Nový zákon o registri partnerov verejného sektora ide „po krku“ schránkovým firmám, ale zavádza povinnosti aj pre podnikateľov v energetike
Schránkové firmy, plytvanie verejnými financiami a obchodovanie s firmami s prapodivnou vlastníckou štruktúrou sa stali akousi hantírkou a súčasťou nášho podnikateľského prostredia. Ale všetko sa raz končí, tak verme, že vďaka novej právnej úprave z dielne Ministerstva spravodlivosti SR, účinnej od februára 2017 je takýmto praktikám koniec a obchodovanie so štátom získa vážnosť a transparentnosť ako sa patrí. Ak však podnikáte v energetike, zbystrite pozornosť, nové povinnosti to prinesie aj Vám.
Škandálov so schránkovými firmami sídliacimi v exotických rajoch je u nás celkom požehnane. Ale keďže plytvať sa nemá a tobôž nie z verejného, zasiahla pani ministerka Žitňanská a iniciovala prijatie nového tzv. protischránkového zákona, ktorého hlavným cieľom je vylúčiť z obchodovania so štátom „schránky“. Nová právna úprava by mala „vyčistiť“ mínové pole a prinavrátiť serióznosť a transparentnosť tomuto obchodovaniu, keďže sa odkryje vlastnícka štruktúra firiem až na úroveň konečného užívateľa výhod ich zápisom do registra. Situáciu netreba podceniť, pretože sankcie za nesplnenie povinnosti vôbec nie sú zanedbateľné (až do výšky závratných 1.000 000 EUR). O tom, kedy sa stávajú firmy z energetiky a možno aj domácnosti partnerom verejného sektora a prečo, sa dočítate v našom článku.
Kto je partnerom verejného sektora?
Nová právna úprava, zákon č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( „zákon o registri“) presne vymedzuje, kto je partnerom verejného sektora.
Za partnera verejného sektora teda zákon o registri označujte fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá nie je subjektom verejnej správy a:
a) je prijímateľom finančných prostriedkov z verejných zdrojov (napr. zo štátneho rozpočtu, rozpočtu obce, VÚC, z rozpočtu verejnoprávnej inštitúcie, z rozpočtu štátneho účelového fondu atď.);
b) je prijímateľom plnenia, ktorého predmetom je majetok, práva k majetku alebo iné majetkové práva verejného sektora;
c) uzatvára zmluvu, rámcovú dohodu alebo koncesnú zmluvu ako výsledok verejného obstarávania;
d) je poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, ktorý má so zdravotnou poisťovňou uzavretú zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti;
e) povinne sa zapisuje do registra podľa osobitného predpisu (napr. zákon o energetike)
f) bola na ňu postúpená alebo inak nadobudla pohľadávku voči štátu, štátnemu fondu, verejnoprávnej inštitúcii, obci, vyššiemu územnému celku alebo právnickej osobe zriadenej zákonom alebo;
g) vystupuje ako subdodávateľ vyššie uvedených subjektov.
A zároveň, vo vybraných prípadoch, musia byť verejné financie alebo majetok, ktoré prijíma nad limitom určeným v zákone o registri (jednorazovo poskytnuté finančné prostriedky musia prevyšovať sumu € 100.000,-; v úhrne poskytnuté prostriedky musia prevyšovať sumu €250.000,- v priebehu kalendárneho roku, ak ide o opakujúce sa plnenia; jednorazovo nadobudnutý majetok, práva k majetku, či iné majetkové práva, ktorých všeobecná hodnota úhrnne musí prevyšovať sumu €100.000,-). Tieto finančné limity sa však nevzťahujú na osoby povinne sa zapisujúce do registra, tým táto povinnosť vyplýva priamo zo zákona.
Podnikanie v energetike na základe povolenia
Podnikanie v energetike má svoje „móresy“ a keďže je to lukratívna oblasť ani protischránkový zákon ju neobišiel. Partnerom verejného sektora je podľa zákona o registri aj subjekt podnikajúci v energetike na základe povolenia v zmysle zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( „zákon o energetike“).
Z § 4 ods. 5 zákona o energetike je zrejmé, že osoba, ktorá vykonáva činnosti podľa § 6 ods. 2 písm. a) až g) zákona o energetike, musí byť zapísaná v registri partnerov verejného sektora. Všetky tieto činnosti sú podnikaním v energetike a vyžaduje sa na nich povolenie vydané Úradom pre reguláciu sieťových odvetví („Úrad“). Ide o nasledujúce činnosti:
a. výrobu, prenos, distribúciu a dodávku elektriny,
b. činnosť organizátora krátkodobého trhu s elektrinou,
c. výrobu, prepravu, distribúciu, uskladňovanie a dodávku plynu,
d. prevádzkovanie potrubí na prepravu pohonných látok,
e. prevádzkovanie potrubí na prepravu ropy,
f. prevádzkovanie zariadenia na plnenie tlakových nádob,
g. prevádzkovanie zariadenia na rozvod skvapalneného plynného uhľovodíka
Podnikanie v energetike na základe potvrdenia o splnení oznamovacej povinnosti
Avšak podnikať v energetike je možné nielen na základe a v súlade s povolením vydaným Úradom, ale aj v súlade s potvrdením o splnení oznamovacej povinnosti. Osoby, ktoré vykonávajú činnosť na základe tohto potvrdenia sú povinné oznámiť v lehote do 30 dní začiatok, ukončenie a zmenu činnosti Úradu.
V prípade podnikania na základe povolenia teda máte v zmysle zákona o energetike jasný scenár a povinnosť sa zaregistrovať v registri partnerov verejného sektora. Problematická situácia by však mohla vzniknúť keď podnikáte v energetike na základe potvrdenia o splnení oznamovacej povinnosti. Ide o činnosti podľa § 6 ods. 4 písm. a) až h) zákona o energetike.
Čo s výrobcami elektriny z OZE/KVET s celkovým inštalovaným výkonom do 1 MW, ktorí poberajú podporu?
V posledných rokoch vznikol na Slovensku celkom slušný biznis model založený na výrobe elektriny z obnoviteľných zdrojov energie. Táto pomerne neznáma a nepreskúmaná oblasť sa pre mnohých stala „zlatou baňou“ alebo aspoň zaujímavým si privyrobením. O obnoviteľných zdrojoch energie sa dnes veľa hovorí, sú dostupné pre všetkých a je treba sa naučiť ich využívať v náš prospech. Avšak na druhej strane, obozretnosti nikdy nie je dosť, preto aj tu treba dohliadnuť na to, aby sa nestali bezodnou studňou na plytvanie a získavanie financií od štátu. Kedy sa budú musieť výrobcovia elektriny z OZE či vysoko účinnej kombinovanej výroby s celkovým inštalovaným výkonom do 1 MW (vrátane) registrovať a prečo zistíte nižšie.
Ako sme si už uviedli osoba, ktorá vykonáva činnosti, na ktoré sa vyžaduje povolenie musí byť zapísaná v registri partnerov verejného sektora. Takouto činnosťou je napríklad výroba, prenos, distribúcia a dodávka elektriny či napríklad výroba, preprava, distribúcia, uskladňovanie a dodávku plynu. Ak by sme sa riadili rozširujúcim výkladom tohto ustanovenia mohli by sme dospieť k záveru, že teda ktokoľvek, kto podniká v energetike, napríklad ako výrobca elektriny, je povinný sa zaregistrovať, teda aj malý výrobca elektriny s inštalovaným výkonom do 1 MW, od ktorého distribučné spoločnosti vykupujú elektrinu, hoci by šlo aj o domácnosť, ak jej ročná výroba elektriny presiahne 1,5-násobok jej 12-mesačnej skutočnej spotreby a uplatňuje si podporu doplatkom v zmysle nižšie uvedeného zákona o podpore OZE (§ 4 ods. 4 zákona o energetike).
Ďalšia kritická otázka súvisí so spomínanou podporou vyplácanou distribučnými spoločnosťami v zmysle zákona č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( „zákon o podpore OZE“). Je možné túto podporu považovať za formu verejných zdrojov, a teda povinnosť registrácie, pri prekročení definovaných finančných limitov vyplýva priamo zo zákona o registri?
Z dôvodu nejednoznačnej právnej úpravy sme požiadali o stanovisko Ministerstvo spravodlivosti SR.
Čo si myslí Ministerstvo spravodlivosti SR?
„Partnerom verejného sektora je len ten podnikateľ v energetike, ktorý potrebuje povolenie. Partnerom verejného sektora však nie je ten podnikateľ, ktorý v energetike podniká na základe oznámenia,“ uviedol hovorca Ministerstva spravodlivosti SR Mgr. Peter Bubla.
„Ak však podnikateľ v energetike podnikajúci na základe oznámenia poberá od subjektov verejného sektora peňažné plnenie presahujúce finančné limity (100.000 eur jednorazovo, resp. 250.000 eur ak ide o opakujúce sa plnenie), tak má povinnosť zápisu do registra partnerov verejného sektora, ale nie z titulu, že je držiteľom verejnej licencie, ale preto, lebo poberá od štátu peňažné plnenie v zákone definovanom limite,“ dodal Peter Bubla.
Ak výška podpory, ktorú poberáte v zmysle zákona o podpore presahuje jednorazovo € 100 000 alebo úhrnne za jeden kalendárny rok €250 000, ste teda povinní sa registrovať do registra partnerov verejného sektora.
Čo si myslí Protimonopolný úrad SR?
„Právomoc rozhodovať o tom, či podpora obnoviteľných zdrojov energie predstavuje štátnu pomoc a či táto štátna pomoc je v súlade s existujúcimi pravidlami a usmerneniami v oblasti životného prostredia a energetiky, je s konečnou platnosťou vyhradená Európskej komisii,“ hovorí Mgr. Adriana Olšavská, hovorkyňa Protimonopolného úradu SR.
„V súvislosti s otázkou, aký postoj majú zaujať podnikatelia - výrobcovia elektriny z obnoviteľných zdrojov energie, vychádzajúc z § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon“), uvádzame, že títo výrobcovia elektriny z obnoviteľných zdrojov tým, že sú poberateľmi podpory vo forme doplatku od distribučných spoločností, podľa nášho názoru spĺňajú zákonnú definíciu partnera verejného sektora za predpokladu, že finančné prostriedky pre vyplácanie tohto príspevku pochádzajú z niektorého zo zákonom vymenovaných rozpočtov (napr. štátny rozpočet alebo EŠIF), a to bez ohľadu na prítomnosť či neprítomnosť prvku štátnej pomoci,“ dodáva Mgr. Adriana Olšavská.
Dokedy sa je treba registrovať?
Ak teda patríte k tejto „problémovej“ skupinke mali by ste sa riadiť vyššie uvedeným odporúčaním. Podľa zákona sú výrobcovia elektriny, ktorí podnikajú v energetike na základe povolenia, ako aj výrobcovia podnikajúci na základe potvrdenia o splnení oznamovacej povinnosti, ktorí presahujú finančné limity, povinní sa zaregistrovať do verejného registra do 31.7.2017. Návrh na zápis do registra môže za výrobcu elektriny podať len oprávnená osoba, ktorou podľa zákona o registri je len advokát, notár, banka, pobočka zahraničnej banky, audítor alebo daňový poradca.
Sankcie
Čo sa týka sankcií, tie sú tiež dosť veľké. Za porušenie povinností podľa zákona o registrácii Vám hrozí pokuta až do výšky získaného hospodárskeho prospechu alebo, ak ho nie je možné zistiť, registrujúci orgán uloží pokutu od €10.000 do €1. 000.000 . Pokutu od €10.000 až do výšky €100.000 registrujúci orgán uloží osobe, ktorá je štatutárnym orgánom, alebo každému členovi štatutárneho orgánu partnera verejného sektora, ďalej zákaz obchodovať s verejným sektorom, trestnoprávny postih či vylúčenie štatutárov až na 3 roky z obchodných spoločností.
Čo dodať na záver?
Na záver dodávame len toľko, že aj keď právna úprava neponúka jednoznačné stanovisko, je lepšie sa riadiť odporúčaním Ministerstva spravodlivosti SR a mali by ste sa vyhnúť zbytočným komplikáciám a prípadným pokutám.
BONUS:
Ako vlastne funguje podpora, ktorú vyplácajú distribučné spoločnosti výrobcom EE z OZE/KVET?
Ako príklad si môžeme uviesť slnečné elektrárne. Pred pár rokmi vznikol na Slovensku tento slušný biznis model založený na výrobe energie z obnoviteľných zdrojov. Distribučné spoločnosti húfne pripájali do siete takéto elektrárne. Elektrinu, ktorú tieto zdroje vyrobili potrebovali distribučky na krytie strát v sieti, ktoré prirodzene vznikali aj vznikajú. Otázne však je, prečo distribučné spoločnosti pripájali nové elektrárne aj vtedy, keď množstvo tejto vykúpenej elektriny prevýšilo objem elektriny potrebnej na krytie strát a vznikol tzv. prekup. Tieto prebytky musia následne distribučky predávať, čo môže byť v rozpore s unbundlingom, čiže povinnosťou oddeliť prevádzkovateľa distribučnej sústavy a dodávateľa komodity. Elektrina z OZE/KVET vyrobená v takýchto elektrárňach je povinne vykúpená distribučnou spoločnosťou, do sústavy ktorej je výrobca elektriny pripojený. Túto elektrinu distribučná spoločnosť vykúpi za cenu elektriny na straty, ktorá je určená a schválená URSO-m a zároveň vyplatí výrobcovi elektriny doplatok (ten predstavuje rozdiel medzi výkupnou cenou elektriny, ktorá je priznaná Úradom pre elektrinu vyrobenú z OZE/KVET a cenou elektriny na straty). Tieto doplatky hradia distribučné spoločnosti z vlastných zdrojov, ale spätne ich získavajú cez tarifu za prevádzkovanie systému (TPS), ktorá je zahrnutá v koncovej cene elektriny všetkých odberateľov elektriny na Slovensku, firiem či domácností. Napriek tomu sa však dostávajú do nie ľahkej situácie a tlačia pred sebou „snehovú guľu“.
Autor:
Michaela Badidová
Poznámka: Tento článok vyjadruje vlastný analytický názor autora a určite ho nemožno považovať za poskytnutie právnej služby.