Partnermi portálu Energie pre Vás sú:

1
2
3
4

Chcete byť informovaní?

Najnovšie

Poistenie Hodnota života dostupné už aj online

Významný medzinárodný úspech spoločnosti JAVYS

Wüstenrotu sa darilo aj v treťom štvrťroku

Všetky špičky štátnej digitalizácie V4 sa stretnú na kongrese ITAPA

Kalendár akcií

PR sekcia

Poistenie Hodnota života dostupné už aj online

Významný medzinárodný úspech spoločnosti JAVYS

Wüstenrotu sa darilo aj v treťom štvrťroku

Všetky špičky štátnej digitalizácie V4 sa stretnú na kongrese ITAPA

Ponuky

Voľné pozície v NET4GAS

Career at UNFCCC

Job openings at IEA

Späť na zoznam komentárov

Zastavenie prepravy plynu cez Ukrajinu je hrozbou. Riešenia existujú.

Zdá sa, že tohtoročná zima bude miernejšia, aspoň čo sa týka prepravy ruského plynu do Európskej únie. Výsledkom trilaterálnych rokovaní medzi Ruskou federáciou, Ukrajinou a Európskou komisiou by mal byť ďalší zimný balíček na najbližšiu vykurovaciu sezónu - október 2015 až marec 2016. Ruská vláda dočasne zruší clo na vývoz zemného plynu pre Ukrajinu, ktorý následne Naftogaz nakúpi od Gazpromu za peniaze požičané od medzinárodných finančných inštitúcií a EÚ. Podľa slov pána Maroša Šefčoviča, podpredsedu Európskej komisie, by sa mala cena ruského plynu pre Ukrajinu znížiť z 251 na 232 amerických dolárov za 1000 m³. Kyjev natlačí ďalšie 2 miliardy m³ plynu do svojich podzemných zásobníkov a zabezpečí tak nerušený tok ruských dodávok do Európy počas nadchádzajúcej zimy. Celkom úspešné rokovania. Avšak je skutočne potrebné riešiť túto situáciu rok čo rok? Nie je už povesť zemného plynu dostatočne pošramotená? Majú sa európski zákazníci každú sezónu obávať či budú ich obydlia vyhriate a či dokážu zabezpečiť technologické procesy vo svojich fabrikách?

Odpoveď je, samozrejme, negatívna a toky plynu z Ruska do Európy majú byť neprerušené. Historicky, ešte za sovietskych čias, boli plynovody budované cez územie dnešnej Ukrajiny, z čoho prirodzene ťaží aj Slovensko. Nanešťastie, vzťahy Rusov a Ukrajincov po osamostatnení nie sú vonkoncom „ružové“, čo sa prejavuje aj v energetike. V rokoch 2006, 2009, 2014 a 2015 Gazprom reálne zastavil dodávky plynu na Ukrajinu, čím vždy vystrašili aj Európu. Hoci sa spotreba plynu v EÚ v posledných rokoch znižuje, stále sme od tejto komodity značne závislí. Aké páky teda máme k dispozícii na predchádzanie či riešenie potenciálnych tranzitných sporov?

Priamo medzi EÚ a RF, čiže odberateľom a dodávateľom, bol v 2009 dohodnutý a v 2011 aktualizovaný osobitný mechanizmus včasného varovania. Obe strany sa majú zavčasu informovať už aj o náznakoch tranzitnej krízy týkajúcej sa nielen plynu, ale aj ropy či elektrickej energie, situáciu spoločne konzultovať a nachádzať riešenie. Nanešťastie bola táto procedúra prijatá post-factum, čiže po takmer 2 týždňovom zastavení dodávok plynu do EÚ cez Ukrajinu v 2009. Odvtedy k úplnému zastaveniu tranzitu cez Ukrajinu nedošlo, hoci na jeseň a v zime 2014, Rusi pomerne zásadným spôsobom krátili dodávky svojim európskym odberateľom, denne aj o 50%.

Teoretickú možnosť riešenia tranzitného sporu v minulosti aj dnes predstavuje Dohovor o energetickej charte. Ako nám prezradil pán Urban Rusnák, generálny tajomník Sekretariátu Energetickej charty, v 2009 „jasne došlo k porušeniu tranzitných záväzkov vyplývajúcich z Dohovoru, keďže jednotliví aktéri sporu boli povinní zabezpečiť nerušenú prepravu plynu do Európy. Ako ďalej dodáva, „žiadna z dotknutých strán, vrátane Slovenska však nevyužila svoje práva vyplývajúce z Dohovoru či už bezprostredne v čase krízy [napr.: ustanovenie zmierovateľa] alebo na kompenzáciu spôsobených strát“.

Kríza v roku 2009 sa tiež stala príležitosťou na hľadanie preventívnych riešení, čoho výsledkom je aj mechanizmus včasného varovania v rámci Energetickej charty. Na rozdiel od spomínaného bilaterálneho postupu na úrovni EÚ – RF, tento nástroj je univerzálny, a teda otvorený všetkým signatárskym krajinám (vrátane prepravujúcej Ukrajiny). Zároveň predstavuje neutrálnu platformu na transparentnú výmenu informácií a budovanie dôvery medzi krízou zasiahnutých štátmi. Princípy tohto mechanizmu boli využité už v čase eskalácie napätia medzi Ukrajinou a Ruskom v roku 2014. S cieľom predísť hrozbe opätovného zastavenia tokov ruského plynu cez Ukrajinu, zvolal pán Rusnák v marci a apríli niekoľko zasadnutí kontaktnej skupiny zloženej zo zástupcov oboch dotknutých krajín, EÚ a Kazachstanu, v 2014 predsedajúceho Konferencii o energetickej charty. Následne sa začali trilaterálne rokovania, ktoré viedli k dohode na zimnom balíčku 2014/2015.

Platformy a fóra na diskusiu a prevenciu teda máme k dispozícii, avšak ústredným problémom rusko-ukrajinských obchodných vzťahov v energetike je nedoriešená minulosť. Pokiaľ sa totiž neznormalizuje pozícia Gazpromu na Ukrajine, ktorá dnes bráni riadnej preprave v smere z EÚ, budú neustále existovať obavy z prerušenia tokov plynu cez územie nášho východného suseda. Práve tie následne slúžia ako vynikajúci argument pre budovanie alternatívnych trás obchádzajúcich Ukrajinu, ako napríklad Nord Stream II v Baltskom mori. Preto by malo byť v najvyššom záujme SR prispieť k štandardizácii tokov plynu na slovensko-ukrajinskej hranici.

Jozef Badida
analytik portálu energieprevas.sk

© Autorské práva vyhradené.







Všetky práva k webovej stránke, príspevkom a fotografiám sú vyhradené. Copyright © EpV, s.r.o., 2014-2017 | Designed & Programmed by Richard Haríň

Prehliadaním webu vyjadrujete súhlas s používaním cookies, vďaka ktorým vylepšujeme naše služby. Viac info nájdete vo VOP.