Partnermi portálu Energie pre Vás sú:

1
2
3
4

Chcete byť informovaní?

Najnovšie

SPP získalo EU financie na výstavbu čerpacích staníc na zemný plyn

Ruský plynovod Nord Stream 2 nám už asi až tak neprekáža

Poistenie Hodnota života dostupné už aj online

Významný medzinárodný úspech spoločnosti JAVYS

Kalendár akcií

Energetická konferencia AZZZ
30.11.2017, Bratislava

Stredoeurópska energetická konferencia CEEC
29.11.-1.12.2017, Bratislava

PR sekcia

SPP získalo EU financie na výstavbu čerpacích staníc na zemný plyn

Poistenie Hodnota života dostupné už aj online

Významný medzinárodný úspech spoločnosti JAVYS

Wüstenrotu sa darilo aj v treťom štvrťroku

Ponuky

Voľné pozície v NET4GAS

Career at UNFCCC

Job openings at IEA

Späť na zoznam článkov

Norbert Kurilla, generálny riaditeľ MŽP SR: možnosti financovania projektov nízko-uhlíkovej ekonomiky

Na podporu zabezpečenia prechodu na nízko uhlíkovú a zdrojovo efektívnu ekonomiku je potrebné zabezpečenie finančných prostriedkov, ktoré by napomohli tomuto prechodu. V súčasnosti je možne uvedenú nízko uhlíkovú ekonomiku financovať z nasledujúcich zdrojov:

  1. Operačný program Kvalita životného prostredia;
  2. Využitie výnosov z predaja emisných kvót skleníkových plynov v dražbách;
  3. Využitie výnosov z predaja priznaných jednotiek (AAU).

Nižšie uvádzame stručný prehľad uvedených možností.

1. Operačný program Kvalita životného prostredia (OP KŽP) na programové obdobie 2014 – 2020

Hlavným cieľom operačného programu je podporiť udržateľné a efektívne využívanie prírodných zdrojov, zabezpečujúce ochranu životného prostredia, aktívnu adaptáciu na zmenu klímy a podporu energeticky efektívneho nízkouhlíkového hospodárstva.

Operačný program je rozdelený do piatich prioritných osí. Z Kohézneho fondu budú podporované aktivity v rámci prioritných osí 1 a 2 zamerané na udržateľné využívanie prírodných zdrojov prostredníctvom rozvoja environmentálnej infraštruktúry (1,441 mld. eur) a aktivity v oblasti adaptácie na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy so zameraním na ochranu pred povodňami (419,34 mil. eur). Aktivity v rámci prioritných osí 3, 4 a 5 budú podporované z Európskeho fondu regionálneho rozvoja v celkovej výške viac ako 1,276 mld. eur. Z tejto sumy je na prioritnú os 3, ktorá je zameraná na podporu riadenia rizík, riadenie mimoriadnych udalostí a odolnosti proti mimoriadnym udalostiam ovplyvnenými zmenou klímy, vyčlenených 260,9 mil. eur. Na podporu aktivít prioritnej osi 4 v oblasti energeticky efektívneho nízkouhlíkového hospodárstva vo všetkých sektoroch je alokovaných 938,88 mil. eur a 77 mil. eur predstavujú zdroje na technickú pomoc v rámci prioritnej osi 5.


O finančnú pomoc budú môcť žiadať subjekty verejného i súkromného sektora, teda nielen obce, samosprávne kraje a orgány štátnej správy, ale aj široké spektrum združení, neziskových organizácií, pôsobiacich v oblastiach podpory operačného programu, ale aj fyzické a právnické osoby, oprávnené na podnikanie vo vymedzených oblastiach.

Podpora udržateľného a efektívneho využívania energetických zdrojov a prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo bude v rámci OP KŽP realizovaná prostredníctvom nasledujúcich investičných priorít spadajúcich do prioritnej osi 4 Energeticky efektívne nízkouhlíkové hospodárstvo vo všetkých sektoroch:

  • podpora výroby a distribúcie energie z obnoviteľných zdrojov (169 mil. eur),

  • podpora energetickej efektívnosti a využívania energie z obnoviteľných zdrojov v podnikoch (110 mil. eur),

  • podpora energetickej efektívnosti, inteligentného riadenia energie a využívania energie z obnoviteľných zdrojov vo verejných infraštruktúrach, vrátane verejných budov a v sektore bývania (414,8 mil. eur),

  • podpora nízkouhlíkových stratégií pre všetky typy území, najmä pre mestské oblasti, vrátane podpory udržateľnej multimodálnej mestskej mobility a adaptačných opatrení, ktorých cieľom je zmiernenie zmeny klímy (60 mil. eur),

  • podpora využívania vysoko účinnej kombinovanej výroby tepla a elektrickej energie na základe dopytu po využiteľnom teple (185 mil. eur).

Podrobnejšie informácie nájdete na TU.

2. Využitie výnosov z predaja emisných kvót skleníkových plynov v dražbách

Slovenská republika obchoduje v zmysle čl. 10 smernice 2003/87/ES s emisnými kvótami skleníkových plynov (EUA a EUAA) so svojím podielom určeným na aukcie. Finančné zdroje sú získané predajom emisných kvót skleníkových plynov podnikom, ktoré sú zaradené do schémy EÚ obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov. Funkciu aukcionára SR vykonáva EXIMBANKA SR. V súlade s §18 zákona č. 414/2012 Z. z. sú výnosy získané z predaja emisných kvót v dražbách príjmom Environmentálneho fondu, pričom:

  • 30 % sa použije na financovanie projektov reálne dosiahnuteľných a merateľných úspor emisií skleníkových plynov, zvyšovania energetickej účinnosti, znižovania spotreby primárnych zdrojov energie, náhrady fosílnych palív obnoviteľnými zdrojmi energie a zavádzania najlepšie dostupných technológií vedúcich k znižovaniu emisií skleníkových plynov a znečisťujúcich látok prostredníctvom schémy štátnej pomoci administrovanej ministerstvom,

  • 30 % sa použije na financovanie schémy štátnej pomoci prevádzkam, v prípade ktorých sa predpokladá značné riziko úniku uhlíka v súvislosti s premietnutím nákladov kvót do cien elektrickej energie administrovanej ministerstvom,

  • 20 % sa použije na podporu činností na dosiahnutie cieľov štátnej environmentálnej politiky,

  • 20 % sa použije na podporu špecifických činností určených v zákone č. 587/2004 Z. z. o Environmentálnom fonde, napr. na zvyšovanie energetickej hospodárnosti verejných budov.

Podrobnejšie informácie nájdete na http://www.envirofond.sk a zoznam projektov financovaných prostredníctvom Environmentálneho fondu v roku 2014 je dostupný TU.

3. Využitie výnosov z predaja priznaných jednotiek tzv. jednotky AAU

Kjótskym protokolom k Rámcovému dohovoru OSN o zmene klímy bol vytvorený medzinárodný režim obchodovania s emisiami. Protokol stanovil záväzné redukčné ciele pre krajiny v prílohe B na prvé obdobie (roky 2008-2012), a definoval podmienky na ich plnenie.

Všetkým krajinám, ktoré mali v zmysle Kjótskeho protokolu stanovený cieľ, bolo pridelené určité množstvo priznaných jednotiek tzv. AAU, ktoré v prípade ak štát prekročil svoj cieľ (vypustil menej emisií, mal tým pádom prebytok jednotiek) mohol predať iným štátom. Výnosy získané z predaja sú tiež použité na financovanie projektov na znižovanie skleníkových plynov ako napr. SlovSEFF.

Program SlovSEFF je úverová linka na podporu rozvoja energetickej efektívnosti a obnoviteľných zdrojov energie na Slovensku. SlovSEFF úspešne financoval investície do priemyselnej a rezidenčnej energetickej efektívnosti a do obnoviteľných zdrojov energie od svojho začiatku v roku 2007. SlovSEFF bol spustený s hodnotou 60 mil. EUR a bol predĺžený v roku 2010 s dodatočnými zdrojmi financovania z Európskej banky pre obnovu a rozvoj (EBRD) vo výške 90 mil. EUR určenými pre komerčné banky. Zdrojom financovania pre granty a technickú pomoc bol Medzinárodný fond pre podporu odstavenia Bohuníc (BIDSF).

V oboch fázach SlovSEFF bolo financovaných približne 700 projektov, ktoré vyústili do úspor primárnej energie 580 GWh za rok. Väčšina investícií bola nasmerovaná do oblasti rezidenčnej energetickej efektívnosti (>60%), čo viedlo k úspore energie v priemere o 33%.

V septembri 2014 začala tretia fáza programu SlovSEFF s termínom ukončenia 31. júla 2016. Jeho najnovšie rozšírenie spolufinancované Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky a Ministerstvom poľnohospodárstva, potravín a životného prostredia Španielska poskytuje úverový rámec vo výške 40 mil. EUR slovenským komerčným bankám. Granty sú financované zo ziskov z predaja priznaných jednotiek AAU zo Slovenskej republiky Španielsku s podporou EBRD a technická pomoc je financovaná Španielskom.

Program SlovSEFF III sa zameriava na aktivity, ktoré majú na následok zníženie emisií skleníkových plynov, najmä cez investície v oblasti obnoviteľných zdrojov energie a do energetickej efektívnosti v priemysle. Zúčastňujúce sa finančné inštitúcie pre SlovSEFF III sú Slovenská sporiteľňa, a.s. a VÚB, a.s.

Podrobnejšie informácie nájdete TU.

Norbert Kurilla
generálny riaditeľ na Ministerstve životného prostredia SR zodpovedný za politiku životného prostredia, európske záležitosti a medzinárodné vzťahy s osobitným dôrazom na prípravu SR na Predsedníctvo v Rade EÚ. Pán Kurilla je absolventom Fakulty medzinárodných vzťahov na Ekonomickej univerzite v Bratislave, (držiteľ titulu PhD. z 2007). V svojom akademickom a profesnom živote absolvoval viacero štúdijných pobytov, medzinárodných výmenných programov a školení doma či v zahraničí, napr. Gymnázium Drážďany, Nemecko (1997); Sejong University, Južná Kórea (2002); Clingendael Institute of International Relations, Holandsko (2005); Gent University, Belgicko (2006); UNEP, Keňa (2009); Európsky inštitút štátnej správy (2014) a iné. Svoju kariéru začal na Ministerstve životného prostredia SR ako koordinátor EÚ záležitosti (2003). Od apríla 2007 do júla 2014 pôsobil ako diplomat na Stálom zastúpení SR pri EÚ v Bruseli, kde zodpovedal za agendu životného prostredia, zmenu klímy a udržateľnej energetiky.




Všetky práva k webovej stránke, príspevkom a fotografiám sú vyhradené. Copyright © EpV, s.r.o., 2014-2017 | Designed & Programmed by Richard Haríň

Prehliadaním webu vyjadrujete súhlas s používaním cookies, vďaka ktorým vylepšujeme naše služby. Viac info nájdete vo VOP.