Partnermi portálu Energie pre Vás sú:

1
2
3
4

Chcete byť informovaní?

Najnovšie

Bez pomoci by neprežili – ľudia chránia vtáky aj pred nárazmi do vedení

Otázka trvalého pobytu pri žiadostiach o dotácie na drevodomy

Nedostavaním Vodného diela Gabčíkovo-Nagymaros prichádzame o milióny

PRIEMYSELNÉ EMISIE 2017

Kalendár akcií

Jesenná konferencia SPNZ
5.-6.10.2017, Starý Smokovec

PRIEMYSELNÉ EMISIE 2017
10.-11.10.2017, Hotel Chopin, Bratislava

FACILITY MANAGEMENT 2017
24.-25.10.2017, Hotel Patria, Štrbské Pleso

PR sekcia

Bez pomoci by neprežili – ľudia chránia vtáky aj pred nárazmi do vedení

PRIEMYSELNÉ EMISIE 2017

JAVYS: Preprava palivových článkov vyhoretého jadrového paliva

Vyberte si nový spotrebič rozumne a ušetríte za elektrinu

Ponuky

Voľné pozície v NET4GAS

Career at UNFCCC

Job openings at IEA

Späť na zoznam článkov

Odpad náš každodenný

Nízka miera recyklácie, vysoké percento skládkovania, nízke poplatky za uloženie odpadu na skládke – fakty, ktoré nás zaradzujú na chvost EÚ v napĺňaní obehového hospodárstva. Vyzerá to, že nám nezáleží na životnom prostredí a ekonomický motivátor zatiaľ chýba. Či už v podobe vyšších poplatkov za odpad alebo v podobe benefitov za menšiu produkciu odpadu či správne separovanie. Ak v tomto trende a spôsobe premýšľania zotrváme „odpad náš každodenný“ nás raz zahubí.

Na Ciele OSN o trvalo udržateľnom rozvoji sme poukázali v príspevku Buďme sami zmenou, ktorú hľadáme. Dnes sa zameriame na cieľ č. 12 týkajúci sa odpadového hospodárstva, v rámci ktorého sú krajiny vyzvané do roku 2030 znížiť vznik odpadu prevenciou, redukciou objemu odpadu, jeho recykláciou a zhodnocovaním.

Prevencia → Znižovanie objemu odpadu → Recyklácia → Zhodnocovanie

Na konci roku 2015 prijala Európska komisia (ďalej „EK“) nový ambiciózny balík opatrení s cieľom uľahčiť prechod Európy na obehové hospodárstvo, ktorý posilní globálnu konkurencieschopnosť, udržateľný hospodársky rast a tvorbu nových pracovných miest. Cieľom obehového hospodárstva je zachovať hodnotu výrobku a materiálu čo najdlhšie. Minimalizuje sa odpad, využívanie nových zdrojov a vytvárajú sa nové hodnoty. Životný cyklus výrobkov sa predlžuje, pretože sa prekonáva teória „zober-vyrob-zahoď“.

Za účelom uľahčenia prechodu na obehového hospodárstvo Európska komisia prijala v rámci tohto balíka Akčný plán obehového hospodárstva EÚ a Revidované legislatívne návrhy o odpade.

Medzi hlavné prvky revidovaných legislatívnych návrhov o odpade patria:


Zdroj: Európska komisia

Produkcia komunálneho odpadu sa na Slovensku v roku 2014 zvýšila, čím prelomila klesajúca tendenciu od roku 2010. Napriek tomu však množstvo odpadu na jedného obyvateľa je pod priemerom EÚ. Nižšie číslo v porovnaní s priemerom EÚ naznačuje, že sme ešte nedosiahli konzumný štýl života ostatných členských krajín, čo nám momentálne slúži ku cti.


Zdroj: Preskúmavanie vykonávania environmentálnych právnych predpisov EÚ Správa o krajine - SLOVENSKO

Fakty - vysoká miera skládkovania, nízka miera recyklácie, nízke poplatky za uskladnenie odpadu na skládke

Na Slovensku je však stále vysoká miera skládkovania komunálneho odpadu a nízka miera recyklácie. Slovensko má tiež jeden z najnižších poplatkov za skládkovanie v porovnaní s ďalšími krajinami EÚ a nie malým problémom sú aj nelegálne čierne skládky. Skládkovanie je považované za neekologický spôsob nakladania s odpadom, okrem toho, že zaberá obrovské plochy, kontaminuje pôdu.

Zdroj: Preskúmavanie vykonávania environmentálnych právnych predpisov EÚ Správa o krajine - SLOVENSKO

V grafe nižšie si môžete porovnať náklady na skládkovanie odpadov v jednotlivý členských štátoch EÚ. Zavedenie vysokého poplatku za skládkovanie a skládkovacej dane by mohlo byť dobrým motivačným faktorom k zvýšeniu miery recyklácie a efektívnejšieho využívania obehového hospodárstva.

Zdroj: European Environment Agency

Current typical landfill gate fee – Poplatok za skládkovanie
Current landfill tax – Skládkovacia daň

V niektorých krajinách EÚ sa uhrádza poplatok za skládkovanie odpadu (príjem prevádzkovateľa skládky) a skládkovacia daň“ (príjem obce alebo štátu). Celková výška poplatku sa tak určuje ako ich súčet. Slovensko patrí medzi krajiny, ktorá nemajú zavedenú „skládkovaciu daň“ a platí sa iba poplatok za uloženie odpadu na skládke v zmysle zákona č. 434/2014 Z. z. o poplatkoch za uloženie odpadu.

Nižšie uvádzame poplatky na rok 2016 a nasledujúce roky za uloženie odpadu na skládke odpadu, čo sa týka komunálneho odpadu:

Zdroj: Zákon č. 434/2013 Z. z., ktorým sa dopĺňa zákon č. 17/2004 Z. z. o poplatkoch za uloženie odpadov v znení neskorších predpisov

Poplatok za uloženie odpadu na skládke v SR sa vypočítava ako súčin množstva odpadu v tonách a sadzby za položku, ktorá je uvedená v tabuľke. Poplatky za rok 2016 a nasledujúce sa zvýšia o koeficient priemernej ročnej miery inflácie zverejnenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok a takto zvýšené poplatky sa zaokrúhlia na dve desatinné miesta. Poplatok za uloženie odpadu na skládke platí posledný držiteľ odpadu, ktorým je v prípade komunálnych odpadov obec. Príjmy z poplatkov za uloženie odpadu na skládke sú príjmom rozpočtu obce alebo obcí, ak sa skládka nachádza v katastrálnom území viacerých obcí. Pomerná časť poplatku vo výške 10 % prináleží obci do okruhu max. 2 km od príslušnej skládky, ktorou prechádza účelová komunikácia ku skládke.

Výsledná cena za skládkovanie odpadu v SR sa skladá z nasledujúcich častí:

Odporúčania EK

EK predložila aj Plán pre Slovensko na dosiahnutie súladu s právnymi predpismi. Medzi hlavné odporúčania patrí:

- Progresívne zvyšovanie dane zo skládkovania a využívanie týchto výnosov v hierarchii odpadového hospodárstva, predovšetkým na zabezpečenie udržateľného financovania separovaného zberu, triedenia a recyklácie. Tu je však potrebné poznamenať, že na Slovensku nie je zavedená daň zo skládkovania.

- Zamerať sa na realizáciu povinnosti uskutočniť separovaný zber a zvýšenie miery recyklácie. Ďalším z navrhovaných opatrení po zavedení účinného systému separovaného zberu je na miestnej úrovni podporiť a harmonizovať režimy platby podľa množstva zvyškového odpadu - „plať za to, čo vyhodíš“.Je to spôsob výberu poplatkov za odvoz a likvidáciu odpadu. Môže mať viacero foriem: ročný poplatok domácnosti za odvoz odpadu, poplatok za kg odpadu, poplatok za objem odpadu, poplatok za vyprázdnenie nádoby na odpad, atď.

- Tiež je potrebné sa zamerať na monitorovanie a zefektívňovanie rozšírenej zodpovednosti výrobcov.

Zdroj: § 6 zákon č. 79/2015 Z. z. odpadoch

Čo by nám to prinieslo?

V roku 2015 bol prijatý plán odpadového hospodárstva Slovenskej republiky na roky 2016 – 2020 a vyhodnotená bola činnosť medzi rokmi 2011 – 2013. Z výsledkov vyplynulo, že niektoré ciele neboli dosiahnuté, predovšetkým v oblasti komunálneho odpadu a miery recyklácie.

Vykonávanie právnych predpisov týkajúcich sa odpadu v plnom rozsahu by prinieslo


Priblíženie k cieľom plánu efektívneho využívania zdrojov


Zdroj: Implementing EU legislation for Green Growth (2011), štúdia vypracovaná poradenskou spoločnosťou Bio Intelligence Service

Na záver ...

Neostáva nám nič iné len konštatovať, že je potrebné venovať väčšiu pozornosť problematike odpadového hospodárstva prostredníctvom dôrazného apelu na občanov zo strany envirorezortu a samosprávy a tiež prostredníctvom neustáleho vzdelávania, osvety a ekonomických motivátorov, ktoré v tomto nie ľahkom boji zohrávajú dôležitú, ak nie najdôležitejšiu úlohu.

Michaela Badidová, analytička portálu energieprevas.sk

© Autorské práva vyhradené

Ak chcete byť pravidelne informovaní, prosím, prihláste sa k odberu nášho Infokuriéra.





Všetky práva k webovej stránke, príspevkom a fotografiám sú vyhradené. Copyright © EpV, s.r.o., 2014-2017 | Designed & Programmed by Richard Haríň

Prehliadaním webu vyjadrujete súhlas s používaním cookies, vďaka ktorým vylepšujeme naše služby. Viac info nájdete vo VOP.