Partnermi portálu Energie pre Vás sú:

1
2
3
4

Chcete byť informovaní?

Najnovšie

SPP získalo EU financie na výstavbu čerpacích staníc na zemný plyn

Ruský plynovod Nord Stream 2 nám už asi až tak neprekáža

Poistenie Hodnota života dostupné už aj online

Významný medzinárodný úspech spoločnosti JAVYS

Kalendár akcií

Energetická konferencia AZZZ
30.11.2017, Bratislava

Stredoeurópska energetická konferencia CEEC
29.11.-1.12.2017, Bratislava

PR sekcia

SPP získalo EU financie na výstavbu čerpacích staníc na zemný plyn

Poistenie Hodnota života dostupné už aj online

Významný medzinárodný úspech spoločnosti JAVYS

Wüstenrotu sa darilo aj v treťom štvrťroku

Ponuky

Voľné pozície v NET4GAS

Career at UNFCCC

Job openings at IEA

Späť na zoznam komentárov

Urban Rusnák: Slovensko v elitnej dvadsiatke v indexe energetickej výkonnosti

Slovensko sa zaradilo medzi elitnú dvadsiatku v indexe energetickej výkonnosti podľa Davoského fóra. Na popredných miestach sa umiestnili aj ďalšie krajiny EÚ. Tieto dobré výsledky náš eurokomisár Maroš Šefčovič pripísal prepracovanému systému regulácií v EÚ a neustálej snahe o jeho zdokonaľovanie. Úzus, na ktorom sa zhodli odborníci, hovorí o troch základných princípoch úspešného riadenia energetických systémov v čase globálnej transformácie. O tom, ktoré to sú a mnohom ďalšom sa dočítate v príspevku doktora Urbana Rusnáka.

Svetové ekonomické fórum, ktoré organizuje stretnutia svetovej politickej, ekonomickej a technologickej elity vo švajčiarskom Davose, publikuje od r. 2012 každoročne Global Energy Architecture Performance Index. Cieľom ich snaženia je zhodnotiť ako sa mení svetová energetika a jej výkonnosť v reakcii na prichádzajúce technologické zmeny a klimatický imperatív znižovania uhlíkovej záťaže. Tohoročná edícia indexu bola zverejnená 22. marca 2017 v priestoroch Európskej komisie v Bruseli za prítomnosti podpredsedu Európskej Komisie Maroša Šefčoviča a predsedu Energy Transition Commission Lorda Adaira Turnera z Veľkej Británie. Svetové ekonomické fórum a jeho index energetickej výkonnosti majú ambíciu prostredníctom hodnotenia 18 parametrov merať výkonnosť energetických systémov krajín s cieľom poskytnúť možnosť porovnania ich výsledkov a z medziročných zmien vyhodnocovať prebiehajúce trendy globálnej energetickej transformácie. Spracovatelia hodnotia ekonomický rast a rozvoj, environmentálnu udržateľnosť, dostupnosť energie a energetickú bezpečnosť krajín. Najväčšiu váhu majú parametre ako energetická náročnosť ekonomiky a ceny elektriny pre priemysel. Index vo svojej metodike viacej oceňuje vyváženosť energetických systémov, než samotné fakty energetickej sebestačnosti, nízkych cien alebo robustného ekonomického rozvoja.

Aké sú teda výsledky za ostatný rok? Okrem Slovenska (20.) sa na čelo prepracovali Írsko (16.) a Nemecko (19.), čím posilnili pozície EÚ v pelotóne 172 krajín. Túto skutočnosť reflektoval aj Maroš Šefčovič, ktorý dobré výsledky krajín EÚ v energetickej transformácii pripísal prepracovanému systému regulácií v EÚ a snahe Európskej komisie o jeho ďalšie zdokonaľovanie. V prvej dvadsiatke sa ocitli prevažne menšie rozvinuté krajiny, s výnimkou Nórska a Kolumbie, čistí importéri energetických zdrojov. Z významných ekonomík vysoko bodovali Francúzsko, Nemecko a Veľká Británia. Veľké globálne ekonomiky sa vo všeobecnosti neumiestnili na vysokých priečkach aj pre skutočnosť, že menšie krajiny je v zásade možné rýchlejšie transformovať. Aj preto Rusko, USA, Japonsko, India a Čína majú iba priemerné hodnotenia v indexe. Príčiny ich slabšieho hodnotenia sa však líšia: Indiu a Čínu ťahajú dole environmentálne záťaže, industrializované krajiny majú privysokú spotrebu energie. Po analýze údajov z krajín, ktoré vykázali najlepšie zlepšenie za ostatnú dekádu (Uruguay, Mexico a Jamaika) a krajín, ktoré trvalo vykazovali výborné výsledky (Francúzsko, Švédsko) autori prišli k trom základným princípom úspešného riadenia energetických systémov v čase globálnej transformácie. Zadefinovať dlhodobé priority a riadiť sa nimi. Dlhodobá vízia určuje hranice transformácie a umožňuje jej aktérom prijímať investičné rozhodnutia. Tu je vhodné si pripomenúť, že pred 10 rokmi sa technológie výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov (slnko, vietor, biomasa), skladovania elektriny (chemické a mechanické batérie), čistého uhlia (zachytávanie a skladovanie CO2), zlepšovanie energetickej efektívnosti (osvetlenie, izolácie budov) a elektromobility (hybridy a elektrické autá) považovali za viac menej rovnocenné nástroje na znižovanie emisií a uhlíkovej náročnosti energetiky a dopravy. Dnes však vidíme, že niektoré technológie ako využitie slnečných a veterných zdrojov alebo LED osvetlenie, či dodatočné zatepľovanie budov výrazne zlacneli a široko sa rozšírili. Iné však pre vysoké náklady stagnujú (zachytávanie CO2 v priemysle a energetike), pre nedostatočne vyspelé technológie sa šíria pomalšie ako sa očakávalo (elektrické automobily) alebo ostali v štádiu prototypov (využitie vodíka na pohon vozidiel, či skladovanie energie). Druhým pricípom je uľahčenie energetickej transformácie postupným prispôsobovaním politík k meniacim sa technologickým podmienkam. Zmeny v energetických systémoch si vyžadujú dlhý čas a vytrvalosť na úrovni implementácie politík, na druhej strane musia byť dostatočne pružné, aby boli schopné adaptovať sa na prebiehajúce technologické zmeny. V tomto kontexte je dôležitým bodom hľadanie rovnováhy medzi súčasťami existujúcich energetických systémov a ich legitímnymi ekonomickými záujmami a potrebou zmeny a inovácií, ktorú často reprezentujú nové subjekty. Dôležité je rozvrhnúť zmenu do časového rámca, zadať konečné parametre (napr. uhlíkovou daňou) a znížiť administratívne bariéry pre vstup nových hráčov na trh. Tretím princípom - odporúčaním pre vlády je napomáhať smerovanie investícií do oblasti s najväčším dopadom. Podľa autorov majú vlády možnosť a povinnosť vytvárať lepšie investičné prostredie pre prioritné smery s najväčším dopadom. Tieto odporúčania patrili medzi najviac diskutované medzi prítomnými expertmi, ktorí upozornili na protikladné vnímanie takéhoto odporúčania, ktoré pri úzkej špecifikácii fakticky znamaná výber „víťaznej technológie“ na základe politického rozhodnutia. Štáty majú správne nastaviť rámcové podmienky pre investície, ale vyvarovať sa direktívnemu vyberaniu víťaznej technológie.

Zverejňovanie rôznych rebríčkov výkonnosti parametrov štátov a sektorov je citlivá záležitosť. Rozhodujúcim momentom pre zoradenie do určitého poradia zohráva vybraná metodológia. Osobitne to platí pre kompozitné indexy, kde v konečnom dôsledku rozhoduje váha sledovaných parametrov. Pri bližšom skúmaní Global Architechture Performance Index čitateľa zo strednej Európy môže prekvapiť zaradenie Slovenska a Česka medzi rozvinuté ekonomiky oproti Poľsku s Maďarskom, zaradenými medzi rozvíjajúcimi sa európskymi ekonomikami. Tiež pri podrobnejšom pohľade na výsledky Slovenska v 18-tich sledovaných parametroch iba v troch sa (úroveň elektrifikácie, diverzifikácie domácich zdrojov energie a priemernej spotreby benzínu osobných áut v l/100 km) umiestnilo na popredných miestach. Pri inak nastavených váhach jednotlivých parametrov by dosiahnuté výsledky boli veľmi odlišné. U mnohých expertov zameraných na udržateľnú energetiku tiež vznikli otázky na zahrnutie jadrovej energetiky do jednej kategórie s obnoviteľnými zdrojmi energií na základe jediného faktoru – žiadnych alebo nízkych emisií CO2.

Globálne indexy je preto potrebné evidovať, ale zároveň poznať ich metodológiu a s ňou spojené výpovedné limity každého z nich. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že Medzinárodná Energetická charta rozhodla o pilotnom projekte Hodnotenia rizík energetických investícií (Energy Charter Energy Investment Risk Assessment). Tento projekt je v prípravnom štádiu a jeho metodológia a predbežné výsledky budú predstavené na 28. Ministerskej konferencii Energetickej Charty v turkménskom Ašchabáde v novembri 2017.

Autor:

Dr. Urban Rusnák, Generálny tajomník Sekretariátu Energetickej charty

(perex, názov - redakcia portálu)







Všetky práva k webovej stránke, príspevkom a fotografiám sú vyhradené. Copyright © EpV, s.r.o., 2014-2017 | Designed & Programmed by Richard Haríň

Prehliadaním webu vyjadrujete súhlas s používaním cookies, vďaka ktorým vylepšujeme naše služby. Viac info nájdete vo VOP.