Krásne spieva a je aj eko - Sima Martausová
Hudba je každodennou súčasťou našich životov aj bez toho, aby sme ju vyhľadávali. Spríjemňuje nám voľné chvíle, cestu v aute, dôležité životné udalosti, ale aj bežnú dennú rutinu. My vám prinášame rozhovor so speváčkou, ktorej piesne zanechávajú stopu a povznášajú ľudskú dušu. Čo pesnička, to zážitok a hlboké zamyslenie. Reč je o mladej, talentovanej a originálnej speváčke Simone Martausovej, ktorá miluje hudbu, dobrú kávičku a o jej vzťahu k téme trvalo udržateľného rozvoja.
1. Aký je tvoj vzťah k téme trvalo udržateľného rozvoja, resp. čo si pod tým predstavuješ ty?
Uvedomujem si, že žijeme príliš rýchly život a okolo nás sa deje veľa vecí. Tému trvalo udržateľného rozvoja som začala intenzívnejšie vnímať až v poslednom období. Ja osobne to považujem za postupný vývoj a zmenu, ktorú sama vidím v spôsobe môjho života. A aj keď vždy je možné urobiť viac, snažím sa v celej tejto problematike nájsť cestičky ako sa správať ekologicky a robiť niečo pre naše životné prostredie. Najsilnejším momentom, ktorý ma ovplyvnil a prinútil zamyslieť sa nad touto témou bola turistika. Mám veľmi rada slovenskú prírodu a už zopár rokov trávim svoj voľný čas v Tatrách. Vždy ma však zamrzí, keď zbadám niekde len tak odhodený obal od keksu alebo prázdnu plastovú fľašu. V žiadnom prípade sa nechcem stavať do pozície „sudcu“, ale je dôležité, aby sme si vážili ten nádherný dar – čistú prírodu, ktorá je tu pre nás. Ja sa v takých prípadoch snažím začať od seba a keď vidím nejaký odpad, vezmem ho a vyhodím potom niekde do koša.
2. Je skvelé, že to vnímaš a chválime ťa za to, že voľne pohodený odpad vyzbieraš a berieš so sebou. Snáď to inšpiruje aj ostatných. Máš pravdu v tom, že téma trvalo udržateľného rozvoja začína byť súčasťou našich životov a je dôležité robiť postupné malé kroky, ktoré budú v konečnom dôsledku obrovským krokom vpred. Spomínala si, že sa snažíš nájsť si cestičky ako sa správať ekologicky a robiť niečo pre naše životné prostredie. Ktoré to sú? Čo ty a móda? Patríš k nákupným maniačkam? (smiech)
Vnímam fakt, že aj odpad je vlastne surovina, ktorú vieme druhotne veľmi dobre využiť, preto má v podstate význam dbať na to aj pri samotnom nakupovaní. Mám viacero kamarátov, ktorí sa práve týmto zaoberajú, a tým ma pozitívne inšpirujú. Čo sa týka módy, ako každá žena, aj ja sa rada oblečiem pekne. Pre mňa je však prvoradé to, ako sa v tom oblečení cítim a nie to, či je práve „trendy“. Mala som obdobie, na strednej škole, kedy som si kupovala oblečenie aj podľa toho, čo nosili kamarátky, ale z tohto som už vyrástla. Asi to bude aj tým, že starnem (smiech).V šatníku mám zopár kusov oblečenia, ktoré mám rada, cítim sa v ňom dobre, a to obmieňam. Myslím si, že keď má človek svoju identitu a oblieka sa podľa toho, čo sa mu páči, vyzerá v tom aj najlepšie. Tým nechcem povedať, že by si človek nemal obliekať to, čo je moderné, štýlové, môže, ak sa v tom cíti byť sám sebou a je autentický. O tom to celé je, byť originálny a slepo nenapodobňovať len momentálne vzory a trendy, ak keď sú určené odborníkmi.
3. Tvoj vzťah k prírode je pozitívny. Okrem toho, že chodievaš na turistiku, máš napríklad aj vlastnú záhradu, kde si niečo dopestuješ?
Zatiaľ nemám vlastnú domácnosť a ani záhradu, ale veľmi živo si to viem predstaviť. Raz keď si založím vlastnú rodinu, budem vďačná za takúto možnosť. Považujem to za užitočné a krásne dopestovať si vlastné ovocie, zeleninu, bylinky. Teším sa ako budem oberať zo stromu vlastné marhule a piecť z nich svojim blízkym koláče. Mám dojem, že sa všetko akoby opakuje a ten jednoduchý a zdravý spôsob života, ktorí viedli naši starí rodičia začína byť opäť atraktívny. Napríklad uvediem len taký príklad, čo mi vravel môj ocko. On keď bol malý chlapec, tak mali doma len kozu a kozie mlieko. Pre nich bolo vtedy kozie mlieko oveľa menej vzácne ako to kravské. Teraz naopak sú kozie výrobky raz také drahé ako kravské. Tým chcem povedať to, že ten spôsob života našich predkov bol jednoduchý, ale prirodzene zdravý, kvalitný a šťastný. Dnes ho opäť hľadáme a vnímame jeho vzácnosť a čaro. Ja mám veľmi rada slovenské výrobky a vždy keď je možnosť, podporujem slovenských farmárov. Rada nakupujem na trhu. Jednak kvôli kvalite a chuti, ale tiež si veľmi vážim prácu týchto ľudí a aspoň takto, svojím nákupom ju chcem podporiť. Načo napríklad kupovať papriku z Maroka, keď pani na trhu má stokrát lepšiu, z vlastnej záhradky. Ale na druhej strane vnímam aj to, že lokálne potraviny sú drahšie ako napríklad paprika z Maroka a nie každý má možnosť a financie kúpiť si kvalitnejšie, domáce potraviny, čo ma mrzí.
4. Veru, že niet nad domáce, lokálne produkty. Pravdou a smutným paradoxom však je, že slovenské výrobky sú pre „majetnejších“ a tie z Maroka sú dostupnejšie. Otázna ostáva ich kvalita. Poďme ďalej. Čo ty a doprava a obnoviteľné zdroje energie?
Obnoviteľné zdroje energie, tam som teda úplne doma. (smiech). To je pre mňa momentálne akási španielska dedina a ako som spomínala, keďže nemám vlastnú domácnosť, momentálne to nemám vyriešené nijako. V budúcnosti však túto možnosť nevylučujem. Čo sa týka dopravy, dlhé roky som auto nevyužívala vôbec. Momentálne, keďže koncertujeme po celom Slovensku, by to bez auta nešlo. Výdobytky je treba využívať a ani nie je možné ich z našich životov vylúčiť, všetko však s mierou. Ak to teda nie je nutné, auto nepoužívam. Ale na moju obranu, ak sa to ráta uvádzam, že v obchodných centrách nevyužívam eskalátor, ale klasické schody (smiech). Teda, niekedy ich využívam, ale väčšinou ma baví ísť po normálnych schodoch a obehnúť všetkých, ktorí sa vezú v rade na eskalátore (smiech).
5. Tvoja hudba má dušu a dovolím si tvrdiť, že poslucháčov pozitívne ovplyvňuješ, minimálne mňa určite. Každá pieseň so sebou prináša akési ponaučenie, je zo života a núti nás zamyslieť sa. Vieš si predstaviť, že by si mohla svojou hudbou ľudí inšpirovať ku ekologickému spôsobu života?
To je ťažká otázka, keďže pri tom ako tvorím, nikdy nemám tento cieľ. Keď skladám piesne, nemám zámer moralizovať alebo niekoho poučovať. Moje piesne sú mojou osobnou výpoveďou aktuálneho stavu, pocitov a myslenia. Keď sa nakoniec aj niekoho dotknú a dokonca ho pozitívne ovplyvnia, vnímam to ako malý zázrak. Viem si však predstaviť, že náš rozhovor a táto téma by mohli byť pre mňa osobnou inšpiráciou, ale nie cielenou niekoho poučovať alebo mu ukazovať životné smerovanie.
6. Blížime sa ku koncu, preto ťa na záver poprosím o malé posolstvo pre našich čitateľov.
Ján Pavol II. raz povedal, že je našou povinnosťou neškodiť životnému prostrediu. Že každý človek je zodpovedný za to, v akom stave je prostredie, v ktorom žijeme. To sa mi veľmi páčilo a súhlasím s ním. Všetkým čitateľom (vrátane seba) od srdca želám, aby dennodenne nachádzali radosť v jednoduchých veciach, v láske, v hodnotách, v odpúšťaní a milovaní, a nie v tom, čo aj tak raz pominie.
Ďakujeme ti za veľmi príjemný rozhovor a prajeme ešte veľa skvelých pesničiek!
