Partnermi portálu Energie pre Vás sú:

1
2
3
4

Chcete byť informovaní?

Najnovšie

Poistenie Hodnota života dostupné už aj online

Významný medzinárodný úspech spoločnosti JAVYS

Wüstenrotu sa darilo aj v treťom štvrťroku

Všetky špičky štátnej digitalizácie V4 sa stretnú na kongrese ITAPA

Kalendár akcií

PR sekcia

Poistenie Hodnota života dostupné už aj online

Významný medzinárodný úspech spoločnosti JAVYS

Wüstenrotu sa darilo aj v treťom štvrťroku

Všetky špičky štátnej digitalizácie V4 sa stretnú na kongrese ITAPA

Ponuky

Voľné pozície v NET4GAS

Career at UNFCCC

Job openings at IEA

Späť na zoznam rozhovorov

David Carroll: Európa musí investorom v plynárenstve vyslať pozitívne signály

Pokiaľ v prvej časti rozhovoru David Carroll, prezident Medzinárodnej plynárenskej únie, prezentoval výhody zemného plynu, v druhej časti rozhovoru debatuje o ekonomických dôsledkoch bridlicej revolúcie v USA, budúcom exporte skvapalneného plynu (LNG), ale investičnej stabilite plynárenského prostredia v Európe. Pán Carroll v rozhovore s energetickým analytikom Jozefom Badidom z portálu energieprevas.sk, uvádza: „...náš priemysel sa odráža od dna a nízke ceny energií vedú spoločnosti k organickým investíciám, budovaniu nových výrobných kapacít a zároveň lákajú medzinárodné firmy k presídľovaniu svojich prevádzok do USA“. Rovnako nepochybuje o tom, že „zemný plyn je kritickým palivom dneška aj zajtrajška“, a aj preto odporúča Európanom vytvárať pre investorov v plynárenstve rentabilné prostredie.

Pozrime sa aj do vašej domoviny. Pokiaľ viem, počet vrtov v USA má klesajúcu tendenciu, kým na druhej strane je ťažba bridlicového plynu na vzostupe. Mohli by ste nám vysvetliť túto paradoxnú situáciu?

V prvom rade, menší počet vrtov je reakcia voľného trhu na signály v oblasti dopytu a cenotvorby. Ťažiarenské odvetvie dokáže reagovať rýchlo a v krátkom čase zvýšiť, resp. znížiť ťažbu plynu. Po druhé, v poslednom čase sme boli svedkami ohromného pokroku v oblasti vývoja technológií a ťažby, aj z hľadiska rýchlosti, akou sú ložiská navŕtavané a vyťažené, ako aj v oblasti identifikácie oblastí s veľmi bohatými zdrojmi plynu. Ložiská sa tak stávajú do veľkej miery predvídateľné, nákladovo efektívne, rýchlo uskutočniteľné a vysoko výkonné z hľadiska ťažby. Inými slovami, dosahujeme vyšší objem ťažby zemného plynu s menším počtom vrtov a objemom kapitálových investícií. Ďalším faktorom je, že dokonca aj keď počet vrtov klesá, existuje veľké množstvo ložísk, ktoré už boli navŕtané, ale neboli vyťažené. Inými slovami, neprešli procesom hydraulického frakovania a čakajú na ten správny signál z trhu.

Ak je toto odvetvie také pružné, dalo by sa očakávať, že v súčasnom prostredí nízkych cien ropy a plynu sa celková ťažba zníži. Je to naozaj tak?

Áno, sledujeme výrazné zníženie v oblasti kapitálu preinvestovaného do ťažby ropy a plynu, rádovo až o 40 až 60 percent. Rovnako sme boli svedkami mierneho poklesu v ťažbe ropy, ktorého príčinou boli nižšie kapitálové výdavky. Je to opäť už spomínaná reakcia nášho odvetvia na cenové signály. Na druhej strane pozorujeme, že americký dopyt po plyne sa každoročne zvyšuje. Predovšetkým v oblasti ako je výroba elektriny, kde plyn nahrádza uhlie. Rovnako sledujeme, ako sa náš priemysel odráža od dna a nízke ceny energií vedú spoločnosti k organickým investíciám, budovaniu nových výrobných kapacít a zároveň lákajú medzinárodné firmy k presídľovaniu svojich prevádzok do USA.

To ale znamená, že aj európske výrobné závody by mohli byť ochotné presťahovať sa z Európy do USA kvôli lacnejšiemu plynu...?

Minulý október som mal možnosť vystúpiť ako rečník na jednej konferencii v Nemecku, kde som na jednom „slide“ uviedol 11 spoločností a investícií, ktoré sa v poslednom čase presťahovali z Nemecka do USA. A mimochodom, 5 z nich boli petrochemické výrobné závody spoločnosti BASF. Avšak v poslednom čase sme svedkami poklesu cien komodít pre európsky priemysel, a ak tento trend pretrvá, tak presídľovanie do USA sa bude určite spomaľovať.

Domnievate sa, že tieto znížené ceny dokážu nejako ohroziť americký export LNG?

Vieme o tom, že v Austrálii budú v krátkom čase sprevádzkované zariadenia schopné exportovať veľký objem LNG, čo bude predstavovať obrovské navýšenie LNG kapacity. Tieto objemy sú do veľkej miery vypredané, a to vedie k tlaku na ceny. Vzniká tak nákladovo veľmi efektívny nový zdroj zemného plynu, predovšetkým pre nesmierne rýchlo rastúci ázijský trh. Teraz sa dostávame k USA, ktoré budú vďaka šiestim, alebo siedmim budovaným a jednému už fungujúcemu LNG terminálu, v budúcnosti veľkým poskytovateľom kapacity. To vytvára ohromný záujem celého sveta, nielen Ázie, či Európy. Tento svet bude v nadchádzajúcich desaťročiach potrebovať veľké objemy energie. Európa ju bude potrebovať aby nahradila klesajúcu domácu ťažbu. Rozvíjajúce sa ekonomiky ho budú potrebovať, aby pokryli svoju potrebu v oblasti urbanizácie, a aby zásobovali energiou strednú triedu v dôsledku dramatického nárastu svojho obyvateľstva. Takže americký zemný plyn si svoje odbytisko nájde. Európa má na výber veľké množstvo zásobovacích trás, či už sú to plynovody z rôznych regiónov, domácu ťažbu a možnosť importu naprieč celým kontinentom. Európania si však v každom prípade budú musieť položiť otázku týkajúcu sa bezpečnosti dopytu. Ponúkajú dostatočné záruky, aby im investori sprístupnili dodávku zemného plynu?

To je dobrá otázka a na 7. Stredoeurópskom plynárenskom kongrese sme od pána Šefčoviča počuli, že Európa bude vďaka realizácii rôznych úsporných opatrení potrebovať menej plynu. Do istej miery si preto dokážeme predstaviť aká je odpoveď, a táto neistota investorov týkajúca sa dodávok plynu do Európy s najvyššou pravdepodobnosťou pretrvá aj v budúcnosti.

Európa predstavuje rozvinutú ekonomiku podobne ako USA. Našim argumentom bolo a je, že potrebujeme všetky formy energie plus energetickú úspornosť, aby sme čistým a zodpovedným spôsobom naplnili potreby nášho hospodárstva. Ak sa pozrieme na Európu, vidíme výrazné stimuly poskytované obnoviteľným zdrojom, ktoré sú však v niektorých prípadoch neefektívne. Ekonomický aspekt je napriek tomu dôležitý a my sme tak svedkami dovozu lacného uhlia, ktoré nahrádza plyn. To je však v protiklade s túžbou znížiť emisie uhlíka a mať čisté ovzdušie. A nie je to len diskusia o mixe palív používaných pri výrobe elektriny, pretože zemný plyn je prirodzene aj východiskovou surovinou. Takže napríklad plány BASF a iných spoločností premiestniť svoju výrobu do USA súvisia s vysokou cenou plynu ako suroviny, a nie primárne s cenou elektriny.

Ako ste správne uviedli, ekonomický aspekt je podstatný. Avšak Európa vo všeobecnosti nie je požehnaná zlomovou bridlicovou revolúciou, čo znamená, že uhlie a ropa sú ekonomicky výhodnejšie v rámci teplárenstva a elektroenergetiky, resp. v sektore dopravy. Aký je teda váš recept: stimuly pre plyn, alebo prísnejšie environmentálne normy?

Dostupnosť a cenová výhodnosť plynu v USA nám umožňuje sprísňovať naše environmentálne normy. Dokážeme ich dodržať pomocou zemného plynu a obnoviteľných zdrojov, čo nás zároveň nebude ekonomicky znevýhodňovať pri spĺňaní uvedených cieľov. Klesajúce ceny dodávok plynu v Európe prostredníctvom plynovodov alebo LNG terminálov znížia cenovú prirážku (tzv. price premium) medzi plynom a uhlím. Takže ak si spojíte zmenšujúcu sa cenovú prirážku s prísnejšími environmentálnymi normami, eliminujete neefektívne dotácie a reflektujete externality, ktoré využívanie uhlia a ropy prináša vášmu hospodárstvu, dospejete k riešeniu, že zemný plyn musí zohrávať kľúčovú úlohu pri spĺňaní vašich environmentálnych a hospodárskych potrieb.

Aký by bo záverečný odkaz našim čitateľom?

Európa by mala investorom poskytovať istú úroveň spoľahlivosti - netvrdím, že úplnú istotu – v tom, že dopyt po zemnom plyne bude existovať aj naďalej, a že investície do plynárenskej infraštruktúry, ktorá privádza do Európy čistý, cenovo dostupný a flexibilný zdroj energie, budú z dlhodobého hľadiska rentabilné.

David C. Carroll
je prezident Medzinárodnej plynárenskej únie počas amerického predsedníctva v triéniu 2015 až 2018 a zároveň je prezidentom a generálnym riaditeľom spoločnosti Gas Technology Institute (GTI) v Des Plaines, Illinois, USA. Do GTI prišiel v roku 2001 zo spoločnosti Praxair, Inc., kde od roku 1996 zastával viaceré technické a manažérske pozície. Je členom Spoločnosti plynového osvetlenia a predstavenstva Národnej spoločnosti pre vykurovací plyn. D. C. Carroll získal titul bakalára chemického inžinierstva na University of Pittsburgh, magisterský titul v odbore Business Administration na Lehigh University.

Rozhovor pripravil Jozef Badida, analytik portálu energieprevas.sk a bol uverejnený v časopise Slovgas





Všetky práva k webovej stránke, príspevkom a fotografiám sú vyhradené. Copyright © EpV, s.r.o., 2014-2017 | Designed & Programmed by Richard Haríň

Prehliadaním webu vyjadrujete súhlas s používaním cookies, vďaka ktorým vylepšujeme naše služby. Viac info nájdete vo VOP.