Partnermi portálu Energie pre Vás sú:

1
2
3
4

Chcete byť informovaní?

Najnovšie

Zastavenie prepravy ruskej ropy cez Ukrajinu

RTVS :24 - Ukrajina nepredĺži dohodu s Gazpromom

RTVS :24 - MH SR: Na faktúre nikto neuvidí nárast cien

Kalendár akcií

PR sekcia

Stredoslovenská energetika mení svoju kreatívu

JAVYS súčasťou Európskej priemyselnej aliancie pre malé modulárne reaktory

SPP pokračuje vo výstavbe nabíjacích staníc

Ponuky

Voľné pozície v NET4GAS

Career at UNFCCC

Job openings at IEA

Späť na zoznam komentárov

Pár sekúnd od katastrofy

Každý už zažil momenty bez elektrickej energie. Pokiaľ sú len lokálne, trvajú pár minút, maximálne hodinu, dve, dá sa to zniesť. No začiatkom januára hrozila doslova pohroma vo forme totálneho výpadku, tzv. blackoutu na obrovskom území Európy.

Počas ôsmeho januára sme zažili najvážnejší bezpečnostný incident európskej elektrizačnej sústavy od roku 2006. Zo zatiaľ nezistených príčin bolo kvôli preťaženiu odpojené vedenia v chorvátskom Ernestinove a následne i v Srbsku a Rumunsku, kde sa toto preťaženie kaskádovite prenieslo. Následne došlo k rozpojeniu mohutnej európskej prenosovej sústavy a elektrina už ďalej nemohla medzi týmito dvoma celkami voľne prúdiť. Zrazu bol na Balkáne prebytok a v strednej a západnej Európe nedostatok elektrickej energie. V tom čase nám chýbalo 6,3 GW elektrického výkonu, čiže asi trojnásobok súčasného výkonu jadrových elektrárni Mochovce a Jaslovské Bohunice dokopy.

V dôsledku tejto mimoriadnej situácie sa znížila frekvencia elektrickej siete na úroveň, ktorá už ohrozovala fungovanie i ďalších elektrární. Vtedy museli doslova zabrať všetci prevádzkovatelia sústav vrátane nášho SEPS-u. Prijímali sa dva druhy opatrení, zvyšoval sa výkon elektrární, kde to bolo možné a zároveň sa odpájala časť spotrebiteľov, predovšetkým veľké prevádzky v Taliansku a vo Francúzsku.

Našťastie tento kritický stav trval „len“ 15 sekúnd a nedošlo k ďalšiemu rozpadu na ešte menšie „ostrovy“, ktoré by to už nemuseli zvládnuť. Hrozil totiž úplný výpadok dodávok elektrickej energie na rozľahlom území, tzv. blackout, a to kvôli vypnutým elektrárňam. A ktovie ako dlho by trvalo ich opätovné naštartovanie. Zrazu by teda nefungovali domáce spotrebiče, ale ani dodávka plynu, vody či tepla, nemali by sme mobilné spojenie ani internet, nedalo by sa natankovať, nesvietili by svetlá. Čiže bol by problém dopraviť potraviny do obchodov či chorých do nemocníc. Preto úplne stačí, ak sa o tejto potenciálnej hrozbe len zhovárame, počujú nás i kompetentní a uvedomujú si tie obrovské riziká, ktorým treba predchádzať a to posilňovaním bezpečnosti sústavy.

Od úplnej pohromy nás zachránil dostatok záložných zdrojov, predovšetkým konvenčných elektrární (plynových, uhoľných či jadrových), ktoré mohli okamžite zvýšiť svoju výrobu a zabezpečiť stabilitu siete. Solárne a veterné elektrárne sú určite perspektívne, ale nesmieme zabúdať ani na bezpečnosť sústavy, čo aktuálne zabezpečujú práve konvenčné elektrárne.

Budúcnosť je však otvorená. Podiel nestabilných zdrojov v sústave sa bude pravdepodobne zvyšovať, a na to sa treba pripraviť. Avšak zatiaľ to bez jadrových a tepelných elektrárni nepôjde. Na druhej strane ani klimatická neutralita neznamená automaticky svet bez fosílnych palív.

Jozef Badida, energetický analytik







Všetky práva k webovej stránke, príspevkom a fotografiám sú vyhradené. Copyright © EpV, s.r.o., 2014-2024 | Designed & Programmed by Richard Haríň

Prehliadaním webu vyjadrujete súhlas s používaním cookies, vďaka ktorým vylepšujeme naše služby. Viac info nájdete vo VOP. Logo na stiahnutie.