Partnermi portálu Energie pre Vás sú:

1
2
3
4

Chcete byť informovaní?

Najnovšie

Zelená domácnostiam - ďalšie kolo už 23.1.2018

Ceny elektrickej energie a plynu pre domácnosti na rok 2018

J. Badida: Vysoké ceny elektriny a možné riešenia

Príspevok (dotácia) na zateplenie rodinného domu - aktuálne info

Kalendár akcií

European Gas Conference
Viedeň, 29.-31. január 2018

VYKUROVANIE 2018
Podbanské, hotel Permon, 12.-16.február 2018

PR sekcia

Ceny elektrickej energie a plynu pre domácnosti na rok 2018

Energomanažment v 21. storočí

Ako mať teplo v byte počas Vianoc a nemať prievan v peňaženke

Majte účty za energie pod kontrolou

Ponuky

Voľné pozície v NET4GAS

Career at UNFCCC

Job openings at IEA

Späť na zoznam rozhovorov

Janiš: Platby odberateľov za teplo budú kopírovať tie minuloročné

V rozhovore s bývalým poslancom Stanislavom Janišom, ktorý aktuálne zastupuje záujmy slovenských teplárov sa dozviete aj to, že ceny tepla sa budú podobať tým z roku 2017, ale aj to, že sa snažia o flexibilnejšiu reguláciu, aby mohli ponúknuť dlhodobejšiu garanciu cien tepla a byť tak konkurencieschopnejší. V teplárenstve totiž platí rovnica, čím viac pripojených odberateľov, tým nižšia fixná zložka ceny tepla pre všetkých, teda aj domácností. S. Janiš vyzdvihol aj dôležitú rolu obcí, rozhodujúcich do značnej miery o tom či sa bude počet odberateľov tepla zo systémov centrálneho zásobovania teplom (CZT) zvyšovať alebo naopak znižovať, ale nevynechal ani zimný balíček EÚ či víziu 4. generácie CZT.

Zdroj: Výročná správa URSO 2016

Už viac než polroka ubehlo od Vášho zvolenia za predsedu predstavenstva Slovenského zväzu výrobcov tepla (SZVT). S čím ste do tejto funkcie vstupovali a aké ciele ste si vo zväze stanovili?

Slovenský zväz výrobcov tepla oslavuje budúci rok (rozhovor sa uskutočnil decembri 2017, pozn. redakcie) 20 rokov svojej činnosti. Zväz dnes združuje naprieč celým Slovenskom viac ako 100 spoločností, v ktorých pracuje takmer 4 000 ľudí. Na to, aby sme sa aj v dnešnej veľmi turbulentnej dobe pohybovali v reálnom čase, potrebujeme nielen reagovať, ale byť účastní aj pri tvorbe rôznych stratégií, konceptov a podobne, lebo máme nielen záujem, ale je aj našou povinnosťou poskytovať reálnu spätnú väzbu na rôzne aktivity v energetike. A to sa dotýka aj zimného energetického balíka z dielne Európskej komisie z novembra roku 2016. Potrebujeme dopredu prečítať hlavne dopady na našich spotrebiteľov. To si vyžaduje ešte väčšiu profesionalizáciu. A práve mix členských spoločností vo zväze je dobrou základňou pre našu aktívnu angažovanosť pri tvorbe pravidiel v energetike, od národných až po tie nadnárodné, alebo ak chcete bruselské.

Niečo nás v novej pozícii prekvapilo?

Nie, neprekvapilo, možno je to už aj rokmi strávenými v energetike.

URSO prednedávnom oznámilo zvýšenie priemerných cien dodávok tepla domácnostiam v priemere o 1%. Išlo o adekvátnu úpravu ceny?

Rok 2018 bude druhým rokom päť ročného regulačného obdobia (2017-2021). Pre prvý rok regulačného obdobia, to je pre rok 2017, mali regulované subjekty povinnosť predložiť návrh ceny tepla do 30. septembra. V ďalších rokoch regulačného obdobia regulované subjekty nie sú viazané týmto termínom a cenový návrh mohli podať aj v septembri alebo v októbri. Následne má úrad 60‑ňovú lehotu na vydanie cenového rozhodnutia, preto viacerí naši členovia ešte nemajú schválené ceny tepla pre rok 2018 (rozhovor sa uskutočnil decembri 2017, pozn. redakcie).

Najväčší vplyv na zmeny platieb odberateľov za teplo má predovšetkým vývoj na trhu palív. Predpokladáme, že platby odberateľov za teplo v roku 2018 budú približne kopírovať tie tohtoročné, resp. môžu byť málo vyššie z dôvodu nárastu cien komodít. Samozrejme, okrem vývoja trhu palív má na celkové ročné náklady odberateľov za teplo vplyv aj vývoj počasia.

Zdroj: Výročná správa URSO 2016

Je súčasná cena a regulácia dostatočne motivujúca k investíciám do tepelného hospodárstva a zvyšovaniu dopytu po teple u existujúcich odberateľov, resp. nových pripojení?

Úvodom, možno pár slov k systému tvorby ceny tepla podľa regulačnej vyhlášky. Cena tepla je dvojzložková. Znamená to, že sa platia dve zložky ceny, fixná a variabilná, ktoré sú stanovené odlišnou metodikou a odlišné je aj ich účtovanie. Pri fixnej zložke ceny tepla ide o náklady, ktoré sú rovnaké bez ohľadu na to či je v danom roku zima chladnejšia alebo teplejšia, či teda musí dodať viac alebo menej tepla. Platba variabilnej zložky ceny tepla slúži dodávateľovi tepla predovšetkým na úhradu nákladov na palivo. Platba za variabilnú zložku ceny je platbou za skutočne odobraté množstvo tepla. Platí sa len za teplo, ktoré bolo skutočne odberateľovi dodané.

Je viac tém, ktoré sme s Úradom pre reguláciu sieťových odvetví v minulosti diskutovali a máme veľký záujem aj s novým vedením úradu v odbornej diskusii pokračovať. Zmeny v energetike sú tak dynamické, že je nutné na ne v záujme spotrebiteľa reagovať. Snažíme sa už dlhšiu dobu napríklad o takú zmenu filozofie regulácie, ktorá by nám umožnila byť flexibilnejší v ponúkaní našich služieb. Pri dnešnom spôsobe regulácie je náročnejšie získavať nových odberateľov, ak im nevieme ponúknuť dlhodobejšiu garanciu ceny, tak aby to bolo pre nich zaujímavé v porovnaní, napríklad s plynovým vykurovaním. Pritom v systémoch CZT platí základná rovnica, čím je väčší odber tepla, teda viac odberateľov, tým sa fixné náklady rozpočítavajú na väčšie množstvo odberateľov, teda jednotkové platby za fixnú zložku tepla odberateľom klesajú a to prináša to výhody všetkým.

Nie len o týchto problémoch, ale hlavne o nastavení pružnejšej filozofie regulácie v teple však chceme s úradom odborne diskutovať. Uvedomujeme si však, že téma regulácie nie je jednoduchá.

Do akej miery majú podiel na súčasnom stave tepelného hospodárstva aj obce a mesta, ak drvivú väčšinu systémov CZT prevádzkujú súkromné spoločnosti? Aký dôraz doteraz kládli vo svojich koncepciách rozvoja obce v oblasti tepelnej energetiky práve na systémy CZT?

Obec zohráva veľmi dôležitú úlohu pri tom ako si nastaví pravidlá na svojom území a nielen v tepelnej energetike. Od roku 2005 je obec povinná mať spracovanú koncepciu rozvoja v oblasti tepelnej energetiky a túto koncepciu využiť pri vytváraní územno-plánovacej dokumentácie obce. Túto koncepciu je obec povinná aktualizovať minimálne raz za 5 rokov. Nedovolím si hodnotiť jednotlivé koncepcie, ale čím je koncepcia konkrétnejšia, tým lepšie pre všetkých účastníkov.

Zdroj: Výročná správa URSO 2016

Cieľom tejto koncepcie je vytvoriť pre obec legislatívne podmienky na udržateľnú a bezpečnú dodávku tepla obyvateľstvu, vrátane ochrany životného prostredia, lebo kvalita ovzdušia na sídliskách je priamo úmerná množstvu komínov na nich. Sústavy tepelných zariadení mimo veľkých teplární prešli pri transformácii do majetku obcí a miest. Dnes je situácia vlastníctva a spravovania týchto zariadení od mesta k mestu iná ako v minulosti, ale obce zohrávajú kľúčovú úlohu pri vydávaní záväzných stanovísk k investičným zámerom na výstavbu tepelných zariadení. Navyše sú obce aj stavebným úradom posudzujúcim tieto investičné zámery.

Aký vplyv na Vaše odvetvie (cenu tepla) mala januárová kríza spojená s navýšením fixnej zložky distribučnej ceny plynu a následná úprava pre vybrané tarify odberateľov? Pretavila sa táto zmena do cien tepla?

My sme boli mimo tohto diania, naše ceny tepla nestúpali. Čo by sme privítali, aby distribučné poplatky za plyn boli primerane upravené pre všetkých výrobcov tepla, malých aj veľkých, aby nedochádzalo k diskriminácia spotrebiteľa.

Po januárovej kauze cien energií bola prijatá novela zákona o regulácii. Využili politici šancu pri zmene tohto zákona?

Pre nás je kľúčová Regulačná politika a cenová vyhláška o regulácii cien v teple. Zmena zákona sa dotýkala hlavne rozdelenia Regulačnej rady a úradu, čo hodnotíme pozitívne a zmeny menovania predsedu úradu. Pre nás je podstatné ako úrad funguje, nie ako je menovaný jeho predseda.

Čo očakávate od nového vedia URSO?

Profesionálny, otvorený prístup k regulovaným subjektom.

Podľa návrhy zimného balíčka Európskej komisie majú členské štáty vynaložiť úsilie na dosiahnutie ročného nárastu podielu energie z obnoviteľných zdrojov (OZE) v dodávkach tepla a chladu o 1%. Podiel OZE na dodávkach tepla v SR sa v súčasnosti pohybuje okolo 25%. Čo by plnenie tohto záväzku v slovenských reáliách znamenalo a je vôbec splniteľný?

Veľmi podrobne sme analyzovali zimný balík Európskej komisie a spracovali sme podrobné stanoviská ku 3 smerniciam, o efektívnosti, hospodárnosti budov a podpore obnoviteľných zdrojov energie, pripomienkovali Riadne stanoviská SR, rokovali sme s MH SR, MDV SR. Sledujeme a pripomienkujeme aj pozície Rady EÚ k smerniciam, komunikujme s inými teplárenskými združeniami najmä z ČR, Nemecka.

Tempo a množstvo rokovaných legislatívnych návrhov, nedostatok času na vecnú diskusiu zúčastnených strán, neumožňuje robiť žiadne reálne analýzy dopadu. Dnes mi diskusia, resp. nediskusia o zimnom balíku zo strany EÚ pripadá ako preteky s časom a úprimne neviem prečo. Preteky prebiehajú aj v tom, či to bude „len“ percento, alebo dve percentá, ako sa objavuje v materiáloch Európskeho parlamentu, lebo vraj je Európska komisia málo ambiciózna. My dnes nevieme povedať čo urobí každoročné percento naviac OZE v našich systémoch, aké OZE vôbec môžeme ešte etablovať v našich systémoch, čo to bude stáť a aký to bude mať dopad na ceny pre spotrebiteľa.

Podľa nášho názoru je preto nutné zachovať flexibilitu a kompetencie pre členské štáty a nastaviť rozvoj a ďalšiu modernizáciu teplárenskej infraštruktúry so zohľadnením lokálnych podmienok, dopadu na ceny energií pre spotrebiteľov. Zároveň nastaviť si reálne ciele a časovú trajektóriu v oblasti ďalšieho využitia OZE. Podporujeme tiež mechanizmy vedúce k zachyteniu a využitiu odpadového tepla a využitie nízko emisných technológií využívajúcich zemný plyn.

Práve umožnenie vstupu aj iných výrobcov/dodávateľov do systémov CZT, pokiaľ teplo vyrábajú z OZE alebo ide o odpadné teplo, napríklad prebytočné teplo z priemyslu, vyzerá to ako nabúranie monopolnej pozície CZT a súčasných výrobcov tepla. Tento návrh Európskej komisie asi nepodporujete...

V našej legislatíve je už dnes nastavený systém vstupu tretích strán. Filozofia Európskej komisie dobre nechápe, čo je to sieťové odvetvie, keď na jednej strane stále viac a viac reguluje a na druhej strane sa chce hrať na trh. Lenže v sieťových regulovaných odvetviach trh nahrádza regulácia, lebo ak by bol možný trh, tak nie je regulácia. A z toho pramenia návrhy, ktoré idú v konečnom dôsledku proti spotrebiteľovi.

Na druhej strane, od CZT sa v budúcnosti očakávajú komplexnejšie úlohy ako len dodávka tepla a teplej vody. Ide o koncept tzv. 4. generácie CZT. Môžete nám ho bližšie predstaviť?

Koncept inteligentných miest, ktorý Európska komisia presadzuje má vytvárať nové podmienky pre život občanov v mestách a týka sa aj využívania a rozvoja energetickej infraštruktúry. Cieľom je míňať menej energie, mať zdravšie ovzdušie, používať OZE, recyklovať a energeticky využívať odpad.

Zdroj: Výročná správa URSO 2016

A systémy CZT sú akoby predurčené na plnenie týchto cieľov. Už dnes naše systémy vytvárajú v mestách inteligentný energetický systém. Naše zdroje a rozvody tepla boli budované a rozvíjané spolu s rozvojom mestských aglomerácií, hlavne bytovej a komunálnej výstavby a občianskej vybavenosti. Už dnes sme v úlohe integrátora energetickej infraštruktúry, ktorá dokáže efektívne prepájať výrobu a spotrebu, umožňuje vo svojej tepelnej infraštruktúre skladovať energiu (v podobe tepla) v čase jej prebytku. Naše systémy umožňujú efektívne využívať rôzne zdroje energie, ktoré v meste vznikajú, vrátane obnoviteľných zdrojov, odpadového tepla a podobne. Hlavne pri presadzovaní obnoviteľných zdrojov energie, ktorých výkon je závislý od počasia, teda ich výroba sa nedá predikovať a vzniká nerovnováha medzi okamžitou výrobou a potrebou energie, sú to práve systémy CZT, ktoré dokážu efektívnejšie implementovať OZE alebo kombinovanú výrobu elektriny. Toto individuálne, roztrieštené zdroje po budovách nikdy nedokážu zabezpečiť. Význam a úloha CZT bude stúpať.

Prichádzajúce nové trendy v energetike prinášajú pre nás nové príležitosti a výzvy. Slovenské teplárenstvo môže byť lídrom v týchto trendoch, ale potrebuje:

1. mať možnosť investovať do zvyšovania energetickej efektívnosti a využitia inovatívnych postupov a technológií,

2. mať možnosť vytvárať individuálne obchodné modely prispôsobené potrebám našich odberateľov a novým výzvam,

3. zabezpečiť pre všetkých spotrebiteľov energie pravdivé, neskreslené a úplné informácie o ich nákladoch na energie,

4. mať možnosť uzatvárať dlhodobé a garantované kontrakty ako nevyhnutný predpoklad pre plánovanie dlhodobých investícii a

5. zmeniť filozofiu regulácie, ktorá prospeje spotrebiteľom aj dodávateľom.

Aké výzvy sú pred Vami a celým teplárenstvom na Slovensku (v roku 2018)?

Sektor teplárenstva na Slovensku s efektívnym využitím a ďalším modernizovaním vybudovanej infraštruktúry (teplárenskej a plynovej) potrebuje pozitívne signály, aby sme doň mohli aj naďalej investovať a pokračovať v modernizácii systémov centrálneho zásobovania teplom, ktoré svojou podstatou slúžia obyvateľom miest, v ktorých sú vybudované. K tomu je potrebný intenzívny dialóg medzi všetkými zainteresovanými s cieľom nastaviť legislatívne a regulačné prostredie motivujúce k rozvoju tepelnej energetiky v prospech všetkých odberateľov.

Čo by ste zapriali našim čitateľom v prebiehajúcej vykurovacej sezóne a novom roku 2018?

Vašim čitateľom by som zaprial v novom roku v prvom rade pevné zdravie a bezpečné, spoľahlivé, ekologické, efektívne a komfortné TEPLO DOMOVA zo systémov CZT lebo „Spoločne je to pohodlnejšie a výhodnejšie“.

Ing. Stanislav Janiš

Absolvent Stavebnej fakulty Vysokej školy technickej v Košiciach a Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity. Stavbyvedúci, námestník riaditeľa Univerzitnej nemocnice v Martine, prednosta Mestského úradu v Martine, poslanec Národnej rady Slovenskej republiky, člen a predseda Výboru Národnej rady SR pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu. Od roku 2012 konateľ poradenskej spoločnosti ENJA, s.r.o., (oblasť energetiky, teplárenstva, obnoviteľných zdrojov a regulácie), šéfredaktor energetického portálu OENERGETIKE.SK, od roku 2017 predseda predstavenstva Slovenského zväzu výrobcov tepla so sídlom vo Zvolene.





Všetky práva k webovej stránke, príspevkom a fotografiám sú vyhradené. Copyright © EpV, s.r.o., 2014-2017 | Designed & Programmed by Richard Haríň

Prehliadaním webu vyjadrujete súhlas s používaním cookies, vďaka ktorým vylepšujeme naše služby. Viac info nájdete vo VOP.