Partnermi portálu Energie pre Vás sú:

1
2
3
4

Chcete byť informovaní?

Najnovšie

Smart cities – budúcnosť nás všetkých

Bez pomoci by neprežili – ľudia chránia vtáky aj pred nárazmi do vedení

Otázka trvalého pobytu pri žiadostiach o dotácie na drevodomy

Nedostavaním Vodného diela Gabčíkovo-Nagymaros prichádzame o milióny

Kalendár akcií

Jesenná konferencia SPNZ
5.-6.10.2017, Starý Smokovec

PRIEMYSELNÉ EMISIE 2017
10.-11.10.2017, Hotel Chopin, Bratislava

FACILITY MANAGEMENT 2017
24.-25.10.2017, Hotel Patria, Štrbské Pleso

PR sekcia

Bez pomoci by neprežili – ľudia chránia vtáky aj pred nárazmi do vedení

PRIEMYSELNÉ EMISIE 2017

JAVYS: Preprava palivových článkov vyhoretého jadrového paliva

Vyberte si nový spotrebič rozumne a ušetríte za elektrinu

Ponuky

Voľné pozície v NET4GAS

Career at UNFCCC

Job openings at IEA

Späť na zoznam komentárov

Urban Rusnák - Aký je súčasný vplyv OPEC na ceny ropy a jeho perspektíva?

Exkluzívne pre portál Energie pre Vás pán Urban Rusnák – generálny tajomník Sekretariátu Energetickej charty a jeho pohľad na súčasný vplyv OPEC na ceny ropy a jeho vyhliadky do budúcnosti.

Ešte v lete r. 2016 prevládala v energetickej expertnej komunite hlboká skepsa o možnostiach Organizácie krajín vyvážajúcich ropu (Organisation of Petroleum Exporting Countries) dohodnúť sa na zmysluplnom postupe, ktorý by zvrátil trend klesajúcich a stagnujúcich cien ropy. Dôvodom dvojročného dramatického trendu hľadania novej cenovej rovnováhy bolo paradoxne dlhé obdobie historicky najvyšších cien ropy v cenovom koridore 100 -120 USD za barel. Táto cenová hladina stimulovala horúčkovité ťažobné aktivity v nových geografických oblastiach, v hlbinných geologických formáciách a na hlbokovodnom šelfe všetkých svetadielov. Rozhodujúcim však bol cenový stimul pre zdokonalenie technológií ťažby plynu a ropy z bridlíc v Severnej Amerike cestou ich hydraulického štiepenia a horizontálneho vŕtania.

Táto technologická zmena známa ako bridlicová revolúcia (Shale Revolution) zaskočila tradičných producentov ropy a plynu hneď dvoma spôsobmi. V prvom rade zásadným spôsobom prepísala tzv. ťažiteľné zásoby ropy a plynu, keďže sa preukázala ekonomicky opodstatnená ťažba uhlovodíkov z prírodne nepriepustných vrstiev bridlice rozdrvených v hĺbke ložiska obrovským tlakom vodných emulzií z horizontálnych vrtov. Samotný pojem ložiska a jeho hraníc lokalizovaných v takzvaných ložiskových pasciach v tradičných priepustných horninách ohraničnených zhora nepriepustnými vrstvami sa posunul na celé geologické formácie rozprestierajúce sa na tisíckach km2. Druhým faktorom, ktorý zaskočil mnohých analytikov bola adaptabilita ťažiarov z nových nálezísk a ich schopnosť prudko znižovať celkové ťažobné náklady. Najväčší rozmach zaznamenala ťažba z bridlíc v období vysokých cien ropy, kedy sa jej náklady pohybovali okolo 80 USD za barel. Všeobecne sa očakávalo, že pokles cien pod túto hranicu prakticky zastaví ťažbu z netradičných zdrojov. Napriek poklesom cien na úrovne pod 30 USD (01/2016) sa prítok bridlicovej ropy a plynu v r. 2015 - 2016 nezastavil, ale iba znížil. V januári 2017 sa očakáva zmena trendu a zvýšenie ťažby ropy z bridlíc v USA na 4,54 mil barelov denne pri cenách nad 50 USD.

Pokles cien ropy v r. 2014 bol spôsobený kritickou nerovnováhou zvýšenej ponuky a spomaleného dopytu na čierne zlato. Spomalenie rastu až stagnácia spotreby bola spôsobená viacerými faktormi, z ktorých kľúčovým bol rast energetickej efektívnosti ako dôsledok vysokých nákladov na zdroje surovín ako aj cielené politiky znižovania emisií v súbehu so spomalením globálneho ekonomického rastu. Hlavný svetový exportér ropy Saudská Arábia sa v reakcii na pokles cien rozhodla pre diametrálne odlišnú stratégiu ako v minulosti, kedy pravidelne znižovala objemy ťažby, aby zabránila poklesu cien pod úroveň, ktorú považovala za optimálnu. Namiesto znižovania ťažby odmietla požiadavky krajín OPEC s vysokými ťažobnými nákladmi (napr. Venezuela) a naopak postupne zvyšovala exportné objemy. Po krátkom čase, kedy obchodníci naplnili všetky sklady a nevyužívané tankery lacnejúcou ropou, došlo k prepadu ceny až na úrovne okolo 26 USD za barel. Saudom ich plán vytlačiť bridlicových ťažiarov z trhu vyšiel iba čiastočne, spolu s nimi nízke ceny ropy bolestivo zasiahli predovšetkým tie producentské krajiny, ktoré výdaje štátnych rozpočtov viazali na vysoké očakávané ceny. V mnohých krajinách došlo k prudkému rastu inflácie, zvyšovaniu cien a poklesu životnej úrovne. Okrem chronicky známych Venezuely a Nigérie boli v rôznej miere zasiahnutí producenti mimo OPEC ako Rusko, Azerbajdžan, Kazachstan alebo Omán. Okrem štátov, závislých na predaji ropy mal tento cenový šok dopad na globálny ropný priemysel, investície do nových projektov a zamestnanosť. Nízke ceny ropy znamenali stratu zamestnania státisícov pracovníkov a hodnotu firiem nielen v rámci cyklického sektoru technických služieb, ale aj veľkých nadnárodných ropných spoločností. V r. 2015 a 2016 došlo k doteraz nevídanému historickému javu, keď sa po dva roky medziročne znižoval globálny objem investícií do ťažby uhľovodíkov. Objem investícií pritom klesol skoro na polovicu z úrovne r. 2014. Množstvo nových projektov bolo v uplynulých dvoch rokoch pozastavených alebo priamo zrušených. Informácie dostupné začiatkom tohto roku nedávajú zatiaľ nádej na zmenu uvedeného trendu. Keďže sa výrazne zredukovali vyhľadávacie aktivity, nie sú očakávané ani objavy nových významných nálezísk.

Fenomén ťažby bridlicového plynu a ropy, ktorý priniesol významné nové objemy zásob sa nedarí efektívne opakovať mimo územia USA, ktoré majú výnimočne stimulujúce legislatívne podmienky, skúsenú a dostupnú pracovnú sily a technológie. Geologické zásoby uhľovodíkov v bridliciach na Sibíri, v Číne a v Argentíne sú mimoriadne sľubné, avšak ich ťažba je výrazne drahšia ako v Texase aleko v Dakote. V našom bezprosterdnom susedstve evidujeme poľské sklamania za uplynulých päť rokov a zákaz hydraulického štiepenia v mnohých krajinách EÚ, vrátane Česka. Spoločenské odmietanie ťažby ropy a plynu vo väčšine Európy s výnimkou vyčerpávajúceho sa šelfu Severného mora nás odsudzuje do úlohy „večnej“ závislosti na vonkajších dodávateľoch. Ak sa pokles investícií v globálnom meradle nezastaví, budeme čeliť v strednodobom horizonte zvýšeniu cien na úrovni predchádzajúcich vrcholov cenového cyklu v dôsledku nedostatku zásob, pripravených na ťažbu.

V minuloročnej situácii cien na ropu v rozmedzí 30-40 USD/b sa OPEC a jeho členské krajiny opakovane snažili dohodnúť na obmedzení ťažby. Keďže v dôsledku rozvoja nových ropných provincií v čase vysokých cien sa podiel kartelu na svetovej ťažbe znížil k 30% bolo zrejmé, že osamotené úsilie jeho 13 členov nebude stačiť na zmenu cenových trendov. Preto boli oslovení aj producenti vrátane krajín OECD v horúčkovitom diplomatickom úsilí o obmedzení ťažby. Na dosiahnutie dohody bolo potrebné v prvom rade vyriešiť spory vo vnútri OPEC, keď sa predovšetkým Irán a Irak bránili obmedzovaniu ťažby. Tieto rozpory sa podarilo prekonať až novému genenerálnemu tajomníkovi Muhammedovi Barkindovi z Nigérie, ktorý v auguste 2016 nahradil v kresle A.Al-Badrího, líbijského nominanta z čias M.Kaddáfiho. Kľúčová zmena však prebehla v Saudskej Arábii, ktorá v dôsledku zníženia prijímov musela prikročit k šetreniu v štátnom rozpočte a došlo k tiež ku kľúčovej generačnej výmene. V rámci širších zmien v kráľovskej rodine a jej najbližšom okolí, veterána ropnej diplomacie ministra A.Al-Naimiho nahradil po 21 rokoch Kh. Al-Falih. 30. novembra sa OPEC dohodol znížiť ťažbu o 1,2 mil barelov/deň. Široká dohoda producentov bola viackrát signalizovaná, neformálne už počas septembrového ministerského stretnutia IEF a OPEC v Alžírsku. Paradoxne, posledné mesiace pred dohodou OPEC a desiatich ďalších ropu exportujúcich krajín (Azerbajdžan, Bahrajn, Brunei Darussalam, Rovníková Guinea, Kazachstan, Malajzia, Mexico, Omán, Ruská federácia, Sudán a Južný Sudán) z 10. decembra 2016 mnohé krajiny zvyšovali svoju produkciu na rekordné úrovne. Spoločný záväzok znížiť ťažbu o 0,558 mb/d relativizuje aj napríklad rekordná ruská ťažba s medziročným rastom 2,11% (0,23 mb/d) v r. 2016. Ropné trhy zareagovali na dohodu podľa očakávania rastom cien na úrovne nad 50 USD/b, avšak ďalší rast cien sa nedostavil, aj keď sa krajiny dohodli na monitorovacom mechanizme dodržiavania limitov ťažby. Prvé zasadnutie monitorovacieho výboru sa konalo 22.januára a pod spolupredsedníctvom Kuvajtu a Ruska sa dohodli na technických parametroch a spôsobe vzájomnej informovanosti krajín.

V najbližších mesiacoch sa ukáže, ktoré známe faktory ovplyvnia vývoj cien ropy. Oficiálny optimizmus exportérov ohľadom monitorovania dodržiavania limitov na ťažbu podkopávajú skúsenosti z minulosti, kedy OPEC nebol schopný udržať disciplínu v rámci svojej organizácie a nie to v súčinnosti s ďalšími 10 partnermi. Mnohé krajiny i obchodníci s ropou v súčasnosti vypredávajú nahromadené zásoby, takže ešte bude do konca roku pretrvávať pretlak ponuky nad dopytom. Pre vývoj ku koncu r. 2017 a neskôr budú okrem už spomínanej disciplíny expertérov rozhodujúce tri faktory: (i) množstvo ropy z bridlíc, ktoré sa dostane na trh v USA pri cenovom koridore 50-60 USD/b, (ii) rýchlosť zvyšovania počtu elektromobilov v prevádzke predovšetkým v USA a v Číne, (iii) celkové oživenie globálnej ekonomiky a jej ropná náročnosť. Doprava globálne spotrebuje v súčasnosti zhruba 50% spracovanej ropy, kým podieľ chemického priemyslu rastie na úkor generácie elektriny z ropných produktov. Z hľadiska ekonomickej efektívnosti ťažby v novom cenovom koridore poklesnú marže všetým producentom, najcitelnejšie však budú zasiahnuté krajiny a regióny s vysokými nákladmi. Nová situácia môže paradoxne zvýšiť význam OPEC , ktorého členovia v Perzskom zálive majú ďaleko najnižšie výrobné náklady. V ich prípade prispôsobenie sa k nižším cenám bude znamenať ústup od množstva extravagnatných projektov a petrokomunizmu pre ich privilegovaých občanov. V regiónach s vysokými nákladmi bude nová cenová úroveň znamenať postupný pokles celkovej ťažby a koniec nových projektov. V strednodobom horizonte možno preto očakávať, že OPEC si svoje postavenie kľúčovej organizácie exportérov ropy v porovnaní s uplynulým 2 - 3 ročným obdobím posilní. Zaujímavým faktorom z tohto pohľadu bude vývoj vzťahov Mexika a USA počas prezidenta D.Trumpa. Pripojenie sa Mexika, členskej krajiny OECD a IEA, k skupine producentských štátov obmedzujúcich svoju ťažbu, môže signalizovať štiepenie existujúcich dlhoročných spojenectiev a v konečnom dôsledku posilnenie OPEC. Naopak, prudký nesúhlas Indonézie, ktorá v r.2015 slávnostne obnovila svoje členstvo v OPEC, s dohodou o obmedzení ťažby nebude mať zásadnejší dopad na činnosť organizácie. Indonézia k 1.12.2016 opätovne pozastavila svoje členstvo v organizácii, je však čistým dovozcom ropy a na rozdieľ od Mexika je len okrajovým producentom.

Ak sa vo svete presadí vízia udržateľného rozvoja a bezuhlíkovej budúcnosti, ktorú eminente presadzujú nektoré krajiny EÚ ako Nemecko a Francúzsko, môže sa stať, že za niekoľko rokov nebudeme diskutovať o katastrofe vo forme konca ropy, ktorú predpovedal Rímsky klub v 60 - tych rokoch minulého storočia, ale o množstve ropy a plynu, ktoré môžeme vyťažiť, kým ju definitívne prestaneme spaľovať v motoroch alebo na výrobu elektriny. Po nástupe novej administrácie USA sa však zdá, že sa táto predstava minimálne odsúva za vzdialenejší horizont.

Mgr. Urban Rusnák, PhD, Generálny tajomník Sekretariátu Energetickej charty







Všetky práva k webovej stránke, príspevkom a fotografiám sú vyhradené. Copyright © EpV, s.r.o., 2014-2017 | Designed & Programmed by Richard Haríň

Prehliadaním webu vyjadrujete súhlas s používaním cookies, vďaka ktorým vylepšujeme naše služby. Viac info nájdete vo VOP.