Partnermi portálu Energie pre Vás sú:

1
2
3
4

Chcete byť informovaní?

Najnovšie

Rozhovor s Martinom Magáthom, novým šéfom SEPS-u

RTVS :24 - MH SR: Na faktúre nikto neuvidí nárast cien

RTVS :24 - Pomoc vlády s cenami energií na budúci rok

Štátna pomoc pre najväčších znečisťovateľov

Kalendár akcií

PR sekcia

SEPS úspešne obstarala podporné služby na rok 2024 s úsporou € 15 mil.

SPP informuje o cenách za dodávku energie v roku 2024

Pozitívny výsledok hospodárenia štátneho SEPS-u

SPP – distribúcia spolu s partnermi podporí nákup nového kotla sumou do výšky 600 EUR

Ponuky

Voľné pozície v NET4GAS

Career at UNFCCC

Job openings at IEA

Späť na zoznam článkov

Čarovná Afrika alebo prečo by sme mali separovať odpad

Čo vám ako prvé napadne pri slovách Afrika a Ghana? Väčšine z nás asi príde na um neuveriteľne magické safari s množstvom tropických zvierat, veľa Slnka a nádherné prírodné scenérie. Avšak nielen o tom je Afrika. Áno, aj Ghana - Slnkom zaliata krajina má svoje tienisté stránky. Jednou z nich je odpad, ktorý „zdobí“ pláže, ulice, cesty a mnoho ďalších miest. Presvedčila som sa o tom na vlastné oči, počas vyše mesiaca stráveného v nej. O svoje africké dobrodružstvo sa s vami podelím prostredníctvom série mojich článkov a verím, že aj vďaka ním spolu precitneme a budeme si viac vážiť to, čo máme doma – na Slovensku.

Ako to všetko začalo...

Ak sa pýtate prečo by mladé dievča chcelo stráviť mesiac práve v Ghane, odpoveď je pomerne jednoduchá. Študujem rozvojové štúdia na univerzite v Brne a v rámci univerzitných projektov som mala možnosť vycestovať na odbornú stáž do rozvojovej krajiny. Vybrala som si Ghanu a oblasť životného prostredia, konkrétne odpadového hospodárstva. Môj navrhnutý projekt sa týkal rozširovania možností recyklácie a sekundárneho využívania odpadu. Odbornej komisii sa môj návrh zrejme páčil a spolu s ďalšími troma študentkami sme sa zrazu ocitli v lietadle smerom do Ghany – plné ideálov ako im „pomôžeme“ Len pre upresnenie, Ghana je štát veľký približne ako Spojené kráľovstvo s populáciou približne 22 miliónov ľudí. Je to bývalá britská kolónia a v súčasnosti parlamentná demokratická krajina. Počas získania nezávislosti v roku 1957 bola najrozvinutejším africkým štátom. Ghana je to najmä poľnohospodársky orientovaný štát a kedysi bola najväčším svetovým vývozcom kakaa.

Ako som rýchlo „vytriezvela“

Krátko po príchode do Ghany som si uvedomila, že vybrať si projekt, týkajúci sa recyklácie a znovu použitia odpadu v rozvojovej krajine bolo zrejme naivné. Ale pekne poporiadku. V Ghane majú podobne ako v iných afrických štátoch obrovský problém s veľkým množstvom odpadu . Znečisťovanie životného prostredia spôsobeného odpadom sa týka nás všetkých. V podstate nezáleží na tom, či je to africký, ázijský alebo európsky štát, planétu máme len jednu, a to čo sa udeje hocikde na svete, či chceme alebo nie, ovplyvňuje nás všetkých rovnako. A práve z tohto dôvodu sa chcem o svoje zážitky podeliť aj s vami. Myslím si, že šíriť povedomie o problémoch spojených s nadmernou produkciou odpadu je v dnešnej dobe naozaj potrebné. V Európe si aj napriek obrovskej produkcii komunálneho odpadu užívame luxus relatívne čistého životného prostredia bez väčšieho množstva odpadkov ktoré sú zneškodňované či už kontrolovaným spaľovaním alebo čoraz častejšou ekologicky prospešnejšou recykláciou a kompostovaním.

Aké sú príčiny tohto stavu?

To, že sa na uliciach nepovaľujú odpadky vo väčšom množstve považujeme viac menej za samozrejmosť. Stále viac Európanov separuje odpad a snaží sa produkcii nadmerného odpadu svojimi spotrebiteľskými rozhodnutiami predísť.. No v Afrike je situácia celkom iná. V dôsledku nedostatku financií a vysokej korupcii nedisponujú autority v Ghane dostatočným technologickým vybavením a infraštruktúrou, ktorá by zabezpečila fungujúce efektívne odpadové hospodárstvo aké je napríklad u nás. Situácia je teda taká, že takmer všade, kde sa pozriete sú v Ghane odpadky. Áno samozrejme, že sa tu nachádzajú aj čisté miesta patriace najmä zopár hotelovým rezortom, ale drvivá väčšina ulíc, riek a pláží je posiata odpadkami. Keďže poriadne nefunguje ani základný zber a zvoz odpadu, je ťažké sa momentálne baviť o recyklácii. Na základe výsledkov výskumu, ktorý sme v Ghane realizovali, je však možné tvrdiť, že okrem slabej politickej vôle a spomínanej korupcie sú dôležitými faktormi zohrávajúcimi kľúčovú úlohu aj nedostatočná informovanosť a vzdelanie obyvateľstva. Práve nízke vzdelanie spôsobuje to, že ľudia nevedia, čo svojim správaním spôsobujú. Na uliciach v Ghane takmer nikde nevidíte koše. Áno, obyčajné odpadkové koše, do ktorých sme zvyknutí odhadzovať odpad. Ľudia preto odhadzujú odpad hocikde ich napadne, čím dochádza k vytváraniu nelegálnych skládok, prípadne odpad spaľujú na svojich dvoroch a záhradách. Takéto nakladanie s odpadom spôsobuje nielen environmentálne problémy ako napríklad chemické znečisťovanie vôd a pôdy, ale aj mnohé zdravotné problémy keďže sa v odpadových vodách šíria rôzne epidémie a choroby.

Aký odpad prevláda?

Keďže v Ghane nemajú ľudia k dispozícii pitnú vodu, je logické že väčšina komunálneho odpadu je tvorená plastami, konkrétne plastovými fľašami a vreckami, prípadne taškami. Druhým typom najčastejšie produkovaného komunálneho odpadu je podľa výsledkov našich dotazníkov organický odpad. Poväčšine sú to zvyšky z kuchyne prípadne z poľnohospodárskej domácej výroby, keďže väčšina obyvateľstva sú práve poľnohospodári alebo rybári. Recyklácia a kompostovanie by preto výrazne pomohli znížiť množstvo komunálneho odpadu končiaceho na uliciach a v oceáne.

Jediný momentálne funkčný spôsob nakladania s odpadmi v Ghane (s výnimkou hlavného mesta Accra kde sa nachádza jedna recyklačná stanica) je skladovanie odpadu na skládkach alebo častejšie hádzanie odpadkov do upchatých kanálov, ktoré vedú priamo do oceána. Práve fakt, že väčšina odpadkov z Ghany končí v oceáne ma zaskočil najviac, keďže si odpadkami ničíme jeden z najväčších a najdôležitejších ekosystémov, ktorý na Zemi máme. Odpadky v oceáne prispievajú spolu s globálnym otepľovaním a nadmerným rybolovom k postupnému ničeniu života v oceánoch. Veľké množstvo obyvateľov v Ghane sú rybári a oceán tak predstavuje ich hlavný zdroj potravy a ekonomickej činnosti. To je pekný príklad toho, ako my ľudia (nielen tí v Ghane) postupne ničíme našu planétu a tým aj sami seba.

Posolstvo na záver...

Zatiaľ čo situáciu v Ghane asi tak ľahko nezmeníme, môžeme zmeniť seba a svoje správanie. Vážme si preto viac život, ktorý v Európe máme a neznečisťujme našu prírodu. Krôčikov k pozitívnej zmene je mnoho. Začnite triediť odpad, povedzte o tom aj vašej mame a babičke, prestaňte kupovať plastové fľaše a tašky alebo iba začnite menej nakupovať, aby ste nevytvárali toľko odpadu. Zmena je iba na nás a každý musí začať práve od seba. Môj príbeh z Ghany nech je pre vás varovným prstom a inšpiráciu zároveň. Verím vám verím, že sa nad tým zamyslíte a zachováte sa správne.

Autor článku a fotografií: Karolína Fabianová





Všetky práva k webovej stránke, príspevkom a fotografiám sú vyhradené. Copyright © EpV, s.r.o., 2014-2023 | Designed & Programmed by Richard Haríň

Prehliadaním webu vyjadrujete súhlas s používaním cookies, vďaka ktorým vylepšujeme naše služby. Viac info nájdete vo VOP. Logo na stiahnutie.