Čo môžu vláda a URSO urobiť pre prijateľné ceny energie
Aktuálne sa formujúca vláda začína pripravovať svoje programové vyhlásenie a zabezpečenie prijateľných cien energie by malo byť jej strategickým záujmom. V takom prípade bude úzka spolupráca s Úradom pre reguláciu sieťových odvetvi (URSO) a možno aj zmena jeho fungovania nevyhnutná.
Dlhodobo pociťujeme problém s nedostatočne rozvinutým trhom s energiami. Množstvo relevantných hráčov sa znižuje a predovšetkým pri regulovanej dodávke ho do značnej miery ovládajú pôvodné monopoly. V dodávke plynu bol podiel SPP v roku 2018 na úrovni 66% pri domácnostiach a 79% pri malých podnikoch. Ešte výraznejšie „zabetónovanie“ trhu je vidieť pri dodávke elektriny, kde spoločný podiel ZSE, SSE, VSE dosahoval v roku 2018 neuveriteľných 80% pri malých podnikoch a až 84% pri domácnostiach. Navyše tento segment trhu je v súčasnosti tak neatraktívny, že medzi dodávateľmi neprebieha takmer žiaden konkurenčný boj o zákazníka a alternatívnym dodávateľom sa na ňom vôbec nevypláca pôsobiť.
zdroj: Výročná správa URSO 2018
Rozhodujúcim činiteľom je URSO, ktoré nastavuje podmienky a nanešťastie, značné personálne kapacity vyčleňuje práve na reguláciu cien dodávky. Pritom by sme sa už mali uberať smerom postupnej deregulácie tohto segmentu, čím (i) umožníme dodávateľom poskytnúť nové, modernejšie produkty naviazané na reálny vývoj komoditného trhu a (ii) podporíme konkurenčné prostredie v prospech koncového odberateľa.
zdroj: Výročná správa URSO 2018
URSO by sa preto malo zamerať viac na ostatné sieťové poplatky s cieľom rozhýbať stojaté vody pri distribúcii, prenose a preprave. Potrebujeme, aby mala verejnosť prístup k detailnejším informáciám o fungovaní prirodzených monopolov a hlavne procese nastavenia výšky regulovaných poplatkov zaťažujúcich všetkých slovenských zákazníkov (domácností i priemysel). Pravdepodobne bude treba pri týchto regulovaných podnikoch, ktoré nie sú vystavené konkurencii, upraviť inštitút ochrany obchodného tajomstva. Následne by aj URSO či MH SR mohli prispieť k lepšej informovanosti o výkonnosti týchto firiem, a to napríklad porovnaním nákladov na výstavbu či prevádzku kilometra elektrických sietí či plynovodov v SR a zahraničí. Dobrým príkladom toho, že aj štátne podniky môžu byť transparentné, je rozhodnutie SEPS-ky zverejňovať detailné výsledky aukcií na nákup podporných služieb, vrátane platieb jednotlivým poskytovateľom.
zdroj: SEPS
Dôležitou veličinou, ktorá zásadným spôsobom ovplyvňuje výšku sieťových poplatkov, a tým aj koncových cien energie, avšak nevenuje sa jej dostatočná pozornosť, je hodnota majetku regulovaných subjektov (RAB). Za minulého vedenia Úradu tu už bol pokus o kontrolu majetku distribučných spoločností, čiže objektívne zhodnotenie toho, čo je, resp. nie je potrebné k výkonu regulovaných činností, ktorý však zlyhal. URSO má do 30. novembra zverejniť návrh novej Regulačnej politiky na ďalšie roky, kde bude priestor na rozpracovanie spôsobu lepšej kontroly precenenia majetku, prípadne stanovenie inej regulačnej metódy.
Ak sa teda podarí sprehľadniť jednotlivé sieťové poplatky, bude vhodné prehodnotiť aj existujúce zľavy z rôznych taríf (TSS, TPS, za rezervovanú kapacitu, za prenesenú elektrinu) či odvodu do Národného jadrového fondu, ktoré niektorých odberateľov zvýhodňujú, avšak tým pádom prenášajú väčšie finančné bremeno na plecia ostatných.
Taktiež bude vhodné URSO personálne posilniť a znížiť motiváciu prechodu jeho skúsených zamestnancov na opačnú stranu barikády, do regulovaných spoločností.
Jozef Badida, analytik portálu energieprevas.sk
© Autorské práva vyhradené.
Článok bol uverejnený Hospodárskych novinách
