Cieľ znižovania energetickej spotreby je v ohrození
Známe heslo „najlacnejšia je energia, ktorá sa ani nevyrobí“ bolo lídrami členských krajín EÚ premietnuté do cieľa znižovania energetickej spotreby do roku 2020 o 20%. Realita posledných rokov, vrátane Slovenska, však naznačuje, že ho asi len veľmi ťažko dosiahneme.
Väčšina európskych krajín je odkázaná na dovoz energonosičov zo zahraničia, spravidla z krajín mimo EÚ, čo samozrejme neprispieva k zvyšovaniu našej energetickej bezpečnosti. Navyše, klimatická zmena, urýchlená ľudskou činnosťou, vrátane extenzívnej spotreby spravidla dovážaných fosílnych palív, spôsobuje rast priemernej teploty a častokrát aj extrémne výkyvy počasia. Tieto dôvody viedli prezidentov a predsedov vlád krajín EÚ k prijatiu cieľov 20-20-20 do roku 2020, t.j. znižovaniu emisií skleníkových plynov, zvyšovaniu podielu obnoviteľných zdrojov energie a znižovaniu spotreby energie. Všetky tieto spoločné ciele boli premietnuté do národných cieľov jednotlivých členských krajín EÚ. Avšak, pokiaľ prvé dva ciele sú pre štáty záväzné, tretí cieľ ohľadne energetickej spotreby je len indikatívny a teda motivácia na jeho splnenie je určite slabšia.
Z najnovších údajov, ktoré poskytol Európsky štatistický úrad (EUROSTAT), vyplýva, že posledné tri roky, za ktoré máme konečné údaje (2015-17), sa naša spoločná spotreba energie zvyšuje.
Zdroj: EUROSTAT
Celková spotreba EÚ kulminovala v roku 2006 a odvtedy postupne klesala, až na rok 2009. Najviac sme sa priblížili k našim zámerom v roku 2014, kedy bola primárna energetická spotreba oproti cieľu z roku 2020 vyššia len o 1,9%. A keďže odvtedy sme zaznamenali jej rast, aktuálny rozdiel za rok 2017 medzi cieľom a realitou je už 5,3%. Aj Slovensko sa v tomto pomyselnom rebríčku zaradilo medzi krajiny s najvyšším nárastom a to až o 5,1% oproti roku 2016.
Zdroj: EUROSTAT
Z materiálov pripravených pre Európsku komisiu vyplývajú dva hlavné faktory nárastu spotreby energie v EÚ – počasie a ekonomický rast. To by malo platiť aj v prípade Slovenska, keďže rast HDP bol v poslednom období značný a aj teploty počas roku 2017 vyžadovali väčšiu spotrebu tepla v chladnom januári a zasa vlny horúčav spôsobili väčšiu spotrebu elektriny na chladenie.
Porovnanie rast HDP na obyvateľa SR a krajín OECD, zdroj: OECD
Podľa údajov SHMÚ bol január 2017 jeden z najchladnejších januárov na Slovensku vôbec a určite najchladnejší za posledných 30 rokov. Avšak ani leto 2017 nezaostávalo, keďže bolo abnormálne horúce.
Jozef Badida, analytik portálu energieprevas.sk
© Autorské práva vyhradené.
