Partnermi portálu Energie pre Vás sú:

1
2
3
4

Chcete byť informovaní?

Najnovšie

Zastavenie prepravy ruskej ropy cez Ukrajinu

RTVS :24 - Ukrajina nepredĺži dohodu s Gazpromom

RTVS :24 - MH SR: Na faktúre nikto neuvidí nárast cien

Kalendár akcií

PR sekcia

Stredoslovenská energetika mení svoju kreatívu

JAVYS súčasťou Európskej priemyselnej aliancie pre malé modulárne reaktory

SPP pokračuje vo výstavbe nabíjacích staníc

Ponuky

Voľné pozície v NET4GAS

Career at UNFCCC

Job openings at IEA

Späť na zoznam komentárov

Európska energetika - úspechy roku 2016 a výzvy roku 2017 očami Maroša Šefčoviča

Zaujíma Vás aký bol rok 2016 z pohľadu eurokomisára Maroša Šefčoviča a aké sú jeho vízie na rok 2017? Čo považuje za najväčšie úspechy minulého roku a aké výzvy ho čakajú v tom novom? Nech sa páči, prečítajte si náš príspevok.

Aký bol rok 2016 z Vášho pohľadu v oblasti energetiky?

Pred desiatimi rokmi bola predstava spoločnej európskej energetickej politiky takmer nemožná, nakoľko energetika sa sústreďovala takmer výlučne len na výrobu, distribúciu a spotrebu energie. Veľmi rýchlo si však členské štáty uvedomili, že riešiť plynové krízy, globálne otepľovanie či vplyv nadnárodných monopolov v energetickom odvetví dokážu najlepšie robiť spoločnými silami a holistickým prístupom, teda, ak boj proti zmenám klímy a opatrenia na prechod na nízko-uhlíkové hospodárstvo sa stanú plne integrovanou súčasťou ich energetickej politiky. Keď som teda začiatkom roku 2015 predložil projekt energetickej únie s prioritami v oblastiach dekarbonizácie, energetickej bezpečnosti, vnútorného trhu s energiami, energetickej efektívnosti a výskume a inováciách, tak tento projekt veľmi rýchlo získal širokosiahlu podporu tak na úrovni členských štátov, ako aj predstaviteľov energetického sektora.

Bol to však len začiatok, naša prvotná vízia. Posledné dva roky sa niesli v znamení predkladania legislatívnych návrhov a podporných nástrojov, ktoré sú nevyhnutné pre naplnenie našej vízie energetickej únie. Tento proces vyvrcholil v roku 2016, kedy sme predložili v histórii EÚ najväčší a najzásadovejší energetický balíček. Ním podstatne vytvárame všetky podmienky pre to, aby základy energetickej únie boli plne implementované do roku 2020. Pokiaľ bude v roku 2017 schválený členskými štátmi a europoslancami, tak budeme môcť povedať, že EÚ je plne pripravená etablovať vo svojom hospodárstve princíp udržateľnosti a ochrany životného prostredia.

Za najväčší míľnik v roku 2016 považujem však bez pochýb ratifikáciu Parížskej klimatickej dohody, o ktorej schválenie v EÚ v rekordnom čase sa postaralo práve slovenské predsedníctvo. Parížska dohoda nie je len kľúčovým právnym dokumentom, ale stala sa symbolom pochopenia skutočných potrieb našej planéty, ktorú treba chrániť pre budúce generácie. To, že nejde len o filantropické želanie, ale skutočnú potrebu prijať opatrenia na celosvetovej úrovni.

Čoho konkrétne sa teda naše návrhy týkajú? Chceme zjednotiť európsky trh v energetike do takej miery, ako tomu je pri obchode s tovarmi či službami. To bude v konečnom dôsledku viesť k nižším cenám energii vďaka hospodárskej súťaži, väčším možnostiam pre spotrebiteľov pri výbere dodávateľov, možnosti domácnosti profitovať z predaja vlastnej napr. solárnej energie, ako aj k lepšej energetickej sieti, ktorá nám umožní prepravovať obnoviteľnú energiu do zvyšku Európy z oblastí, kde je práve slnečno či veterno. Nová podoba trhu s elektrinou by mala viesť aj k lacnejším cenám pre veľkopodnikateľov, ktorí môžu len ťažko obstáť v medzinárodnej súťaži, pokiaľ platia za energie násobne viacej, ako ich medzinárodní konkurenti.

Náš balíček má taktiež silnú sociálnu dimenziu, pretože sme sprísnili podmienky na odpojenie domácností od energie. Štáty sme zároveň vyzvali, aby sa začali zaoberať tým, ako pomôžu energeticky chudobným domácnostiam. Napríklad na Slovensku minie nízkopríjmová domácnosť takmer štvrtinu svojich príjmov na faktúry za energie, pričom európsky priemer pre tento segment domácností sa pohybuje na úrovni 9%.

Veľkým úspechom bolo aj schválenie významnej časti nášho februárového balíčka k energetickej bezpečnosti, ktorý je obzvlášť relevantný pre Slovensko a ostatné štáty na východnej hranici EÚ, ktoré sa v minulosti stali obeťami plynových kríz.

Potešili ma taktiež aj celkové trendy v energetike. Každý, kto si dnes stavia rodinný dom, už zvažuje, ako ho spraviť čo najviac energeticky efektívny, či si nenainštalovať aj solárny panel alebo tepelné čerpadlo čoraz viac domácností si necháva urobiť energetický audit. Ceny technológii klesajú a stávajú sa veľkým lákadlom pre investorov. Pokračovanie nízkych cien ropy výrazne pomohlo európskej ekonomike, nakoľko bol náš celkový účet za dovoz ropy o polovicu nižší, ako tomu bolo v roku 2013.

Aké výzvy/vývoj očakávate vo Vašom sektore v roku 2017?

Kým rok 2016 bol rokom predkladania legislatívnych a podporných návrhov, rok 2017 bude pre nás v prvom rade rokom implementácie. Bude dôležité spolupracovať s členskými štátmi a poslancami Európskeho parlamentu, aby sa tieto návrhy podarilo schváliť čo najskôr.

Vo februári odštartujem svoju druhú sériu návštev po Európe, počas ktorej navštívim každý členský štát a budem hovoriť s predsedami vlád, ministrami, poslancami, podnikateľmi a občanmi o tom, ako vidia svoju energetickú budúcnosť. V rámci nášho novembrového balíčka sme totiž predstavili aj systém riadenia energetickej únie, ktorého základom budú národné energeticko-klimatické plány členských štátov. Tie musia členské štáty začať vypracovávať v priebehu tohto roku. Veľký dôraz budeme klásť na regionálnu spoluprácu.

Očakávame, že v týchto národných plánoch štáty zhodnotia svoj pokrok v napĺňaní piatich základných pilierov energetickej únie, predostrú svoje emisné záväzky na roky 2021 až 2030 a naznačia, aká je ich dlhodobá energetická vízia do roku 2050. Členské štáty by vďaka týmto národným plánom mali mať jasne stanovenú energetickú stratégiu, ako plniť svoje záväzky a zároveň prispieť k plneniu našich klimatických záväzkov na európskej, ako aj medzinárodnej scéne. Pokrok v týchto záväzkoch budeme v Komisii dôsledne každoročne monitorovať. Národné plány by nám mali pomôcť zaručiť aj lepšie prostredie pre investorov, ktorí kvôli častým zmenám v národných legislatívach zvažujú investovanie do energetického sektora.

Naše úsilie sústredíme aj na inteligentné mestá, bez ktorých nedokážeme bojovať s klimatickými zmenami. Mestá dnes pokrývajú iba 2% povrchu zeme, ale žije v nich až 50% globálneho obyvateľstva a produkujú jednu polovicu všetkých skleníkových plynov. Primátori miest sami vidia problémy spojené s klimatickými zmenami, ako napríklad hrozby častejších povodní v ich mestách či znečisteného vzduchu. Preto sa čoraz intenzívnejšie zhováram s primátormi miest o formách spolupráce, kde by viaceré mestá mohli združiť sily a vypracovať dostatočne veľké projekty pre Európsku investičnú banku. Pred pár mesiacmi sme zlúčením už existujúcich organizácií vytvorili veľmi silnú celosvetovú organizáciu Globálny dohovor primátorov a starostov o klíme a energetike, ktorému predsedám spoločne s Michaelom Bloombergom a ktorý chceme ponúknuť všetkým mestám, vrátane slovenských, na to, ako rozumne zracionalizovať a prepojiť základné služby v mestách ako sú napríklad infraštruktúra, energetické systémy, doprava, odpadové hospodárstvo a podobne.

Rok 2017 bude pre nás aj rokom nízko-uhlíkovej mobility. Predložíme dva nové legislatívne balíčky v prospech čistej a inteligentnej dopravy v Európe, ktorými chceme reagovať na aktuálny technologický pokrok v oblasti biopalív, elektromobility a tiež aj na požiadavky ľudí ohľadom ochrany životného prostredia pred znečisťovaním emisiami.

Doprava sa stáva pilierom hospodárstva 21. storočia a našou snahou je pripraviť vhodný právny rámec pre zaistenie konkurencieschopnej a čistej mobility, ktorým podporíme nové technológie, ako sú navzájom prepojené autá, autonómne riadené autá a vozidlá, ktoré budú jazdiť čistejšie, prípadne úplne bez emisií. Zároveň uvedenými návrhmi chceme zmodernizovať legislatívu, ktorá reguluje aj súvisiace otázky akými sú napr. diaľničné mýto a ďalšie smernice v oblasti dopravy.

Okrem energetickej únie, inteligentných miest, sa úzko budem venovať tiež vesmírnej politike EÚ, ktorú koordinujem v kolégiu eurokomisárov. Čo sa týka vesmírnej politiky, v tomto roku plánujeme vyslať do vesmíru ďalšie tri družice v rámci programu Copernicus, ktoré pomôžu monitorovať zmeny životného prostredia na Zemi. Európsky satelitný navigačný program Galileo, ktorý sme spustili v decembri, sa tento rok tiež posilní o ďalšie štyri družice. Našou prioritou je aby služby, ktoré tieto Európske vesmírne programy poskytujú využívalo čo najviac ľudí v ich každodennom živote.

Maroš Šefčovič

Podpredseda Európskej komisie pre Energetickú úniu







Všetky práva k webovej stránke, príspevkom a fotografiám sú vyhradené. Copyright © EpV, s.r.o., 2014-2024 | Designed & Programmed by Richard Haríň

Prehliadaním webu vyjadrujete súhlas s používaním cookies, vďaka ktorým vylepšujeme naše služby. Viac info nájdete vo VOP. Logo na stiahnutie.