „zjavne neodôvodnenej pripomienky“ ostane na príslušnom orgáne. Už aj z tohto dôvodu mala danej novele predchádzať verejná a odborná debata.
Podobne, cez poslanecký návrh bola nedávno (09.05.2023) schválená veľká novela zákonov v oblasti ochrany životného prostredia v súvislosti s reformou stavebnej legislatívy. Medzi najzásadnejšie zmeny, ktoré prináša je (i) integrácia povolenia stavby a posudzovania vplyvov na ŽP pod patronátom Slovenskej inšpekcie životného prostredia, (ii) obmedzenie verejnosti podať odvolanie proti rozhodnutiu vydanému v zisťovacom konaní, resp. záverečnému stanovisku, ak nebola účastníkom týchto konaní (zrušenie § 24, ods. 4 zákona o EIA), ako aj (iii) vypustenie pôsobnosti správneho poriadku na zisťovacie konanie (malá EIA). Aj v tomto prípade Prezidentka SR využila svoje právo veta, keďže podľa jej názoru, viaceré zmeny zákona o EIA „znižujú súčasný štandard participácie verejnosti v konaní o posudzovaní vplyvov na životné prostredie“. Uvidíme ako dopadne predmetná novela na poslednej riadnej schôdzi NR SR (začínajúcej 13.06.2023). Aj keď mal zákonodarca zrejmú motiváciu zefektívniť povoľovacie konanie, tak zásadné zmeny legislatívy mali byť predložené vo forme vládneho návrhu zákona a mali prejsť riadnym pripomienkovým konaním.
Obmedzené personálne kapacity
Ďalším spôsobom ako prispieť k efektívnejšiemu EIA konaniu je isto posilnenie personálnych kapacít, ich lepšia finančná motivácia a hlavne špecializácia. Práve s týmto krokom ráta aj nová kapitola REPowerEU v Pláne obnovy a odolnosti. V súčasnosti totiž úradníci okresných úradov, zodpovedajúci za EIA procesy, spadajú pod Ministerstvo vnútra SR. Možno by dávalo zmysel opätovné vytvorenie špecializovanej štátnej správy a ich presun pod Ministerstvo životného prostredia SR. Pozitívne treba isto vnímať aj ďalší cieľ, ktorý spomína slovenský REPowerEU: „zvýšenie kvality procesu EIA – dostupnosť informácií o technikách a ich súlade s najlepšími dostupnými technikami („BAT“), vrátane usmerňovania povoľovacích orgánov a poskytovania konzultácii pre potenciálnych investorov v oblasti OZE“.
Prísne prahové hodnoty
Každá členská krajina EÚ si stanovuje svoje prahové hodnoty, ktoré rozhodujú o tom či sa na navrhovanú aktivitu vzťahuje zisťovacie konanie (malá EIA) alebo rovno povinné hodnotenie (veľká EIA). Pochopiteľne je dôležité nájsť správnu mieru medzi záujmami investora a verejným záujmom na ochranu ŽP, čo vyústi do stanovenia prahových hodnôt. Za týmto účelom sme pripravili porovnanie jednotlivých krajín ohľadne hraničných hodnôt pre OZE (aktuálny zákon o EIA, návrh uvedený v REPowerEU, poslanecký návrh nového zákona o EIA, český zákon o EIA a hodnoty za Rakúsko a Nemecko zozbierané pánom Musilom zo spoločnosti INECO, s.r.o.).
Záver
S očakávaným zvyšovaním európskych cieľov, ako aj reakciou na energetickú krízu možno predpokladať zvyšujúci sa záujem o investovanie do nových zdrojov energie, predovšetkým OZE. Najväčší záujem bude pravdepodobne smerovať k fotovoltike a veterným elektrárňam, ale možno počítať aj so záujmom o budovanie biometánových staníc, keďže plynárenstvo a teplárenstvo budú musieť „ozelenieť“. Bitka o zhodnocovanie odpadov sa môže začať. Aby sa však darilo napĺňať ambície, zjednodušovanie povoľovacieho konania bude nevyhnutnosťou. Najznámejším „strašiakom“ sa v tomto zmysle stalo EIA konanie, a to svojou dĺžkou i komplexnosťou. A problém nemajú len OZE, ale aj ostatné činnosti, napríklad zvyšovanie domácej ťažby zemného plynu. Ak teda chceme posilniť konkurencieschopnosť SR, potrebujeme zefektívniť povoľovací proces. Úvod ďalšieho volebného obdobia môže byť vhodnou príležitosťou.
Jozef Badida
© Autorské práva vyhradené.
