Partnermi portálu Energie pre Vás sú:

1
2
3
4

Chcete byť informovaní?

Najnovšie

Poistenie Hodnota života dostupné už aj online

Významný medzinárodný úspech spoločnosti JAVYS

Wüstenrotu sa darilo aj v treťom štvrťroku

Všetky špičky štátnej digitalizácie V4 sa stretnú na kongrese ITAPA

Kalendár akcií

PR sekcia

Poistenie Hodnota života dostupné už aj online

Významný medzinárodný úspech spoločnosti JAVYS

Wüstenrotu sa darilo aj v treťom štvrťroku

Všetky špičky štátnej digitalizácie V4 sa stretnú na kongrese ITAPA

Ponuky

Voľné pozície v NET4GAS

Career at UNFCCC

Job openings at IEA

Späť na zoznam rozhovorov

Lívia Vašáková: Slovensko pri investíciách zaostáva tak za predkrízovými rokmi, ako aj za susedmi z V4

Bruselský hlas na Slovensku reprezentuje Zastúpenie Európskej komisie, ktoré sa nedávno dostalo do mediálnej prestrelky s Úradom pre reguláciu sieťových odvetví kvôli dopadom ním regulovaných cien elektriny na konkurencieschopnosť našich podnikov. Podobne kritický tón zaznel z Bruselu aj pri poukázaní na znižujúcu sa úroveň investícií smerujúcich do slovenského hospodárstva. Ďalšou oblasťou rezonujúcou vo všetkých členských štátoch, Slovensko nevynímajúc, je koncept Energetickej únie, s ktorým náš eurokomisár Maroš Šefčovič brázdi Európu. Takisto sa blíži Európsky týždeň udržateľnej energie, ktorý je určitým vzorom aj pre náš vlajkový projekt Dni energií na Slovensku 2015. Práve o týchto témach sme sa zhovárali s Líviou Vašákovou, ekonomickou radkyňou Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku (ZEK) .

Európska komisia v národnej správe o Slovensku poukázala na vysokú úroveň sieťových poplatkov zvyšujúcu cenu elektriny a negatívne ovplyvňujúcu konkurencieschopnosť našich podnikov. URSO, ktoré má v portfóliu ich reguláciu, sa však voči týmto zisteniam ohradilo a poukázalo na neporovnateľnosť zasielaných údajov za jednotlivé členské štáty EÚ. Došlo medzičasom k vyjasneniu si pozícií?
Mediálne vyhlásenia prerástli aj do pracovných stretnutí medzi predstaviteľmi Európskej komisie  a URSO a zástupcami ministerstiev hospodárstva, financií a zahraničných vecí. Od zverejnenia hodnotiacej správy sa ich uskutočnilo niekoľko na rôznych úrovniach v Bratislave, ako aj Bruseli. Podpredseda Európskej komisie pán Šefčovič taktiež napomohol diskusiám počas svojich návštev na Slovensku.
K akým záverom ste na týchto rokovaniach dospeli?
Eurostat pripravuje novú metodiku zberu údajov o jednotlivých zložkách cien elektrickej energie, ktorá uľahčí porovnanie cien a zložiek ceny medzi krajinami. Čo sa týka transparentnosti a kvality regulácie, pozitívne je, že sa o týchto témach začalo diskutovať. Všetky realizované kroky Európska komisia zohľadní v budúcich dokumentoch.
Napriek tomu, že výška cien elektriny na Slovensku je Európskou komisiou kritizovaná, v nedávno zverejnených odporúčaniach pre rok 2015 táto téma absentuje. Prečo?
V práve vydaných odporúčaniach sa Komisia nevyjadruje k téme energetiky, napriek tomu, že táto oblasť figurovala v odporúčaniach v rokoch 2013 a 2014, ako aj v hodnotiacej správe 2015. Dôvodom je, že k energetike sa Komisia komplexne vyjadrí v rámci hodnotenia pokroku pri budovaní Energetickej únie na jeseň tohto roku. Okrem oznámenia k stavu Energetickej únie, zverejní Komisia aj niekoľkostranové dokumenty k jednotlivým členským štátom, keďže energetiku budeme aj naďalej monitorovať v rámci iných procesov.
V odporúčaniach pre našu krajinu venujete významný priestor aj otázke investícií. Ako si Slovensko za posledné roky viedlo v tejto dôležitej oblasti?
Investície sú pre Európsku komisiu prioritou číslo jedna. A nejde len o finančné prostriedky, ale aj o vyber vhodných projektov a zlepšenie investičného prostredia.

Investície sú v mnohých krajinách stále pod predkrízovou úrovňou 2008. To je aj prípad Slovenska, ktoré bolo lídrom V4 v oblasti priamych zahraničných investícií. Teraz zaostáva, tak za predkrízovými rokmi, ako aj za susedmi z V4. Podobne, ako v prípade ostatných krajín regiónu, v dôsledku hospodárskej krízy došlo k zastaveniu prílevu priamych zahraničných investícií. Na Slovensku bol pokles mimoriadne prudký, čo ma nepriaznivé účinky aj na šírenie technológií, najmä vzhľadom na veľmi nízke úrovne výdavkov na výskum a vývoj na Slovensku.

K poklesu investícií v rokoch 2008 – 2013 prispel hlavne súkromný sektor, pričom za 90 % poklesu sú zodpovedné nefinančné korporácie. Investície verejnej správy predstavujú iba veľmi malý podiel na celkovom poklese, pričom zostali približne na úrovni z roku 2008. Napriek tomu platí, že investície verejnej správy na Slovensku boli najnižšie v regióne už pred hospodárskou krízou a zostávajú také aj po jej prepuknutí. Investície na Slovensku brzdí aj nedostatočná kvalita podnikateľského prostredia.

Na Slovensku chýbajú investície aj v oblasti energetiky napríklad v pri rozvoji energetickej infraštruktúry či zvýšení energetickej efektívnosti. Dlhodobo vyššie ceny elektrickej energie v porovnaní s okolitými štátmi môžu odradiť investície domácich a zahraničných firiem vo všetkých odvetviach hospodárstva.

Náš eurokomisár, pán Maroš Šefčovič je tvárou spomínanej Energetickej únie, konceptu EÚ smerujúceho k bezpečnej, konkurencieschopnej a udržateľnej energetike. Zastúpenie Európskej komisie zisťovalo postoj slovenskej odbornej verejnosti k tomuto návrhu. Aký je výsledok týchto konzultácií?
Celkovo možno povedať, že postoj k energetickej únií EÚ je veľmi pozitívny. Odborná verejnosť na Slovensku zdôraznila, že je potrebné predovšetkým riešiť konkurencieschopnosť, teda otázku vysokých cien energií ako aj   bezpečnosť dodávok.
Čo sú v tomto projekte priority vlády SR a čo súkromných spoločností?

Oficiálna pozícia vlády vyjadruje podporu projektu, avšak je proti presúvaniu regulačných právomocí na Európsku agentúru pre spoluprácu energetických regulátorov (ACER). Veľmi dôležitou požiadavkou vlády SR je aj zachovanie práva určovať národný energetický mix.

Na druhej strane, podnikateľské zväzy, opozičné strany a niektoré spoločnosti kritizovali preregulovanosť slovenského trhu s energiou a presadzovali viac súťaže na trhu čiže dereguláciu cien, zlepšenie transparentnosti regulačného rámca a niektorí aj presun regulačných právomocí na európsku úroveň. Pokiaľ ide o energetickú chudobu, väčšina spoločností dávala prednosť tomu, aby sa táto otázka riešila pomocou nástrojov sociálnej pomoci a nie prostredníctvom energetickej politiky v podobe napríklad krížových dotácií a regulácie.

Spoločnosti so zahraničnou majetkovou účasťou čakajú na rozhodnutia o budúcej podobe a fungovaní elektroenergetického trhu, tzv. market design“ a systému obchodovania s uhlíkom (ETS). Schémy podpory pre obnoviteľné zdroje energií boli kritizované veľkou väčšinou respondentov, niektorí dokonca navrhovali ich zrušenie a vystavenie OZE hospodárskej súťaži.

Silná podpora bola v konzultácií vyjadrená pre solidaritu a bezpečnosť dodávok zemného plynu, avšak pri súčasnom rešpektovaní dôležitých národných záujmov. Slovenská vláda dôrazne podporuje plynovodný projekt Eastring, ktorý by mal priviesť ruský či azerbajdžanský plyn do slovenskej kompresorovej stanice Veľké Kapušany cez Bulharsko, Rumunsko a Maďarsko. Žiaden z oslovených subjektov nevyjadril podporu pre spoločné nákupy zemného plynu, namiesto toho bola uvádzaná možnosť posilnenia dozornej úlohy Európskej komisie pred podpisom zmlúv.

Aké ďalšie kroky možno očakávať pri budovaní Energetickej únie EÚ?
Súčasťou balíčka dokumentov k Energetickej únii bol aj Akčný plán, kde boli spomenuté konkrétne kroky spolu s termínmi ich realizácie. Európski lídri na stretnutí Európskej rady 19. marca podporili projekt Energetickej únie a vyzvali konkrétne na lepšiu a rýchlejšiu implementáciu existujúcej legislatívy, zrýchlenie budovania energetických prepojení, zlepšenie regulačného rámca pre bezpečnosť dodávok elektrickej energie a plynu, zvýšenie transparentnosti pri dohodách o nákupe plynu a vytvorenie efektívnejšieho a flexibilnejšieho trhového mechanizmu, ktorý by podporoval regionálnu spoluprácu a zapojenie obnoviteľných zdrojov energie. A tak ako som už spomínala, Komisia na jeseň zverejní správu o stave implementácie Energetickej únie.
Na záver by som sa rád dotkol blížiaceho sa 10. ročníka Európskeho týždňa udržateľnej energie organizovaného Európskou komisiou od 15. do 19. júna tohto roku. Môžete našim čitateľom predstaviť túto iniciatívu, ktorá už dávno presiahla hranice EÚ?

Ide o týždeň plný diskusií, konferencií a verejných prezentácií nových technológií, ktorého hlavným cieľom je prispieť k naplneniu klimatických a energetických cieľov Európskej únie do roku 2020 v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov, energetickej efektívnosti a obnoviteľných zdrojov energie. Podujatia poskytujú priestor pre diskusiu a výmenu skúseností medzi orgánmi verejnej správy, podnikateľskými subjektmi, mimovládnymi organizáciami ale sú určené aj pre širokú verejnosť, ktorá sa zaujíma o inovatívne riešenia úspory energie a o obnoviteľné zdroje energie.

Počas celého mesiaca jún ho budú dopĺňať aj „energetické dni“ v mnohých mestách členských štátov EÚ. V tomto kontexte som veľmi rada, že portál Energie pre Vás organizuje osvetové podujatie Dni energií na Slovensku 2015 v štyroch partnerských mestách Bratislava, Košice, Banská Bystrica a Žilina.

Udalosťou týždňa bude aj odovzdávanie cien za udržateľnú energiu v Európe. V minulom roku bola na toto ocenenie v kategórií úspory energie“ v náročnej konkurencií 342 projektov navrhnutá mliekareň TAMI v Kežmarku, za projekt novej bioplynovej stanice, ktorú realizovala spoločnosť Intech.

Lívia Vašáková - Ekonomický radca na zastúpení Európskej komisie na Slovensku
Vyše 12 rokov pracuje na rôznych pozíciách v európskych inštitúciách. Od roku 2005 do januára 2013 pracovala na generálnom riaditeľstve Európskej komisie pre energetiku, kde pripravila viacero strategických analýz v oblasti modelovania, dopadových štúdií ako aj prispela k mnohým dokumentom Európskej komisie v oblasti energetickej efektívnosti, infraštruktúry, regulácie, jadra a obnoviteľných zdrojov. Od februára 2013 zastáva pozíciu ekonomického radcu na Zastúpení EK na Slovensku, kde sa venuje komunikácii európskych ekonomických a sociálnych politík. Vyštudovala Fakultu podnikového manažmentu na Ekonomickej univerzite v Bratislave a postgraduálny program Europa - Kolleg v Hamburgu. Absolvovala aj študijné programy na Johannes Kepler Universität v Linzi; Ludwig-Maximilian Universität v Mníchove; Aix-en-Provence univerzite vo Francúzsku a University of Ljubljana v Slovinsku. V súčasnosti je externou študentkou doktorandského štúdia Fakulty manažmentu, Univerzity Komenského.




Všetky práva k webovej stránke, príspevkom a fotografiám sú vyhradené. Copyright © EpV, s.r.o., 2014-2017 | Designed & Programmed by Richard Haríň

Prehliadaním webu vyjadrujete súhlas s používaním cookies, vďaka ktorým vylepšujeme naše služby. Viac info nájdete vo VOP.