Slovensko – energetický uzol „odsúdený“ na spoluprácu so susednými štátmi
Slovenská republika je vďaka výbornej polohe predurčená byť prirodzeným ohniskom prepájania severných a južných, západných a východných hospodárskych a obchodných záujmov. Kvôli unikátnej polohe je „odsúdená“ na spoluprácu so svojimi partnermi a susedmi – zaznelo z úst predsedu vlády Slovenskej republiky – Róberta Fica.
Investície a regulácia v energetike, o tom bol 15. ročník medzinárodnej odbornej konferencie ERRA (Energy Regulators Regional Association), ktorý sa konal v Bratislave v rámci oficiálneho programu slovenského predsedníctva v Rade Európskej únie. Ako vo svojom príhovore uviedol predseda Úradu pre reguláciu sieťových odvetví Jozef Holjenčík, pre Slovenskú republiku je to veľká česť a zodpovednosť zároveň.
Konferenciu poctil svojou návštevou aj premiér Slovenskej republiky Róbert Fico, ktorý veľkú časť svojho príhovoru venoval cezhraničným projektom v plynárenstve a téme elektroenergetiky.
„Slovenská republika má 77 % obcí, v ktorých žije 94 % obyvateľstva splynofikovaných, čo z nás urobilo druhú najplynofikovanejšiu krajinu v Európe po Holandsku“, povedal premiér Róbert Fico. Avšak k tomuto je potrebné povedať aj to, že značná časť populácie plyn na vykurovanie nevyužíva alebo len v obmedzenej miere. Kvôli vysokým cenám plynu domácnosti čoraz viac kúria drevom.
Prioritou vlády Slovenskej republiky je podporiť investície do prepojení plynárenskej infraštruktúry Slovenskej republiky s okolitými štátmi a vytvoriť podmienky pre investičné projekty. Významným projektom, ktorý premiér spomenul je plynovod s Maďarskom. Plynovod už bol uvedený do komerčnej prevádzky a podporila ho aj Európska únia sumou 30 mil. Eur.
V súčasnosti je, ale tento plynovod využívaný v minimálnej miere, takže spoločnostiam, ktoré ho postavili, zisk neprináša. Na druhej strane podľa energetického analytika z Maďarska Pétra Kaderjáka výhodou existencie tohto plynovodu je nižšia cena plynu u našich južných susedov.
Ďalej premiér vyzdvihol reverzný tok na Ukrajinu, ktorým podľa jeho slov Slovensko doslova zachránilo svojho východného suseda, avšak čo povedané nebolo, sú jeho výhody pre Slovensko. Tento projekt bol vynikajúcim krokom prinášajúcim zisky spoločnosti eustream, keďže ukrajinský dopyt po plyne z Európy je ohromný.
„Pre Slovenskú republiku ako energetický uzol je nie menej dôležité vybudovanie poľsko – slovenskej plynárenskej siete, ktorá by mala byť uvedená do prevádzky v roku 2019. Po 40 rokoch by vďaka tomuto prepojeniu mala byť stredná Európa prepojená nielen z východu na západ, ale aj v smere sever – juh,“ povedal premiér a dodal, že tento prepoj zvýši bezpečnosť dodávok zemného plynu do celého regiónu.
Bude táto investícia potrebná a návratná? Alebo na ňu doplatí len konečný spotrebiteľ? Existuje tu reálna hrozba jeho nevyužitia, keďže výstavbu podobných projektov majú naplánované aj Poľsko s Ukrajinou a Poľsko s Českom.
„V súvislosti so zvyšovaním energetickej bezpečnosti je potrebné zdôrazniť nevyhnutnosť budovania infraštruktúrnych projektov v energetike, avšak vždy by mal byť zachovaný princíp solidarity konsenzu a hľadania win - win riešení – ekonomických výhod pre obe strany,“ uviedol predseda vlády Róbert Fico.
V rámci svojho príhovoru sa zmienil aj o projekte multiregionálneho významu v oblasti plynárenstva, a to Eastring. Vyzdvihol jeho strategický význam ako projektu spoločného záujmu na úrovni Európskej únie. „Význam tohto projektu čo sa týka energetickej bezpečnosti strednej a južnej Európy je nesporný. Umožňuje prístup krajín juhovýchodnej Európy k nedostupným likvidným západoeurópskym trhom, čo výborne prispieva k budovaniu vnútorného trhu s energiami,“ dodal premiér.
Zabudol, ale dodať, že tento projekt je dôležitý aj pre spoločnosť eustream, ktorá si vďaka nemu zachová postavenie významnej „prepravnej tepny“ a Slovensko nepríde o výnosy z prepravy plynu.
K projektu Nord Stream 2 zopakoval všeobecne známy postoj vlády Slovenskej republiky, podľa ktorej tejto projekt podkopáva dôveru k pripravovanej Energetickej únii. Je toto jediný dôvod alebo sa Slovensko bojí, že príde o zisky z prepravy plynu?
Slovenská republika má dynamický investičný vývoj aj v odvetví elektroenergetiky. „Slovensko kladie dôraz na optimálne využívanie domácich zdrojov energie a nízkouhlíkové hospodárstvo ako sú obnoviteľné zdroje energie a jadrová energetika. Naďalej plánujeme využívať jadrovú energetiku v rámci energetického mixu, avšak otázka jadrovej bezpečnosti je pre nás absolútnou prioritou,“ zdôraznil premiér Fico. Za najdôležitejšie sa v tomto ohľade považuje dostavba blokov III a IV v Mochovciach a po uvedení tohto zdroja do prevádzky by malo mať Slovensko prebytkovú tzv. „proexportnú“ bilanciu elektriny.
Na tomto mieste je potrebné dodať, že bez posilnenia elektrického profilu na Maďarsko, nedokážeme túto nadbytočnú elektrinu vyviezť z krajiny.
Z hľadiska modernizácie slovenskej elektroenergetiky je významné aj zavedenie inteligentných meracích systémov a rozvoj inteligentnej siete. V rámci inovačných projektov premiér spomenul prečerpávaciu vodnú elektráreň Ipeľ, či energetické zhodnocovanie komunálnych odpadov a hovoril aj o dôležitom investičnom dokumente Národný infraštruktúrny plán na roky 2018 - 2030, ktorý stanoví priority vlády vo vzťahu k investíciám do hospodárskej a sociálnej infraštruktúry vrátane záväzného časového a finančného plánu ich realizácie.
Podľa slov premiéra má tento plán prispieť k mobilizácii súkromných zdrojov pri výstavbe kritickej infraštruktúry na Slovensku, a to tým, že vytvorí predvídateľné investičné prostredie umožňujúce efektívnejšie vynakladanie verejných zdrojov za súčasne sa znižujúceho rizika pre súkromný kapitál.
Predseda vlády sa v závere svojho vystúpenia venoval aj Energetickej únii a vyjadril presvedčenie, že má potenciál stať sa dôležitým projektom, ktorý zabezpečí väčšiu hospodársku súťaž a dodávku energií z nízkouhlíkových zdrojov za dostupné ceny pre spotrebiteľov a jej budovanie bude viesť k súdržnosti a synergii v rozvoji hospodárstva a energetiky v Európskej únii. Zároveň vyzdvihol aj pôsobenie podpredsedu Európskej komisie a komisára pre Energetickú úniu Maroša Šefčoviča.
Predseda URSO Jozef Hojlenčík vyjadril sympatie projektu Energetickej únie a považuje ju za veľmi ambiciózny a zároveň aj realizovateľný plán za predpokladu, že bude zabezpečená stabilizácia dodávok, každá krajina bude mať právo na voľbu svojho energetického mixu a energia bude dostupná pre každého, aby nevznikol prebytok energie a deficit odberateľov.
V tomto ohľade očakávame koncom kalendárneho roka „zimný legislatívny balíček“ pripravený Európskou komisiou, ktorý by mal prispieť k náprave deformovaného trhu s elektrinou.
Premiér Fico poukázal aj na to, že dôsledné využívanie regulačného rámca na stabilitu cien energií je dôležitým nástrojom podporujúcim rast hospodárstva, konkurencieschopnosť priemyslu a kvalitný život slovenských domácnosti a zároveň zdôraznil, že vláda SR podporí zabezpečenie ochrany zraniteľných odberateľov vrátane riešenia energetickej chudoby.
Vízia ochrany zraniteľných odberateľov je síce veľmi sympatická a pozitívna, avšak nie je správne „hodiť všetkých do jedného vreca“. Nie každý odberateľ je zraniteľný, preto plošná regulácia cien nie je riešením energetickej chudoby. Práve naopak, takéto konanie môže rozvoj trhu skôr brzdiť.
Premiér v závere dodal, že vláda Slovenskej republiky bude v súlade s právom Európskej únie a vnútroštátnym právom vytvárať podmienky pre nezávislosť regulačného orgánu pri plnení jeho úloh. Dúfajme, že vláda SR bude v tejto myšlienke „iba“ pokračovať a týmto vyjadrením nás nenúti myslieť si, že dosiaľ regulačný úrad pri plnení svojich úloh nezávislý nebol.
