Topánka tlačí distribučky aj OZE výrobcov
Má problém financovania obnoviteľných zdrojov energie cez tarifu za prevádzkovanie systému (TPS) riešenie? Ak áno, aké? Čo je lokálny zdroj a aké sú jeho najväčšie pozitíva? Ťahajú distribučné spoločnosti a SAPI za rovnaký koniec alebo je každý z nich na druhej strane brehu? Aj o tom bol seminár FOTOVOLTIKA A OZE v roku 2017.
Tarifu za prevádzkovanie systému (TPS) sú povinní hradiť užívatelia sústavy, teda všetky domácnosti či priemysel v koncovej cene elektriny, ale aj výrobcovia elektriny. Prostredníctvom TPS sa financuje výroba elektriny (i) z obnoviteľných zdrojov energie (OZE), (ii) vysoko účinnou kombinovanou výrobou (KVET), (iii) výroba z domáceho uhlia a (iv) činnosť organizátora krátkodobého trhu s elektrinou (OKTE). Hodnotu TPS stanovuje URSO na základe plánovaných údajov. V súčasnosti je TPS vo výške 22,90 EUR/MWh, čo pre jednotlivých odberateľoch znamená signifikantných 15 - 25% koncovej ceny elektriny. Výber TPS sa sústreďuje u OKTE, ktorý následne prostriedky prerozdeľuje. Časť z nich sa dostane aj prevádzkovateľom distribučných sústav, ktorí ju následne vyplatia podporovaným výrobcom elektriny z OZE a KVET vo forme doplatku. Distribučné spoločnosti (DS) navyše od podporovaných výrobcov vykupujú elektrinu za účelom pokrytia ich strán vzniknutých pri distribúcii elektriny v sústave.
Na prvý pohľad sa zdá byť všetko v úplnom poriadku. TPS hradíme my všetci a následne je DS použitá na úhradu doplatku výrobcom elektriny z OZE/KVET. Situácia u DS je však na konci dňa iná.
„Objem financií, ktoré distribučné spoločnosti vyberú za tarifu TPS je nižší ako sú jednotlivé spoločnosti povinné zaplatiť výrobcom elektriny. Týmto mechanizmom financujeme systém rozvoja OZE,“ hovorí Tomáš Šipoš zo Západoslovenskej distribučnej spoločnosti (ZSDis)
„Takto nastavený systém znemožňuje celkové porovnanie cien v rámci EÚ. U nás je podpora OZE financovaná cez koncovú cenu elektriny, v iných krajinách existujú hybridné systémy – časť financií plynie zo štátneho rozpočtu a odberateľ nie je tak zaťažený. Ideálny systém podpory OZE, by mal byť systém bez finančného salda,“ dodal Tomáš Šipoš.
Podľa slov Branislava Sušilu z Východoslovenskej distribučnej spoločnosti (VSD)v rámci povinného výkupy elektriny na straty len 1/3 elektriny z OZE a KVET potrebuje VSD na krytie strát, 2/3 elektriny, ktoré povinne vykúpia je nadbytok. Akékoľvek povinné vykupovanie elektriny za garantované ceny deformuje trhové prostredie.
„Na doplatku VSD uhradí výrobcom viac ako neskôr cez TPS dostane od OKTE. Vzniká nám teda deficit a peniaze si musíme buď požičať alebo použiť vlastné zdroje. Nožnice sa nám čím ďalej, tým viac roztvárajú a vyzerá to tak, že systém bude generovať peniaze, aby splatil historický dlh a postupne už nebude mať ani na to,“ dodal Branislav Sušila.
„Kumulovaný dvojročný deficit za rok 2015 a ten, ktorý očakávame za rok 2016 je spolu 300 miliónov EUR – toľko za dva roky financujú DS na TPS,“ povedal Branislav Sušila.Podľa jeho slov je potrebné zastabilizovať systém, aby deficit nerástol.
Situácia pripomína začarovaný kruh a téma TPS je pre distribučné spoločnosti behom na dlhé trate. Možno by sme sa mohli inšpirovať zahraničím a tiež využívať hybridné spôsoby financovania aj prostredníctvom štátneho rozpočtu. Ale zatiaľ nám neostáva nič iné, len veriť, že regulátor zmení svoju rétoriku a výška TPS a doplatkov pre výrobcov, ktoré financujú DS, budú na miske váh vybalancované.
Zaujímavou myšlienkou, ktorá zaznela na seminári zo strany zástupcov SAPI bola tiež téma zavedenia „lokálneho zdroja“, ktorú už dávnejšie SAPI predložila vo forme legislatívneho návrhu Ministerstvu hospodárstva SR.
Čo je lokálny zdroj a aký ma byť jeho prínos? Podľa slov Jána Karabu zo SAPI ide o „zdroj elektrickej energie v objekte odberného miesta, ktorého výkon nepresiahne maximálnu rezervovanú kapacitu daného odberného miesta.“
V prípade lokálneho zdroja sa nejedná o profitabilnú záležitosť, ale ide o opatrenie na zníženie spotreby elektrickej energie.
Riaditeľka SAPI Veronika Galeková vidí v tejto myšlienke veľký potenciál pre rozvoj fotovoltiky na Slovensku aj pre veľkých hráčov, ktorí by si mohli pokrývať časť svojej spotreby vo výrobných prevádzkach z vlastnej energie. „Zároveň je to ekonomický udržateľný model, bez potreby ho financovať výkupnými cenami či inak priamo finančne dotovať. Vyžaduje akurát podporu v technických veciach (ako je pripojenie, či zodpovednosť za odchýlku). Lokálny zdroj by nemal mať žiadny dopad na koncové ceny energií, čo je pre podporu OZE a ich ďalší rozvoj zo strany štátu kľúčový argument, je však nutné ho dobre technicky pripraviť,“ vysvetlila Veronika Galeková.
Podľa slov Jána Karabu by ideálnym scenárom bolo úplne oddelenie od siete, čo však v prípade fotovoltiky úplne možné nie je, lebo by nedošlo k úspore. Lokálny zdroj nebude do siete dodávať prebytky a ak by sa tak stalo, pôjde o prebytky na úrovni technickej tolerancie, ktoré sú zadefinované v legislatívnom návrhu.
Prácu SAPI ocenil aj advokát z oblasti energetiky Pavol Poláček z advokátskej kancelárie POLÁČEK & PARTNERS s. r. o.
„Za zásadnú osobne považujem diskusiu ohľadom ďalšieho vývoja systému podpory OZE, ktorý nám tu v posledných rokoch predviedol viaceré nemilé prekvapenia. Nemožno nespomenúť aj veľmi zaujímavý návrh SAPI na zavedenie tzv. „lokálneho zdroja“, ktorý môže výrazne pozitívne ovplyvniť rozvoj zelenej energie na Slovensku. SAPI sa podarilo obhájiť si svoju jedinečnú a nenahraditeľnú úlohu pri rozvoji zelenej energie na Slovensku. Určite mnohým neuniklo, že pri tohtoročnom seminári sa podarilo nájsť tú správnu rovnováhu; na jednej strane nepopustiť zo zásad a ochrany výrobcov zelenej elektriny a na strane druhej konštruktívne spolupracovať so subjektami, ktoré sa niekedy zdajú byť na tzv. druhej strane barikády,“ uviedol Pavol Poláček.
Zástupcovia distribučných spoločností vidia v tomto návrhu priestor na novú etapu spolupráce so SAPI a ocenili ich snahu aj samotný návrh. Samozrejme k návrhu majú svoje výhrady a námety na zlepšenie, avšak asi sa začína blýskať na lepšie časy a subjekty na prvý pohľad z dvoch protiľahlých brehov hľadajú spoločnú reč.
Život je zmena a zmena je život, tak pevne verme, že iniciovaná debate na pôde SAPI prispeje k reforme súčasného pokriveného trhového prostredia v energetike.