Partnermi portálu Energie pre Vás sú:

1
2
3
4

Chcete byť informovaní?

Najnovšie

Ako mať teplo v byte počas Vianoc a nemať prievan v peňaženke

Plynárenská explózia v Rakúsku – ako sú chránení slovenskí odberatelia?

Slovensko – viac ako 5.000 úmrtí kvôli znečistenému ovzdušiu

Majte účty za energie pod kontrolou

Kalendár akcií

PR sekcia

Ako mať teplo v byte počas Vianoc a nemať prievan v peňaženke

Majte účty za energie pod kontrolou

Bezpečná prevádzka jadrových zariadení spoločnosti JAVYS

SPP získalo EU financie na výstavbu čerpacích staníc na zemný plyn

Ponuky

Voľné pozície v NET4GAS

Career at UNFCCC

Job openings at IEA

Späť na zoznam komentárov

IEA: Obnoviteľné zdroje energie čaká ružová budúcnosť

Rok 2016 bol pre obnoviteľné zdroje energie (OZE) naozaj špičkový. Dokázali totiž rásť neskutočným tempom a podarilo sa im predbehnúť všetky ostatné zdroje. A renomovaná Medzinárodná energetická agentúra (IEA) im v nasledujúcich piatich rokoch predpovedá naozaj skvelý vývoj. V nasledujúcom článku Vám predstavíme vedúce krajiny tohto rastu, očakávania, ale aj potenciálne výzvy, ktoré OZE čakajú.

Obnoviteľné zdroje energie zaznamenali rekordný nárast v roku 2016, keď sa na všetkej novej inštalovanej kapacite elektrární v celom svete podieľali až dvoma tretinami. Len pre vysvetlenie, inštalovaný výkon je parameter hovoriaci o tom, koľko elektriny sú elektrárne za normálnych podmienok schopné vyrobiť za 1 hodinu prevádzky. Podľa údajov IEA sa celkovo do siete pripojilo takmer 165 GW nových OZE elektrární, z čoho najrýchlejšie rastúcim typom boli fotovoltické elektrárne vyrábajúce elektrinu zo Slnka. Dokonca bol ich nárast taký mohutný, že prvýkrát v histórii sa stali najrýchlejšie rastúcim zdrojom, čiže predbehli aj šampióna predchádzajúcich rokov – uhlie. Za tento úspech môžu vďačiť (i) predovšetkým Číne, kde v roku 2016 pribudlo cez 74 GW fotovoltických elektrární a (ii) poklesu cien technológií. Zaznamenali sme totiž rekordne nízke ceny vysúťažené v aukciách, ktoré sa dotkli neuveriteľnej hranice 30 USD/MWh. Len pre porovnanie, v začiatkoch podpory OZE na Slovensku, sme investorom ponúkali cenu okolo 450 eur/MWh na 15 rokov. Dnes sa trhová cena elektriny na referenčnej pražskej burze pohybuje na úrovni 40 eur/MWh.

Zdroj: youtube

IEA zároveň korigovala svoje očakávania rastu OZE na nasledujúcich 5 rokov. Predpokladajú, že v rokoch 2017 až 2022 celosvetovo narastie inštalovaný výkon OZE elektrární až o 950 GW, t.j. 190 GW ročne. Hlavným ťahúňom by nemal byť nikto iný, ako „čínsky drak“, čo je spôsobené ich obavami o kvalitu ovzdušia a zároveň stanovenými cieľmi v 13. päťročnici do roku 2020. Treba pripomenúť, že svoj cieľ ohľadne fotovoltiky už Čína prekonala a pri veternej energii sa to očakáva ešte v roku 2019. Samozrejme s rozvojom obnoviteľných zdrojov idú ruka v ruke aj zákazky pre domáce spoločnosti. Pokiaľ dnes Čína predstavuje 50% celosvetového dopytu po elektrine zo Slnka, čínske firmy reprezentujú až 60% podiel na globálnej dodávke fotovoltických panelov. Dôležitá je aj ich transformácia podpory OZE, keď prechádzajú z výkupných cien elektriny, ako je to aj na Slovensku, k systému kvót, kedy majú dodávatelia elektriny povinnosť nakúpiť minimálne množstvá „zelenej“ elektriny. Pokiaľ pri prvom variante mal výrobca zabezpečený istý finančný príjem počas určeného obdobia, v druhom prípade už prebehne medzi producentmi „zelenej“ energie trhová súťaž, ktorá má zabezpečiť nižšie náklady prenesené na koncových odberateľov.

Možno trocha prekvapivo, ale USA sa druhým najrýchlejšie rastúcim trhom pre OZE. Je to určité spôsobené zvýhodneným daňovým režimom na federálnej úrovni, ako aj OZE podpornými politikami vo väčšine štátov USA, tzv. RPS (renewable portfolio standards). Je to ako pri kvóta systéme, kedy sú dodávatelia elektriny povinný do svojho portfólia zaradiť aj minimálny podiel elektriny z OZE. Tento vývoj však môže zmeniť administratíva prezidenta Trumpa, ktorý už avizoval určité korekcie daňového systému USA.

Zdroj obrázka: Windpower

Veľké očakávania sa vkladajú do Indie, ktorá má taktiež ohromný apetít po elektrine. Pochopiteľne predovšetkým po lacnej elektrine, k čomu sa výroba elektriny zo Slnka a vetra začína, vďaka zvyšujúcemu sa dopytu a zavádzaniu trhových mechanizmov, významne približovať. Je skutočne badať odklon od pevne stanovených výkupných cien smerom k aukciám, kedy zvíťazí len tá najlacnejšia technológiám. IEA v tomto smere uvádza rozpätie aukčných cien za fotovoltiku v krajinách ako India, Mexiko, Spojené arabské emiráty či Argentína v rozpätí 30-45 USD/MWh a pri veternej energii v krajinách ako India, Maroko, Čile, Egypt či Turecko v rozmedzí 35-50 USD/MWh. Dá sa očakávať, že prírastok OZE bude v Indii v nasledujúcich 5 rokoch významnejší ako v EÚ, keďže my sa už niekoľko rokov boríme s nízkym dopytom a vysokým množstvom inštalovanej kapacity.

Zdroj: IEA

Ako však správne IEA pripomína, nemožno zabudnúť ani na dôležitosť integrácie OZE do celého systému elektroenergetiky. V tomto smere sa treba zamerať predovšetkým na zvýšenie flexibility systému, aby sa trhová cena elektriny v čase nadmernej výroby zo Slnka či vetra neprepadávala do záporných hodnôt, ktoré vytláčajú konvenčné elektrárne z trhu. Bez nich sa dnes totiž nevieme zaobísť, keďže OZE nateraz nedokážu pokryť 100% dopytu po elektrine. Práve so zvyšujúcim sa podielom OZE v nasledujúcich rokoch v elektrickom mixe krajín, ako napr. Dánsko – 70%, UK, Nemecko, Írsko – cez 25% či Brazília, India, Čína – cez 10% bude nevyhnutné zaviesť viac prvkov flexibility – uskladňovanie elektriny, posilnenie sietí a cezhraničných prepojení či flexibilný odber. V opačnom prípade by investori nemuseli mať chuť do elektroenergetiky investovať, kvôli vyššej miere neistoty a chýbajúcim cenovým signálom. Aby sme teda dosiahli náš dlhodobý cieľ, spoplatnenie negatívnych externalít ako napríklad znečistenie ovzdušia či zmena klímy, bude nevyhnutné podporovať aj flexibilnejšie OZE ako napríklad biomasu, geotermálne a vodné elektrárne či zrkadlové zberače slnečnej energie, tzv. CSP.

Na rozdiel od výroby elektriny z OZE však IEA neočakáva až taký výrazný nárast OZE v doprave a v teplárenstve. V prípade biopalív, ktoré sú primiešavané do nafty a benzínu očakáva rast zo 4% v roku 2016 na 5% v 2022. V tomto smere vidíme, že aj v EÚ sa uberá smerom k biopalivám 2. generácie pochádzajúcich z komunálneho odpadu či nepoužiteľných zbytkov z lesa a poľnohospodárstva, ako biopalivám 1. generácie produkovaním z poľnohospodárskych plodín. Pri výrobe tepla je IEA o niečo optimistickejšia a predpokladá nárast OZE v teplárenstve z 9% v 2015 na 11% v 2022. Práve v tejto oblasti je EÚ svetovým lídrom.

Jozef Badida, analytik portálu energieprevas.sk

Zdroj informácií: Market Report Series: Renewables 2017







Všetky práva k webovej stránke, príspevkom a fotografiám sú vyhradené. Copyright © EpV, s.r.o., 2014-2017 | Designed & Programmed by Richard Haríň

Prehliadaním webu vyjadrujete súhlas s používaním cookies, vďaka ktorým vylepšujeme naše služby. Viac info nájdete vo VOP.