Partnermi portálu Energie pre Vás sú:

1
2
3
4

Chcete byť informovaní?

Najnovšie

Poistenie Hodnota života dostupné už aj online

Významný medzinárodný úspech spoločnosti JAVYS

Wüstenrotu sa darilo aj v treťom štvrťroku

Všetky špičky štátnej digitalizácie V4 sa stretnú na kongrese ITAPA

Kalendár akcií

PR sekcia

Poistenie Hodnota života dostupné už aj online

Významný medzinárodný úspech spoločnosti JAVYS

Wüstenrotu sa darilo aj v treťom štvrťroku

Všetky špičky štátnej digitalizácie V4 sa stretnú na kongrese ITAPA

Ponuky

Voľné pozície v NET4GAS

Career at UNFCCC

Job openings at IEA

Späť na zoznam článkov

Nový záväzok pre rok 2017

Na konci decembra vydalo Ministerstvo životného prostredia SR v spolupráci so Slovenskou agentúrou životného prostredia Správu o stave životného prostredia Slovenskej republiky v roku 2015. Cieľom tejto správy je posúdiť stav životného prostredia nielen v danom roku, ale aj z pohľadu dlhodobého časového horizontu. Dbať o životné prostredie – to by mal byť náš nový záväzok v roku 2017.

Základným právnym predpisom, z ktorého sa vychádza a posudzuje sa súlad je zákon č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí.

Správa hodnotí stav životného prostredia veľmi komplexne v mnohých oblastiach a tiež vyhodnocuje progres v prechode na „zelenú“ ekonomiku. Rok 2015 bol prelomovým vďaka prijatiu Parížskej dohody o ochrane klímy, ktorej cieľom je obmedzenie rastu globálnej teploty do konca storočia o maximálne 2 stupne Celzia a ideálne o 1,5 stupňa Celzia. V našom príspevku sme obrátili pozornosť na energetiku ako jednu z ťažiskových oblastí, ktorá ovplyvňuje životné prostredie.

Slovenská republika patrí ku krajinám s vysokou dovozovou závislosťou primárnych palivovo - energetických zdrojov („PEZ“). Množstvo energetických surovín, ktorými disponuje, a to hnedé uhlie, uránová ruda sú tiež vyčerpateľné, čo je dané geologickou stavbou krajiny. Takmer 90 % PEZ sa dováža, medzi nimi ropa, zemný plyn, čierne uhlie a jadrové palivo. Hnedé uhlie je jedinou vyťaženou domácou surovinou využívanou pre výrobu elektrickej energie. Vďaka nemu sa znižuje závislosť od dovozu a zabezpečuje sa bezpečnosť a spoľahlivosť prevádzky elektroenergetickej sústavy. Avšak z pohľadu dopadu na životné prostredie, banská činnosť spojená s hlbinou ťažbou uhlia má negatívne vplyvy na podzemnú vodu, pôdu, horninové prostredie. Ďalej je treba uviesť aj to, že spaľovaním uhlia vzniká podstatne väčšie množstvo emisií ako napr. pri spaľovaní zemného plynu. Z pohľadu udržateľnosti je potrebné efektívnejšie využívať OZE pri výrobe elektriny. V roku 2015 predstavovala bezuhlíkova výroba elektriny až 80 %.

Graf č. 1. Výroba elektriny podľa zdroja v roku 2015

Zdroj: SEPS, a. s. Publikované v Správe o stave životného prostredia Slovenskej republiky v roku 2015

Dlhodobým cieľom energetickej politiky SR orientovanej na ochranu životného prostredia je znižovanie energetickej náročnosti hospodárstva SR. Táto energetická náročnosť sa definuje ako podiel hrubej domácej spotreby energie v pomere ku HDP. V období rokov 2001 - 2014 mal tento pomer klesajúcu tendenciu, avšak napriek tomu v roku 2014 mala Slovenská republika šiestu najvyššiu energetickú závislosť spomedzi krajín EÚ 28.

Graf č. 2. Medzinárodné porovnanie energetickej náročnosti v roku 2014

Zdroj: Eurostat. Publikované v Správe o stave životného prostredia Slovenskej republiky v roku 2015

Obnoviteľné zdroje energie zaznamenávajú „boom“. Slovenská republika sa zaviazala k 14 % podielu OZE na konečnej energetickej spotrebe v roku 2020 v porovnaní v rokom 2005. Podiel energie z OZE rastie, v roku 2014 pochádzalo 23 % vyrobenej elektriny z OZE, najviac sa vyrobilo vo vodných elektrárňach. Podiel OZE pri výrobe tepla a chladu bol v roku 2014 na úrovni 10,4 %, dominovala biomasa. Je potrebné sa naučiť efektívne využívať OZE, pretože sú k dispozícií a v porovnaní s nerastným bohatstvom sú nevyčerpateľné (vrátane rozumného hospodárenia s biomasou, napr.: palivovým drevovom). Dôležité je však dbať na lokálny potenciál OZE. Kým napríklad na juhu Slovenska vieme využívať Slnko, na severovýchode krajiny je to biomasa.

Graf č. 3. Vývoj podielu energie z OZE na hrubej konečnej energetickej spotrebe

Zdroj: MH SR, ŠÚ SR. Publikované v Správe o stave životného prostredia Slovenskej republiky v roku 2015.

Medzi najväčších konzumentov energetických surovín patrí priemysel, za ním domácnosti, obchod a služby, doprava a pôdohospodárstvo.

Graf č. 4. Podiel jednotlivých sektorov na konečnej energetickej spotrebe 2014.

Zdroj: ŠÚ SR. Publikované v Správe o stave životného prostredia Slovenskej republiky v roku 2015.

Nerastné bohatstvo je vo vlastníctve Slovenskej republiky. Je preto v záujme nás všetkých ním neplytvať, keďže zdroje sú vyčerpateľné. Závislosť Slovenska od dovozu väčšiny energetických surovín má samozrejme vplyv na ekonomickú stránku ako aj ekologickú. Domácnosti obsadili 2. miesto v grafe konečnej energetickej spotreby. Žijeme v konzumnej spoločnosti, ktorá nám neustále podsúva nové tovary, produkty a častokrát nakupujeme bezhlavo, čím sa plytvajú energetické zdroje a produkuje nový odpad. V tomto prípade ide o prepojené nádoby, ktoré negatívne ovplyvňujú stav životného prostredia. Ak sa naučíme žiť menej konzumne a osvojíme si myšlienky obehového hospodárstva a opätovného využívania materiálov, znížime tým spotrebu vyčerpateľných surovín a zabezpečíme vyššiu energetickú a potravinovú bezpečnosť. Dnes nám to môže pripadať absurdné a nepredstaviteľné, pretože netrpíme núdzou, naopak prebytkom. Nepoznáme situáciu, kedy by sme nemali napríklad dostatok pitnej vody či plné regály v obchodoch.

Avšak jedno múdre príslovie hovorí „to čo vidíš na inom, čakaj aj na sebe“. Skúsme sa zamyslieť nad významom tohto príslovia a možno naším záväzkom v roku 2017 bude práve správať sa ekologicky a udržateľne.

Zdroj: Správa o stave životného prostredia Slovenskej republiky v roku 2015





Všetky práva k webovej stránke, príspevkom a fotografiám sú vyhradené. Copyright © EpV, s.r.o., 2014-2017 | Designed & Programmed by Richard Haríň

Prehliadaním webu vyjadrujete súhlas s používaním cookies, vďaka ktorým vylepšujeme naše služby. Viac info nájdete vo VOP.