Ing. Silanič, hlavný ekonóm PMÚ: Súťaž verzus regulácia pri cenách plynu
V ostatnom čase sa pomerne intenzívne diskutuje o tom, či ceny za dodávku plynu pre domácnosti a malé podniky majú ostať naďalej regulované, alebo či už nastal čas ponechať vývoj cien pre tieto segmenty voľnému pôsobeniu trhových síl. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) má v tejto otázke jasno. Vo svojej výročnej správe za rok 2014 obhajuje reguláciu tým, že podľa ich názoru prax ukázala, že štátna regulácia v energetike je stále vysoko aktuálna, ak nemá prísť k deformácii trhu a oslabeniu postavenia odberateľov. Okrem toho sú ceny stanovené ako maximálne ceny, čo znamená, že nič nebráni dodávateľom súťažiť o odberateľa lepšou cenou a kvalitou tovarov a služieb. Názory, ktoré sa v poslednom čase objavili a ktoré poukazujú na to, že regulácia v oblasti dodávok energií utlmuje súťaž a celý trh, označil ÚRSO za podnikateľsky účelové.
Vývoj na trhu však už dlhodobo smeruje k vytvoreniu podmienok pre vznik a rozvoj efektívnej konkurencie. V rámci liberalizačného procesu došlo v SR nielen k právnemu odčleneniu (unbundlingu) prepravných a distribučných aktivít do samostatných dcérskych spoločností, ale aj k vytvoreniu podmienok na to, aby si od 1. 7. 2007 mohol každý odberateľ plynu (vrátane domácností) vybrať svojho dodávateľa. Prví konkurenti spoločnosti SPP, ktorá mala dovtedy monopolné postavenie, vstúpili na trh v roku 2009. Po vstupe nových hráčov sa podiel SPP na dodávkach plynu pre koncových odberateľov postupne znižoval z pôvodných 100% až na úroveň 61% v roku 2014. Podrobnejšie informácie o fungovaní trhu so zemným plynom v SR z hľadiska hospodárskej súťaže je možné nájsť v sektorovej správe Protimonopolného úradu SR (PMÚ), resp. v jej aktualizácii z roku 2015.
Z výročných správ ÚRSO-a ako aj zo sektorovej správy PMÚ vyplýva, že trhový podiel dominantného dodávateľa (SPP) dlhodobo klesá a posilňujú sa trhové podiely alternatívnych dodávateľov plynu, ako to môžeme vidieť na grafe č. 1. Relatívne vysoký je aj ich počet. Napríklad domácnosti si mohli v roku 2015 vybrať spomedzi 15 dodávateľov. Tento počet prevyšuje počet dodávateľov v mnohých iných odvetviach, ktoré cenovej regulácii nepodliehajú. Spomeňme napríklad trh mobilných hlasových služieb s troma resp. štyrmi operátormi.
Graf č. 1 – Vývoj podielov na trhu dodávok plynu pre koncových odberateľov
Zdroj: Výročné správy ÚRSO 2010 – 2014, vlastné spracovanie
Graf č. 1 teda znázorňuje vývoj podielov na trhu dodávok plynu pre všetkých koncových odberateľov spolu. To znamená pre všetky tri kategórie – domácnosti, malé podniky a priemyselní odberatelia bez malých podnikov. Vývoj v jednotlivých kategóriách odberateľov je pomerne odlišný. Stav za rok 2014 môžeme vidieť na grafe č. 2. Vidíme, že podiel SPP je najnižší v kategórii priemyselných odberateľov, čo je jediná neregulovaná kategória. Jedným z dôvodov takéhoto rozdielu oproti zvyšným dvom kategóriám môže byť práve liberalizácia tohto segmentu trhu a následný zvýšený konkurenčný boj o zákazníka. Na druhej strane je nutné poznamenať, že ide o odberateľov s najvyššou spotrebou a teda aj potenciálne úspory pri zmene dodávateľa sú v tejto kategórii zákazníkov najvyššie.
Graf č. 2 – Podiely na trhu dodávok plynu pre jednotlivé kategórie odberateľov za rok 2014
Zdroj: Výročná správa ÚRSO 2014, vlastné spracovanie
Potenciálnym problémom je aj to, že viacerí dodávatelia pôsobia okrem regulovanej časti trhu aj na jej neregulovanej časti (dodávky plynu veľkoodberateľom). V takýchto prípadoch môže dochádzať k tzv. krížovému subvencovaniu, kedy sa časť či už ceny alebo nákladov (pri nákladových metódach regulácie) prenáša z regulovanej kategórie na neregulovanú a opačne. Výsledkom je, že ceny, ktoré platia jednotlivé kategórie odberateľov, neodrážajú objektívne trhové podmienky.
Kvôli objektívnosti je potrebné poznamenať, že argument regulátora o tom, že ceny sú stanovené ako maximálne, má svoje opodstatnenie. Jednotlivým hráčom naozaj nič nebráni cenu znižovať, prípadne za danú cenu poskytovať kvalitnejšie služby. Každopádne je v takejto situácii podstatne menej možností, ako sa od svojej konkurencie odlíšiť. Šikovní podnikatelia dokážu byť neskutočne inovatívni a kreatívni pokiaľ ide o zaujatie a získanie zákazníka a pokiaľ majú na uplatnenie svojich nápadov priestor. Je však nesporné, že regulácia im tento priestor do určitej miery obmedzuje. Určite totiž existuje skupina odberateľov, ktorá by bola ochotná zaplatiť aj o niečo vyššiu cenu za základný produkt, ak by s tým boli spojené určité doplnkové služby, technologické novinky, splácanie zariadenia spotrebúvajúceho plyn (podobne ako sa splácajú mobilné telefóny v cene hovorov) a podobne.
Som presvedčený, že medzi podnikateľmi je dostatok práve takých, ktorí svoj inovatívny potenciál plne využijú vo férovom konkurenčnom boji o zákazníka, čo v konečnom dôsledku bude pre koncového zákazníka prínosom. Na druhej strane, určite sa nájdu aj takí, ktorí by potenciálne zrušenie cenovej regulácie dodávok plynu využili na zvýšenie cien bez dodatočnej pridanej hodnoty pre zákazníka a spoliehali sa len na neinformovanosť, prípadne na lenivosť zákazníka zmeniť svojho dodávateľa. Úspech takýchto dodávateľov závisí predovšetkým od počtu neinformovaných a „lenivých“ zákazníkov. Preto si myslím, že v prostredí, kde na trhu pôsobí 15 podnikateľov, je najlepším spôsobom, ako využiť inovatívnosť a kreativitu tých férových a zároveň čo najviac eliminovať prípadný prospech tých druhých, zamerať sa na zvýšenie informovanosti spotrebiteľov a do maximálnej možnej miery zjednodušiť proces zmeny dodávateľa.
Môže sa síce stať, že odstránenie regulácie cien plynu spôsobí zvýšenie cien plynu u niektorých dodávateľov, každopádne však poskytne dodávateľom väčší priestor na odlíšenie sa od konkurencie, čím v konečnom dôsledku spestrí ponuku a rozšíri možnosti výberu pre konečných spotrebiteľov. Pre tých, ktorí si budú vedieť správne vybrať, to môže znamenať podstatné zlepšenie súčasného stavu. Iba tak nadobudne možnosť vybrať si svojho dodávateľa svoj skutočný zmysel.
Príspevok vyjadruje výlučne názor autora a nemusí byť nutne zhodný s postojom zamestnávateľa.
Ing. Peter Silanič zastáva pozíciu hlavného ekonóma na Protimonopolnom úrade SR. Pred príchodom na PMÚ SR v novembri 2012 pôsobil ako výskumný pracovník na Prognostickom ústave Slovenskej akadémie vied. Vysokoškolské štúdium v oblasti ekonómie a hospodárskej politiky absolvoval v rokoch 2004 – 2009 na Ekonomickej univerzite v Bratislave. Tu následne absolvoval aj PhD. štúdium so zameraním na využitie kvantitatívnych metód v oblasti regulácie. Na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave získal v rokoch 2007-2012 magisterský titul v oblasti ekonomickej a finančnej matematiky.
