Partnermi portálu Energie pre Vás sú:

1
2
3
4

Chcete byť informovaní?

Najnovšie

Poistenie Hodnota života dostupné už aj online

Významný medzinárodný úspech spoločnosti JAVYS

Wüstenrotu sa darilo aj v treťom štvrťroku

Všetky špičky štátnej digitalizácie V4 sa stretnú na kongrese ITAPA

Kalendár akcií

PR sekcia

Poistenie Hodnota života dostupné už aj online

Významný medzinárodný úspech spoločnosti JAVYS

Wüstenrotu sa darilo aj v treťom štvrťroku

Všetky špičky štátnej digitalizácie V4 sa stretnú na kongrese ITAPA

Ponuky

Voľné pozície v NET4GAS

Career at UNFCCC

Job openings at IEA

Späť na zoznam komentárov

Drahá elektrina? Za ceny je zodpovedný regulátor

Klasická odpoveď, ktorá zaznieva z úst vládnych predstaviteľov už niekoľko rokov. Naposledy sme si ju mohli vypočuť od pána Vazila Hudáka, ministra hospodárstva SR, na diskusnom stretnutí s podnikateľskou sférou organizovanom Francúzsko-slovenskou obchodnou komorou. Tento krát bol tým odvážnym pán Rémi Girardon, generálny riaditeľ trnavského PSA Peugeot Citroën, ktorý v mene zástupcov biznisu, zamestnávajúceho a platiaceho dane na Slovensku, poukázal na vysoké ceny elektriny v porovnaní so zahraničím. Akosi sme si už na tieto volania podnikateľov zvykli a pravdupovediac na chvíľu zahrmí, všetka vina sa opäť zvalí na regulátora (prípadne Brusel) a ide sa ďalej s dodatkom „veď Úrad pre reguláciu sieťových odvetví je nezávislý orgán a politici ho ovplyvňovať nemôžu“. Bodaj by to tak skutočne bolo, a nie len od politikov, ale aj všetkých záujmových skupín, predovšetkým samotných regulovaných subjektov. Avšak kto nastavuje právny rámec, v akom sa môže regulátor hýbať? Predsa tí istí politici, ktorí sa posledných pár rokov zbavujú zodpovednosti za výšku cien elektriny na Slovensku .

Aby sme lepšie porozumeli problematike „kto, čo môže a nemôže“, je nevyhnutné rozmeniť si štruktúru ceny elektriny „na drobné“. V koncovej cene elektriny totiž my, odberatelia, hradíme komoditu, sieťové poplatky a štátne priority regulované URSO-m, odvod do národného jadrového fondu (NJF) a dane.

Začnime teda tým, na čo politici priamy vplyv naozaj nemajú a to je komodita, ktorú producent vyrobí a odberateľ spotrebuje. Samotná elektrická energia sa totiž predáva na voľnom, veľkoobchodnom trhu, hoci dnes značne deformovanom rôznymi štátnymi zásahmi. Na pražskej burze, čo je klasický vzťah dopyt - ponuka, sa v súčasnosti cena silovej elektriny s dodávkou v roku 2016 pohybuje na úrovni 32 eura/MWh. Firmy navyše platia aj trhovú cenu za dodávku elektriny, keďže tá nie je regulovanou položkou, na rozdiel od domácností a malých podnikov.

Vývoj ceny elektriny s dodávkou v roku 2016 (F PXE SK BL CAL-16), Zdroj: Pražská burza PXE

Ďalšou časťou ceny, ktorej určenie výšky je už v kompetencii regulátora sú sieťové poplatky a štátne priority. Prvá skupina súvisí s prevádzkou elektrickej sústavy a URSO ich výšku určuje v závislosti od veľkosti používaného majetku a oprávnených nákladov prenosovej a regionálnych distribučných spoločností. V roku 2014 dosahovali výšku 44,58 eura/MWh a samotný pán premiér Fico označil ich tvorbu za „úplnú alchýmiu“. Podobne je tomu aj pri určovaní maximálnych cien za dodávku elektriny domácnostiam a malým podnikom. Avšak nemali by to byť práve politici, ktorí pripravia právny rámec pre transparentnú reguláciu? Prečo by nemala mať verejnosť prístup k údajom o majetku a nákladoch regulovaných firiem, keďže od nich závisia koncové ceny?

Druhou skupinou sú štátne priority, ktoré do cien elektriny „prepašovala“ exekutíva či parlament, ale ich výšku, pod označením tarifa za prevádzkovanie systému (TPS), už stanovuje URSO. V roku 2014 sme teda všetci prispievali na (i) podporu obnoviteľných zdroje energie (OZE) sumou 14,36 eura/MWh, (ii) kombinovanú výrobu elektriny a tepla (KVET) vo výške 2,81 eura/MWh, (iii) ťažbu uhlia na Hornej Nitre čiastkou 4,43 eura/MWh a (iv) na činnosť Organizátora krátkodobého trhu s elektrinou (OKTE) išlo 0,22 eura/MWh. Pochopiteľne, každá vláda je oprávnená určiť si svoje priority, avšak mali by byť takto skryte financované cez koncové ceny elektriny?

K mimo regulovaným položkám môžeme zaradiť odvod do národného jadrového fondu, ktorý aktuálne dosahuje úroveň 3,31 eura/MWh a je plne v kompetencii vlády SR. Ide o úhradu historického dlhu spojeného s likvidáciou havarovanej jadrovej elektrárne A1 a odstavenej V1 v Jaslovských Bohuniciach a nakladaním s vyhoretým palivom. Opätovne teda vyvstáva otázka či má byť tento historický deficit spred roka 1995 splácaný cez faktúry súčasných odberateľov elektriny.

Poslednou, ale určite nie najmenšou zložkou cien elektriny sú dane, ktorých sadzbu stanovuje NR SR. Súčasná sadzba DPH je 20% a firmy platia aj spotrebnú daň z elektriny vo výške 1,32 eura/MWh.

Práve sme teda preukázali, že politici môžu zásadným spôsobom ovplyvniť ceny elektriny. Buď dokážu určiť výšku nejakej položky priamo (odvod do národného jadrového fondu, dane, sociálna podpora ťažby uhlia) alebo nepriamo cez zmenu legislatívy (podpora OZE/KVET, OKTE, pravdepodobne aj sieťové poplatky).

Nanešťastie v posledných rokoch tieto kompetencie politici využívali k prijímaniu nesystémových a selektívnych riešení . Jednému síce pomohli, no zaťažili všetkých ostatných. Keď pohrozili Američania z US Steel odchodom z košických oceliarní, bola produkcia elektriny z ich vlastných metalurgických plynov zaradená medzi KVET. Tak sa aj oni stali podporovaným subjektom ačasť platieb za elektrinu sa im vrátila, čo však zákonite muselo viesť k nárastu TPS pre ostatných spotrebiteľov. Rovnaký účinok malo aj stanovenie maximálnej výšky odvodu do národného jadrového fondu na 2 milióny eur ročne, čo síce šetrí financie Slovalcu, ale predlžuje a zdražuje splácanie historického dlhu ostatným odberateľom elektriny. Hlavy v smútku majú ajvýrobcovia elektriny z OZE, ktorých NR SR sankcionovala odobratím práva na doplatok pri nesplnení určitých oznamovacích povinností. Týmto krokom pravdepodobne TPS načas poklesne, no zároveň môže naštrbiť dôveru ďalších investorov.

Ak teda ešte budú politici niekedy tvrdiť, že „za ceny elektriny je zodpovedný regulátor“, budete vedieť, že vám nehovoria celú pravdu . A čo je ešte horšie, napriek prísľubom pomoci na zlepšenie životnej úrovne obyvateľstva a posilnenie konkurencieschopnosti nášho priemyslu, politici svoju šancu na zníženie cien elektriny nateraz nevyužili.

Jozef Badida

analytik portálu energieprevas.sk

© Autorské práva vyhradené

Článok vyšiel aj v Hospodárskych novinách dňa 23.9.2015







Všetky práva k webovej stránke, príspevkom a fotografiám sú vyhradené. Copyright © EpV, s.r.o., 2014-2017 | Designed & Programmed by Richard Haríň

Prehliadaním webu vyjadrujete súhlas s používaním cookies, vďaka ktorým vylepšujeme naše služby. Viac info nájdete vo VOP.