Eurovoľby 2014

Voľby do Európskeho parlamentu sú tu čo nevidieť a aj my môžeme 24. mája 2014 ovplyvniť dianie okolo nás. Aj naši europoslanci budú rozhodovať o záležitostiach celoeurópskeho či globálneho významu. A keďže nám nie je ľahostajné, kto bude hájiť naše farby v Bruseli a Štrasburgu, dovolili sme si zaslať otázky na energeticko-klimatické témy lídrom kandidátok, resp. eurokandidátom umiestneným na 2. a 3. mieste a centrálam nasledujúcich politických strán - NOVA, KDH, SMER, MOST-HÍD, OĽANO, SaS, SNS, SDKÚ a SMK. Do začiatku volebného moratória Vám budeme prinášať odpovede tých, ktorí nám ich prezradili. Rovnako sprístupníme aj ich fotografie, ak nám ich poskytli.

Témy:

Veľký reverz cez Veľké Kapušany
Dotácie na kúpu malých ekologických zdrojov elektriny a tepla
Klesajúci podiel EÚ na emisiách CO₂
Daň z finančných transakcií
Jednotný nákup plynu od ruského Gazpromu
Ťažba bridlicového plynu v EÚ
Presun národných kompetencií
Motivácia k zatepľovaniu

1. Malo by sa Slovensko v rámci solidarity s Ukrajinou pokúšať o tzv. veľký reverz cez Veľké Kapušany? Prečo?

Pál Csáky (SMK)	ÁNO	Po dohode s centrálou EÚ.
Jozef Kollár (NOVA/KDS/OKS)	ÁNO	Na základe dnes dostupných informácií je takéto riešenie technicky možné, avšak nie je zrejmé, či prekážku netvoria zmluvné dohody o preprave zemného plynu so spoločnosťou Gazpromexport. Slovensko by sa však pokúšať o takýto reverz – v prvom kroku analýzou týchto zmluvných vzťahov a rokovaním s Ruskou stranou – malo pokúšať v každom prípade. Nielen z geopolitických dôvodov, týkajúcich sa súčasnej situácie na Ukrajine, ale jednoducho preto, lebo každá možnosť navyše prispieva k väčšej diverzifikácií rizík a ponúka aj nové obchodné príležitosti pre spoločnosť Eustream bez ohľadu na aktuálny konflikt na Ukrajine (napr. v prípade rastu využitia alternatívneho plynovodu Northstream a výstavby južného plynovodu Southstream môže ísť o novú obchodnú príležitosť pre tento podnik, v ktorom má Slovenská republika majoritný akciový podiel).
Ján Oravec (SaS)	ÁNO	Slovensko by sa určite malo pokúšať o tzv. veľký reverz cez Veľké Kapušany. Nie však "v rámci solidarity s Ukrajinou", ale v rámci svojich obchodných záujmov, a to tak, aby si udržalo relatívne silnúpozíciu pri pre preprave plynu v rámci Európy a neohrozilo tým ani svoju energetickú bezpečnosť
Maroš Šefčovič (SMER)	-	Ako to opakovane zdôrazňoval premiér SR R. Fico rozhodnutie o tzv. malom reverznom toku plynu je rozhodnutím najlepším, pretože využíva už existujúce prepojenie medzi Vojanmi a Užhorodom, schopné okamžite garantovať prepravu približne 3 miliárd kubických metrov (m3) plynu a po malých technických úpravách, ktoré budú trvať tri až štyri mesiace, sa kapacita zvýši na 8 až 9 miliárd m3 plynu. Je to optimálne riešenie, ktoré sa podarilo dosiahnuť po dlhých rokovaniach, pri súčasnom rešpektovaní medzinárodného práva a zmluvných záväzkov. Riešenie malého reverzu má podporu Európskej únie. Tzv. veľký reverz z Kapušian je v podstate nemožný, pretože je absolútne v rozpore so zmluvami medzi ruským dodávateľom Gazprom a SPP.
Anna Zemanová (SaS)	ÁNO	Ukrajina je našou susediacou krajinou , v budúcnosti aj významným obchodným priestorom pre východnú časť našej krajiny. Je dôležité, aby sa vymanila z Ruskej ekonomickej závislosti na existenčných komoditách.

2. Je správne motivovať domácnosti ku kúpe malých ekologických zdrojov elektriny a tepla (napr. solárnych panelov či kotlov na biomasu) dotáciami z eurofondov? Prečo?

Pál Csáky (SMK)	ÁNO
Jozef Kollár (NOVA/KDS/OKS)	ÁNO	14 miliárd eur z eurofondov, ktoré Slovensko obdrží, sa dajú minúť rôznymi spôsobmi. Najvýhodnejšie je využiť ich na projekty, ktoré prinášajú všeobecný verejný prospech všetkým (výstavba diaľnic, oprava ciest, budovanie kanalizácií či obecných čističiek odpadových vôd...). Najhorším spôsobom je rozdávať ich ako dotácie firmám, čo vedie k vysokej miere korupcie a k neférovým konkurenčným výhodám. Program podpory malých zdrojov môže viesť k zvýšeniu stability siete, k poklesu nákladov na energie pre obyvateľstvo, k posilneniu energetickej sebestačnosti a bezpečnosti a k udržateľnému nárastu podielu zelených zdrojov na celkovej výrobe energií na Slovensku. Podmienkou je, aby bol takýto dotačný mechanizmus pripravený podobným spôsobom, ako donedávna mechanizmus podpory solárnych kolektorov a kotlov na biomasu v gescii Ministerstva hospodárstva. To znamená, že podpora bola automaticky nárokovateľná (žiaden priestor na korupciu) a v rovnakej výške pre všetkých prijímateľov, bez rozsiahlej byrokracie.
Ján Oravec (SaS)	NIE	Dotácie sú nespravodlivé, pretože zvýhodňujú niektoré zdroje energie na úkor iných. Ale najmä sú škodlivé preto, že motivujú spotrebiteľov k nadspotrebe či podspotrebe rôznych druhov energií, čo deformuje celý trh s energiami a vedie k ekonomickej neefektívnosti.
Maroš Šefčovič (SMER)	Určite ÁNO	Je to dôležité najmä z hľadiska diverzifikácie energetických zdrojov a energetickej bezpečnosti a sebestačnosti (menej závislosti na ruskom plyne) a zároveň sa tým podporujú lokálne obnoviteľné zdroje energie, resp. tvorba "zelených" pracovných miest v SR (výroba, montáž, údržba, servis technológii)
Anna Zemanová (SaS)	NIE	Eurofondy by mali byť primárne nasmerované na verejnú infraštruktúru a nie do súkromných investícií.

3. Mala by EÚ pokračovať v snahe znižovať emisie CO₂ aj v prípade, že sa rovnakým smerom nebudú uberať najväčší svetoví emitenti – USA a Čína? Prečo?

Pál Csáky (SMK)	NIE	Len harmonizovane s ostatnými.
Jozef Kollár (NOVA/KDS/OKS)	ÁNO, AJ	Globálne otepľovanie je problém, ktorý dnes už nie je možné podceňovať. Nesmie sa však stať témou v područí rôznych záujmových skupín, ktoré si na nej vytvoria vlastný biznis, na úkor všetkých občanov. Aj z hľadiska bežného občana má zmysel zvyšovať sebestačnosť a stabilitu energetickej sústavy podporou malých obnoviteľných zdrojov energie – nie však vo forme garantovaného zisku pre finančné skupiny, ako sa to na Slovensku stalo v prípade fotovoltaiky. Znižovanie emisií CO2 je dobré pre životné prostredie. Globálne však nebude mať táto politika žiaden zmysel, ak sa k nej nepridajú krajiny ako Čína, ktoré patria medzi najväčších znečisťo-vateľov. Boj proti emisiám vytvára náklady pre firmy. Postihnutými odvetviami sú najmä, ale nielen, oceliarne, hliníkarne, cementárne a iné energeticky náročné odvetvia – ktoré sú veľmi dôležité pre zamestnanosť na Slovensku. Ak by bola prijatá politika, ktorá by takýmto firmám zdvihla náklady na Slovensku, oni by sa presťahovali do Číny, znečisťovali by veselo ďalej, výsledkom by bola len strata pracovných miest na Slovensku, bez akéhokoľvek prospechu pre životné prostredie. Preto má zmysel postupne prijímať rozumné politiky, smerujúce k znižovaniu emisií, ale úplne najdôležitejšie je bojovať za globálnu dohodu o znižovaní emisií, do ktorej sa zapoja všetky krajiny, vrátane USA a Číny, a teda nebude podkopávať konkurencieschopnosť Európskej únie.
Ján Oravec (SaS)	NIE	Jednostranné záväzky uvaľované na európske firmy si už dnes vyberajú svoju daň v podobe presunu ich výrobných prevádzok mimo EÚ. Investície a pracovné miesta sú vytláčané mimo Európy. A to všetko bez akéhokoľvek prispenia k vyriešeniu problému klimatických zmien, pretože podiel Európy na globálnych emisiách je menej ako 10%.
Maroš Šefčovič (SMER)	ÁNO	EÚ je lídrom v globálnych rokovaniach o zmene klímy (fenomén novej éry reindustrializácie, vznik energeticky a zdrojovo efektívnych technológií a služieb, ktoré budú dominovať vývozu EÚ do tretích krajín), ale zároveň treba venovať veľkú pozornosť dopadom na konkurencieschopnosť ohrozených sektorov a mať v pozornosti ich zraniteľnosť v medzinárodnej konkurencii (osobitne energeticky intenzívnych odvetví a odvetví s prirodzenou tvorbou CO2).
Anna Zemanová (SaS)	NIE	EV snahe mať čistejšie ovzdušie prijímame stále prísnejšiu legislatívu, ktorá od nás vyháňa investorov do krajín 3. sveta, kde môžu vypúšťať emisie bez regulácie. Z toho vyplýva, že pre globálnu klímu je takéto riešenie nevhodné a tiež je nevhodné pre zvyšovanie nezamestnanosti na Slovensku a tým prehlbovanie chudoby.

4. Zahlasovali by ste za zavedenie dane z finančných transakcií s potenciálnym negatívnym dopadom aj na energetické spoločnosti, ktoré sa hedžovaním snažia o zníženie rizika nečakaných trhových výkyvov? Prečo?

Pál Csáky (SMK)	ÁNO	V prospech občanov SR.
Jozef Kollár (NOVA/KDS/OKS)	NIE	Takáto takzvaná Tobinova daň má veľmi málo prínosov, ale spôsobila by obrovské množstvo nákladov a znefunkčnila by celý finančný systém, čo by viedlo k návratu o roky dozadu. Zánik služieb ako hedžovanie rizika pre energetické firmy – čo by následne po zavedení takejto dane viedlo k zdraženiu elektriny i plynu pre obyvateľov i firmy – je len jedným z mnohých negatívnych dopadov takejto dane. Navyše, ako liberál nebudem podporovať žiadne nové dane.
Ján Oravec (SaS)	NIE	Pretože jej zavedenie by poškodilo nielen priamo finančný sektor, ale prenieslo by sa aj do reálnej ekonomiky, zvýšením nákladov niektorých finančných transakcií podnikateľov a firiem. Navyše, sme proti harmonizácii daní, to znamená proti fiškálnej únii a takáto daň by bola míľnikom na ceste k takejto únii. Daň z finančných transakcií pokladáme za ďalší z omylov bruselského establishmentu a dôsledok ekonomicky a morálne pochybnej politiky zachraňovania a zlej regulácie finančného sektora.
Maroš Šefčovič (SMER)	-	Zavedenie FTT podporujem, avšak za splnenia podmienok s cieľom zamedziť negatívnym dopadom zavedenia FTT na verejné financie, riadenie štátneho dlhu, prípadne na dôchodky občanov SR. Ciele smernice FTT budú optimálne naplnené v prípadoch, keď do rozsahu zdaňovania finančných transakcií nebudú zapojené spoločnosti, ktoré nie sú finančnými inštitúciami (mnohé výrobné spoločnosti), keďže ich aktivity pri obchodovaní na finančných trhoch a trhoch s komoditnými derivátmi sú spojené s riadením rizika a likvidity.
Anna Zemanová (SaS)	NIE	Hedžovanie je bankový produkt, ktorý využívajú podnikateľské subjekty, ale aj subjekty verejnej správy. Nesúhlasím so zavádzaním nových daní.

5. Podporujete myšlienku poľského premiéra, Donalda Tuska, na vytvorenie Európskej energetickej únie, ktorá by jednotne nakupovala zemný plyn od ruského Gazpromu? Prečo?

Pál Csáky (SMK)	NIE	Je to nereálne.
Jozef Kollár (NOVA/KDS/OKS)	ÁNO, AJ	S ruským Gazpromom dnes rokujú jednotlivé firmy. Preto napríklad nemeckí odberatelia dokážu vyrokovať výhodnejšie ceny, než slovenské SPP. Vytvorenie takéhoto konzorcia by teda mohlo byť pre Slovensko výhodné, za podmienky, že by sa neotvárali existujúce dlhoročné tranzitné kontrakty spoločnosti Eustream, ktoré garantujú využitie nášho tranzitného plynovodu. Na druhej strane, plyn z Ruska je dnes – kvôli nevýhodnému kontraktu, ktorý uzavreli nominanti strany Smer-SD v roku 2008 – drahší, než plyn nakupovaný na spotovom trhu. Vo svetle tohto faktu, ako aj vo svetle krízy na Ukrajine, dnes vnímam ako kľúčové najmä diverzifikovanie zdrojov zemného plynu pre Slovensko tak, aby sme neboli nútení rokovať len s jediným partnerom z Ruska, ale aby sme mali možnosť vyberať si spomedzi viacerých dodávateľov. To zrejme nebude možné, kým platí dlhodobý take-or-pay kontrakt z Ruska na drahý plyn, navyše v objemoch presahujúcich aktuálne energetické potreby Slovenska, ak by však vyjednávanie malo smerovať k prehodnoteniu tohto kontraktu (pri súčasnom zachovaní tranzitného kontraktu o využití plynovodu spoločnosti Eustream), bolo by to pre Slovensko výhodné.
Ján Oravec (SaS)	NIE	Jednotný nákup zemného plynu znie síce ako dobrý nápad, vyššie nakupované objemy by mali viesť k nižším cenám. Jeho realizovateľnosť by však takmer určite znemožnila nižšia flexibilita pri dohadovaní podmienok, ktorú by so sebou priniesol nevyhnutne komplikovaný proces koordinácie 28 krajín EÚ.
Maroš Šefčovič (SMER)	ÁNO	Najskôr treba upresniť, že návrh D. Tuska sa netýka len zemného plynu, ale pokrýva komplexne celý sektor energetiky. V rámci takýchto návrhov je potrebné prehodnotiť aj odlišnú situáciu v členských krajinách – riešenia „onesizefitsall“ nemusia vždy prinášať potrebné výsledky. V rámci SR bolo od roku 2009 realizovaných viacero opatrení pre riešenie krízových situácií v plynárenstve, určitý pokrok bol dosiahnutý, najmä pokiaľ ide o rozvoj infraštruktúry v rámci EÚ. V súčasnosti je potrebné plne implementovať existujúcu legislatívu. Integračné snahy by mali vychádzať z prebiehajúcej regionálnej spolupráce. Niektoré návrhy z dielne D. Tuska, napr. v oblasti koordinácie využitia zásobníkov zemného plynu, je potrebné ďalej rozpracovať. V súčasnosti je v rámci Energetického spoločenstva krajín juhovýchodnej Európy potrebné predovšetkým zabezpečiť implementáciu acquis v členských štátoch Energetického spoločenstva – pre Slovensko je dôležitá najmä implementácia energetického acquis na Ukrajine. Pri implementácii acquis je potrebné sa predovšetkým sústrediť na legislatívu v oblasti vnútorného trhu (2. a 3. balíček).
Anna Zemanová (SaS)	-	Nemám dostatok informácií, neviem odpovedať áno/nie.

6. Ste zástancom ťažby bridlicového plynu ako nástroja na zvýšenie energetickej bezpečnosti EÚ? Prečo?

Ján Oravec (SaS)	ÁNO	Dnes ešte stále nie je jasné, či bridlicový plyn dokáže naozaj komerčne naplniť obrovské očakávania alebo je to len ďalšia bublina. V USA sú však oveľa ďalej pri skúšaní tejto metódy než v Európe, kde sa už stihli zmobilizovať jej odporcovia a pod zámienkou ochrany životného prostredia už teraz bránia jej využívaniu. Ak sa bridlicový plyn osvedčí a my budeme zaostávať pri jeho využívaní, alebo ho využívať vôbec nebudeme, bude to vážna strategická chyba, na ktorú doplatí európsky priemysel (vyššími cenami energií a nižšou konkurencieschopnosťou), občania to pocítia vo forme vyššej nezamestnanosti a Európa vrátane Slovenska stále vysokou závislosťou na dodávkach plynu z Ruska.
Zsolt Simon (MOST-HÍD)	ÁNO	Zníži energetickú závislosť EÚ.
Maroš Šefčovič (SMER)	-	Zastávame názor, že každý štát má právo využívať domáce zdroje energetických surovín v súlade s vlastnými politikami a rozhodnutiami a v rámci platnej legislatívy na území daného štátu., Podmienkou ťažby bridlicového plynu, tak ako každej inej energetickej suroviny je zabezpečenie ochrany životného prostredia a eliminácia prípadných negatívnych dopadov na životné prostredie v súlade s výsledkami posúdenia týchto dopadov pri individuálnych projektoch. Pri dodržaní týchto podmienok SR vo všeobecnosti podporuje ťažbu bridlicového plynu. Rozvoj ťažby bridlicového plynu z perspektívy EÚ, keďže ide o domáci zdroj EÚ, vnímame ako jednu z potenciálnych možností posilnenia energetickej bezpečnosti EÚ t.j. ako spôsob diverzifikácie dodávok plynu a znižovania energetickej závislosti EÚ avšak pri dodržaní uvedených podmienok ochrany životného prostredia v procese jeho ťažby.
Anna Zemanová (SaS)	NIE	Zdanlivo atraktívna téma je aktuálna v súvislosti so snahou znížiť závislosť EÚ od dodávky plynu z Ruska. Mnohoročné skúsenosti z ťažby bridlicového plynu v USA poukazujú na závažné riziká na životnom prostredí a zdravie ľudí. Som za vyvážený energetický systém, ktorý by v sebe zahrňoval využívanie diverzifikovaných zdrojov energie. V tomto smere má celá EÚ ešte veľké rezervy.

7. Podporili by ste presunutie národných kompetencií v oblasti regulácie medzinárodnej prepravy plynu a prenosu elektrickej energie na európsku úroveň, ak by tento krok mal viesť k ich vyššej efektivite? Prečo?

Ján Oravec (SaS)	NIE	Plyn a elektrina sú strategicky dôležité, takže by som nehovoril o odovzdaní regulačných kompetencií v tejto oblasti na úroveň EÚ, ale o potrebe úzkej koordinácie postupu jednotlivých členských krajín, v čom vidím dôležitú úlohu EÚ.
Zsolt Simon (MOST-HÍD)	ÁNO	Táto otázka sa dá efektívne riešiť na úrovni EÚ.
Maroš Šefčovič (SMER)	-	Momentálne nastavené pravidlá EÚ pre vnútorný trh s plynom a elektrinou v podobe tretieho liberalizačného balíka predstavujú dostatočný základ pre reguláciu medzinárodnej prepravy plynu a prenosu elektriny pre cezhraničné výmeny elektriny. V súčasnosti je potrebné sústrediť sa na plnú implementáciu existujúcich pravidiel daných najmä tretím liberalizačným balíkom. SR podporuje čo najskoršie prijatie a implementáciu vyvážených a dobre navrhnutých sieťových predpisov v rámci prebiehajúceho projektu harmonizácie pravidiel alokácie kapacít, pravidiel pripojenia a prevádzky sústav a sietí, ako doplňujúcej legislatívy k tretiemu balíku legislatívy, keďže rok 2014 je rokom, kedy by mal byť dokončený vnútorný trh EÚ s energiou. Základným stavebným kameňom tohto integračného procesu by mali byť regionálne iniciatívy. Preferujeme graduálny prístup – po implementácii existujúceho rámca a následného vyhodnotenia je možné otvoriť diskusiu o ďalších krokoch. V súčasnosti teda presun kompetencií nevidíme ako potrebný.
Anna Zemanová (SaS)	NIE	Kompetencia by mala zostať na národnej úrovni. Medzi krajinami EÚ sú príliš veľké ekonomické rozdiely. Čo by bolo efektívne pre jednu krajinu, pre obyvateľov druhej by mohlo byť veľkou finančnou záťažou.

8. Mali by byť majitelia obnovených alebo aspoň zateplených budov zvýhodnení, napr. nižšou daňou z nehnuteľnosti, keďže prispievajú k znižovaniu energetickej náročnosti týchto budov s pozitívnym vplyvom na životné prostredie a lokálnu zamestnanosť? Prečo?

Ján Oravec (SaS)	NIE	Viem si predstaviť motiváciu znižovania energetickej náročnosti napr. prostredníctvom cenovej politiky energetických firiem, prostredníctvom nižších taríf pre tých, ktorí preukázateľne zvýšili svoju energetickú efektívnosť. Daňové úľavy určite nie. Tie chce totiž každý. Zahraniční investori, farmári, IT priemysel, umelci, výpočet by mohol pokračovať donekonečna. Všetci si myslia, že robia niečo, čo je natoľko dôležité, že si to zaslúži podporu v podobe daňovej úľavy. Ak by sme sa vybrali touto cestou, „podpore“ by sa tešili všetci, akurát štát by nemal na financovanie ani len nevyhnutných výdavkov.
Zsolt Simon (MOST-HÍD)	NIE	Majú úsporu na cene energií.
Maroš Šefčovič (SMER)	-	Určite je to myšlienka, ktorú je potrebné v kontexte boja proti klimatickým zmenám vziať do úvahy. Do zdaňovania bohatstva by vniesla "zelenú" motiváciu formou daňového zvýhodnenia. Zároveň by napomohla k tvorbe pracovných miest v stavebníctve (zatepľovanie). Jej zavedenie do praxe by napomohlo implementácii tzv. "green policies" v členských krajinách EÚ.
Anna Zemanová (SaS)	NIE	Zavádzanie energeticky úsporných opatrení na vlastnom majetku by malo byť motivované v prvom rade finančnými úsporami na energiách a vzťahom k životnému prostrediu. To čo by sa javilo ako zvýhodnenie na nižších daniach napríklad z nehnuteľnosti, tak by sa vzápätí prejavilo znížením príjmov pre obce a mestá a tým nižšou kvalitou verejných služieb, napríklad aj v starostlivosti o životné prostredie a zvyšovaním nezamestnanosti.

Prehliadaním webu vyjadrujete súhlas s používaním cookies, vďaka ktorým vylepšujeme naše služby. Viac info nájdete vo VOP. Logo na stiahnutie.