Urban Rusnák: Čierne zlato prináša krajinám tak zisky ako straty v podobe daňových únikov
Ropa býva nielen zdrojom bohatstva, financií, ale aj ozbrojených konfliktov a v neposlednom rade daňových únikov. V globálnom meradle ide o veľký problém, keďže ilegálny biznis s pohonnými látkami prekvitá. Pre štátne pokladnice to predstavuje obrovské straty. Boj proti tejto „palivovej mafii“ je pomerne náročný a veľkým pomocníkom môže byť práve široký rozmach elektromobility.
Slovenský čitateľ nielen čiernej kroniky si iste spomína na široko medializované správy spred desiatich rokov o kriminálnych aktivitách organizovaných skupín, ktoré údajným primiešavaním ľahkých vykurovacích olejov do nafty spôsobili škody štátu na neodvedených daniach v rádoch miliárd slovenských korún. Je tiež faktom, že napriek priebežným opatreniam colníkov mnohí obyvatelia slovensko-ukrajinského pohraničia pravidelne prekračujú štátnu hranicu na veľkých terénnych autách s objemnými palivovými nádržami naplnenými až po hrdlo lacnejším ukrajinským benzínom či naftou. Takéto daňové úniky sa ťažko vyčísľujú, ale reálne škodia štátnemu rozpočtu a v organizovanej forme financujú širšie kriminálne pozadie. Ako je však Slovensko na tom v medzinárodnom kontexte, v porovnaní s inými európskymi krajinami, či inými časťami sveta?
Medzinárodná štúdia Krádeže ropných produktov: globálne metódy, trendy a protiopatrenia* prezentovaná 12. Januára t.r. na na Atlantic Council’s Global Energy Forum v Abu Dhabi, Spojených arabských emirátoch prichádza so šokujúcimi údajmi o rozmachu týchto ilegálnych aktivít v globálnom meradle. Kým o krádežiach a ilegálnom obchode so surovou ropou existuje pomerne široké povedomie a prípady ako financovanie Islamského štátu z ilegálnej ťažby ropy, či únosy tankerov pirátmi pri Malakkskom prielive v Guinejskom zálive alebo v okolí Afrického rohu mobilizovali medzinárodné vojenské operácie, krádeže pohonných hmôt a daňové úniky sa zvyčajne nedostávajú na stránky svetových médií. Paradoxne, prudký pokles cien na ropu v r. 2015, mal povzbudivý efekt na krádeže produktov z nej. Dopad na hospodárenie štátov v postihnutých regiónoch je pre niektoré ekonomiky zničujúci a predstavuje významnú hrozbu regionálnej stabilite a svetovému obchodu. Žiadna časť sveta nie je imúnna voči tomuto fenoménu, metódy sa však prirodzene líšia v závislosti od vyspelosti krajiny a jej miesta v globálnom obchodnom reťazci od ústia vrtu, až po nádrže motorových vozidiel jazdiacich na kradnuté, alebo nezdanené palivá.
Podľa informácií a údajov zverejnených v štúdii je v mnohých chudobnejších krajinách produkujúcich ropu krádež palív navŕtaním produktovodov bežným javom. Napríklad v Mexiku ako jeden z prostriedkov na zníženie strát štátna ropná spoločnosť PEMEX prestala od r. 2015 prepravovať potrubiami palivá v distribučnej kvalite, ich finálna úprava prebieha pred ich rozvozom na čerpacie stanice. Toto krok mal však len obmedzený efekt, keďže podľa vládnych odhadov len v r. 2016 zločinecké gangy dosiahli príjem z ukradnutých palív 1,17 mld. USD, čo predstavovalo denný priemer okolo 3,7 mil. litrov. Naopak, jedným z nečakaných výsledkov boja vlády proti ilegálnym drogám je preorientovanie sa časti narkokartelov na ilegálny biznis s palivami, ktorý dnes pre nich predstavuje rovnako lukratívnu, ale podstatne menej riskantnú alternatívu. V úplne inom zemepisnom a politickom kontexte prebieha márny boj úradov s ilegálnym obchodom s palivom v Maroku a Tunisku a ich u rozľahlého suseda Alžírska, najvýznamnejšieho severoafrického exportéra ropy a plynu. Napriek tom, že oficiálne sú hranice medzi Alžírskom a Marokom z dôvodu pretrvávajúcemu napätiu v dvojstranných vzťahoch oboch krajín uzatvorené, pašovanie palív všetkými možnými prostriedkami cez málo osídlené púštne oblasti prekvitá. Podľa kvalifikovaných odhadov bolo v r. 2013 ilegálne vyvezených z Alžírska 4,1 mil. litrov paliva denne, či skôr nočne. Každú noc sa cez slabo strážené hranice presúvajú kolóny áut a karavány mulíc a somárov, naložených kanistrami benzínu. Obrovský objem pašovaného paliva spôsobuje jeho nedostatok na vnútornom trhu v Alžírsku, veľké straty v daniach a clách u jeho dvoch susedov. Uvádza sa, že pašovaným palivom si až 600.000 motoristov v susedných krajinách pokrýva svoju celoročnú spotrebu. V juhovýchodnej Ázii sa na pašovanie často používajú rybárske lode, prerobené na malé ilegálne tankery s kapacitou 50 - 100.000 litrov. Príkladom môže byť Thajsko, kde až do nedávneho (2014) prevzatia moci armádou prekvital ilegálny export dotovaného skvapalneného plynu a import lacného benzínu a nafty zo susednej Malajzie. Osobitne zložitým problémom čelia krajiny, ktoré susedia v regióne s ozbrojenými konfliktami. Turecko, rozvinutá krajina s vyspelou administráciou a mohutným bezpečnostným aparátom len ťažko odoláva pašovaniu palív zo Sýrie a severného Iraku. Vysoké zdanenie palív, vyššie ako vo väčšine krajín OECD (vyše 60% so spotrebiteľskej ceny) vytvára cenové rozdiely, pre ktoré sú miestni obyvatelia i ozbrojené skupiny ochotné riskovať stret s tureckými bezpečnostnými silami. Nepriamym, ale o to výstižnejším dôkazom strát na daniach je štatistika, podľa ktorej v Turecku medzi rokmi 2003 - 2010 počet motorových vozidiel vzrástol o 70% ale predaj PHM iba o 20%. Na pašovanie sa okrem prevozu vozidlami široko využívajú aj improvizované, niekoľko kilometrov dlhé potrubia pod štátnou hranicou. Niektoré krajiny svoj boj o palivá zvládajú výrazne lepšie, ako iné. Pozitívnym príkladom v tomto ohľade môže slúžiť Azerbajdžan, kde štátna ropná spoločnosť SOCAR spolu s mocenským aparátom plne kontrolujú ako export ropy a pohonných hmôt, tak aj ich distribúciu vo vnútri krajiny.
A kde sa nachádza v uvedenej štúdii EÚ Slovensko? Slovensko nebolo zahrnuté medzi podrobne skúmané prípady krajín v rámci EÚ, ale fenomény uvedené na začiatku článku sú prítomné, všade tam, kde existuje daňová disproporcia a technické možnosti prepravy palív. Pobrežné štáty EÚ sú cieľom pašovania zvonka, mnohokrát sa palivá ilegálne prečerpávajú na mori. V mnohých členských štátoch sa miešajú zdanené a nezdanené pohonné hmoty ako aj rôzne druhy palív podobne ako to bolo na Slovensku. Pre porovnanie podľa dostupných informácií sa v r. 2015 odhadovalo, že v Bulharsku je 36% nafty je pašovaných. V maltskej tlači boli opísané mechanizmy „obielovania“ ilegálnych dodávok palív z Líbye smerujúcich na Maltu alebo Sicíliu, V Írsku a vo Veľkej Británii okrem pašovania po mori riešia problémy pozdĺž spoločnej hranice na severe Írska. Straty na daniach sa tu odhadujú na stovky miliónov EUR.
Reprezentatívna štúdia Atlantickej rady poodhalila závoj nad rozmermi ilegálneho obchodu s palivami, ktorý doteraz nebol vnímaný ako globálny problém. Určitým zdieľaným fenoménom v najrôznejších krajinách je vysoká tolerancia obyvateľstva k takémuto druhu kriminality. Okrem lepšej medzinárodnej koordinácie vyšetrovania, zavedenie technických elementov kontroly palív a ich pravidelné vyhodnocovanie môže výrazne znížiť priestor pre palivovú mafiu. Konečné slovo v boji proti palivovej mafii, bude mať však až široký nástup elektromobilov.
*Ralby, Ian. M.: Downstream of Oil Theft: Global Modalities, Trends and Remedies, Atlantic Council, Washington D.C. , USA, 2017. ISBN: 978-1-61977-440-7
Autor:
Dr. Urban Rusnák, Generálny tajomník Sekretariátu Energetickej charty(perex, názov - redakcia portálu)
