Partnermi portálu Energie pre Vás sú:

1
2
3
4

Chcete byť informovaní?

Najnovšie

Poistenie Hodnota života dostupné už aj online

Významný medzinárodný úspech spoločnosti JAVYS

Wüstenrotu sa darilo aj v treťom štvrťroku

Všetky špičky štátnej digitalizácie V4 sa stretnú na kongrese ITAPA

Kalendár akcií

PR sekcia

Poistenie Hodnota života dostupné už aj online

Významný medzinárodný úspech spoločnosti JAVYS

Wüstenrotu sa darilo aj v treťom štvrťroku

Všetky špičky štátnej digitalizácie V4 sa stretnú na kongrese ITAPA

Ponuky

Voľné pozície v NET4GAS

Career at UNFCCC

Job openings at IEA

Späť na zoznam článkov

Lídri G7 a šéfovia energetických spoločností na jednej lodi

Tak ako sa blíži decembrový termín parížskej konferencie o klimatických zmenách (COP 21), kde sa očakáva prijatie globálnej klimatickej dohody, narastá počet iniciatív podporujúcich tento krok či už z radov politikov, ako aj biznisu.

V júni sa v bavorských Alpách stretli lídri siedmych priemyselne najrozvinutejších krajín sveta (G7) a EÚ a popri dôležitých medzinárodných otázkach sa zaoberali aj problematikou klimatických zmien. Hostiteľka, kancelárka Merkelová (Nemecko), prezidenti Hollande (Francúzko), Obama (USA), Juncker (Európska komisia) a Tusk (Európska Rada) a premiéri Cameron (UK), Abe (Japonsko), Renzi (Taliansko) a Harper (Kanada) zdôraznili potrebu dekarbonizácie svetovej ekonomiky do konca 21. storočia. V tomto duchu podporili odporúčania medzinárodného panela OSN o klimatických zmenách na zníženie emisií skleníkových plynov o 40-70% do roku 2050 oproti obdobiu 2010 spoločne s ostatnými krajinami, pričom sa prikláňajú k hornej hranici tohto cieľa. Ide o historické vyhlásenie lídrov skupiny G7 podporujúce dekarbonizáciu a napomáhajúce nízko-uhlíkovým investíciám. Na druhej strane tejto vízii chýbajú jasné kontúry, keďže spôsoby naplnenia tohto cieľa zatiaľ neprezradili. Dôležitým signálom je tiež ich silné odhodlanie prijať záväznú klimatickú dohodu alebo iný dokument s právnymi účinkami, čím naznačili záujem obísť republikánmi ovládaný americký Kongres. Taktiež opätovne potvrdili svoj kodanský záväzok každoročne zmobilizovať do roku 2020 aspoň 100 miliárd dolárov určených na zmierňovanie negatívnych dopadov klimatických zmien. Nanešťastie Zelený klimatický fond, z ktorého by mali čerpať práve rozvojové krajiny, doposiaľ obsahuje „len“ zlomok tejto sumy - 10 miliárd dolárov.

Neopomenuteľným je taktiež volanie šéfov šiestich ropno-plynárenských spoločností z Európy po spoplatnení uhlíka. Helge Lund z BG Group, Bob Dudley z BP, Claudio Descalzi z Eni, Ben van Beurden zo Shell-u, Eldar Sætre zo Statoil-u a Patrick Pouyanné z Total-u vo svojom liste žiadajú vlády k odstráneniu neistoty a nejednoznačnosti pri zavádzaní opatrení v boji proti klimatickým zmenám. Práve spoplatnenie uhlíka by podľa nich malo byť základom stabilného, dlhodobého a ambiciózneho politického rámca, ktorý jasne nasmeruje investície od špinavších technológií spaľovania uhlia k čistejším riešeniam využívania zemného plynu. Pochopiteľne, takýto krok zdraží ich biznis, no poskytne im stabilitu a predvídateľnosť pre ďalšie investície. Taktiež zvýhodní ich fosílne portfólio ropy a zemného plynu, keďže predovšetkým druhé menované palivo dnes čelí vážnym problémom ohľadnom svojej konkurencieschopnosti. Treba však korektne priznať, že spaľovaním zemného plynu, na rozdiel od využívania uhlia, sa do atmosféry uvoľňujú o polovicu nižšie emisie CO₂ a takmer žiadne prachové častice.

Na následnej konferencii OPEC-u rozprúdil autor tohto článku diskusiu panelistov práve na tému spoplatnenia uhlíka. Zatiaľ čo Maria van der Hoeven, riaditeľka Medzinárodnej energetickej agentúry, vyzvala ropné spoločnosti na väčšiu mieru aktivity v boji proti klimatickým zmenám, keďže opatrenia prijaté na parížskom samite ich môžu nemilo prekvapiť, Abdalla El-Badri, generálny tajomník OPEC-u bol k tejto téme celkom zdržanlivý. Zaujímavo ale vyznela požiadavka Rexa Tillersona, šéfa amerického ExxonMobil (spoločnosti, ktorá sa k európskej iniciatíve spoplatnenia uhlíka nepridala), na nákladovo neutrálne riešenie. Ak by boli nejaké peniaze za spaľovanie fosílnych palív vyberané, mali by podľa neho ostať v tomto priemysle, napríklad na podporu technológie zachytávania a uskladňovania uhlíka.

Je potrebné si uvedomiť, že svet je v otázke zavádzania princípu „znečisťovateľ platí“ nejednotný. Austrália s konzervatívnym premiérom Abottom síce zrušila uhlíkovú daň, no kanadská provincia Alberta, kde sa nachádzajú bohaté náleziská ropných pieskov, ju naopak zvyšuje. Pokiaľ ide o schému obchodovania s uhlíkom, tak najväčšia funguje v EÚ, ale už od roku 2016 by ju mal predbehnúť celonárodný čínsky systém. Práve zapojenie Číny, ako najväčšieho emitenta CO₂ vo svete, môže byť rozhodujúce pre úspešný postup v pri zmierňovaní následkov a adaptácii na zmenu klímy.

Jozef Badida
analytik portálu energieprevas.sk

© Autorské práva vyhradené

Jednotlivé časti článku boli postupne uverejňované v médiách pod názvami Lídri G7 a EÚ volajú po dekarbonizácii ekonomík do konca storočia, Ropno-plynárenské spoločnosti žiadajú spoplatnenie uhlíka a ANALYTIK: Svet je pri téme spoplatnenia uhlíka nejednotný.

Viac informácii o ceste ľudstva ku klimatickej dohode nájdete TU.



Všetky práva k webovej stránke, príspevkom a fotografiám sú vyhradené. Copyright © EpV, s.r.o., 2014-2017 | Designed & Programmed by Richard Haríň

Prehliadaním webu vyjadrujete súhlas s používaním cookies, vďaka ktorým vylepšujeme naše služby. Viac info nájdete vo VOP.